Piatok1. marec 2024, meniny má Albín, zajtra Anežka

ROZHOVOR s politológom Dulebom: Len táto krajina môže ukončiť Putinovu vojnu

Zobraziť galériu (8)
(Zdroj: Topky/Vlado Anjel)

BRATISLAVA - Alexander Duleba (56), odborník na východnú Európu, vysvetľuje postoje niektorých krajín voči rusko-ukrajinskému konfliktu. Objasňuje, akú rolu v nich zohrávajú historické súvislosti, predvolebná rétorika a aj to, čo by pre Slovensko v budúcnosti znamenala podpora Ruska.

Z rozhovoru sa ďalej dozviete:
•    čo by znamenalo, ak by Ukrajinci prenechali časť svojej krajiny Rusku,
•    či je bližšie riziko jadrovej vojny, odkedy Rusi uviedli do pohotovosti Sarmat,
•    o inovatívnom využití dronov ukrajinskou armádou,
•    prečo Nemecko znovu váha s dodávkami zbraní pre ukrajinskú armádu,

•    či by sa mal na Ukrajine nastoliť mier do voľby nového amerického prezidenta,
•    či by ju pomohli ukončiť tvrdšie sankcie na export ruskej ropy,
•    akú moc majú wagnerovci po údajnej Prigožinovej smrti,
•    či by sa mal Putin báť, ak Prigožin žije,
•    či môže Severná Kórea zásadne ovplyvniť rozloženie síl v tomto konflikte,
•    či môže rusko-ukrajinská vojna trvať tak dlho ako vojna v Sýrii.

Budem vám klásť otázky ako človek, ktorý sleduje správy o rusko-ukrajinskom konflikte, ale nerozumie všetkým súvislostiam. Je v tejto situácii ešte možné mierové riešenie? Nevyzerá to tak, že by sa Putin mienil vzdať. 

Putin porušuje medzinárodné právo i dohody a víťazstvo Ruska by znamenalo pre Európu veľmi ťažké obdobie. Musela by sa pripraviť na to, že Rusko môže kedykoľvek napadnúť hocijakú európsku krajinu. Neinvestovať do zdravotníctva a školstva, ale do vyzbrojovania a nákupu obranných systémov, pričom len jeden Patriot stojí asi 700 miliónov eur. Z hľadiska morálky i rozumu je teraz dôležité vojensky podporiť Ukrajincov, aby zastavili ruskú agresiu. 

Niektorí takmer od začiatku tohto konfliktu zastávajú názor, že mier by nastal, ak by Ukrajina prenechala aspoň časť svojho územia Rusku. 

To sú naivné predstavy. Mier za každú cenu by bol iba dočasný a znamenal by iba to, že o nejaký čas vojna začne znova. Nemôžeme sa vracať späť do 19. storočia, kedy silné krajiny masakrovali obyvateľstvo tých slabších a brali si ich územia. Dlhodobé mierové riešenie znamená obnovu územnej suverenity Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach z roku 1991. 

Minister obrany SR Sklenár a veľvyslanec Ukrajiny Kastran hovoria o pomoci pre Ukrajinu (archívne video)

Minister obrany SR Sklenár a veľvyslanec Ukrajiny Kastran hovoria o pomoci pre Ukrajinu (Zdroj: TASR/Lukáš Grinaj)


Rusko pred pár dňami uviedlo do bojovej pohotovosti raketový komplex Sarmat, ktorá údajne dokáže odpáliť balistickú raketu s niekoľkými jadrovými hlavicami súčasne a má dolet 18-tisíc kilometrov. Zdá sa, že riziko jadrovej vojny je čoraz reálnejšie. Čo si o tom myslíte? 

Ľudia majú predstavy, ktoré vyplývajú z 2. svetovej vojny a zbytočne ich znepokojujú.  Veľká Británia, USA, Ruská federácia a Ukrajina v roku 1994 podpísali Budapeštianske memorandum, v rámci ktorého sa Ukrajina vzdala svojho jadrového arzenálu a odovzdala ho Rusom, ktorým sa jej teraz vyhrážajú. Ostatní signatári na oplátku poskytli garancie národnej bezpečnosti a neporušiteľnosti územnej integrity Ukrajiny. 

Rusi dohodu porušili, ale Američania a Briti si svoje záväzky ctia. Takže keby Rusi použili taktickú jadrovú zbraň proti Ukrajine, Američania a Briti upozornili Rusko, že v takom prípade zaútočia na ruské jednotky, ktoré sa nachádzajú na území Ukrajiny v jej hraniciach z roku 1991, vrátane je ruskú flotilu v Čiernom mori. Navyše, Rusi nestihli Sarmat poriadne vyskúšať, takže nevedia, ako sa bude správať v prípade, že by ju použili. 

Rusi odvážajú raketu Satan-2
Zobraziť galériu (8)
Rusi odvážajú raketu Satan-2 (Sarmat) do lesa.  (Zdroj: profimedia.sk)

Myslíte, že riziko jadrového konfliktu je mizivé? 

Nie je také jednoduché ho rozpútať ako sa môže zdať. USA a Ruská federácia na základe dohôd od 70-tych rokov vybudovali monitorovací systém, ktorým si vzájomne kontrolujú jadrové kapacity na svojich územiach. Spomeňte si ako minulý rok v septembri po vyhnaní Rusov z Charkovskej oblasti vyhlásil Putin v televízii, že nariaďuje veleniu armády priviesť do zvýšenej bojovej pohotovosti strategické jadrové sily. Na druhý deň vystúpil Biden a povedal, že Američania zatiaľ na to nebudú reagovať. Prečo? Lebo vysvitlo, že Putin iba strašil, ale v skutočnosti Rusi nič neurobili. Aj Číňania sú jednoznačne proti jadrovému konfliktu i proti hrozbám použitia jadrových zbraní. Ak by Putin chcel zatiahnuť USA a Veľkú Britániu do vojny a zároveň prísť o podporu Číny, môže použiť jadrové zbrane proti Ukrajine.

Ukrajinci nedávno prelomili prvú ruskú obrannú líniu pri Záporoží. Je to veľký výsledok? 

Je zásadný, lebo prvá obranná línia je najlepšie zabezpečená. Podľa odhadov, Rusi investovali šesťdesiat percent zdrojov, ktoré mali k dipozícii, na jej zabezpečenie, ďalšie dve obranné línie sú slabšie. Ukrajinci tento prielom urobili aj vďaka dronom. Rusom vyradili dva strategické bombardéry na letisku pri Pskove, čo je 700 kilometrov od Ukrajiny, pomocou dronov z kartónu, ktoré protivzdušná obrana nedokázala identifikovať. Budúci rok s podporou spojencov vyrobia 200-tisíc vlastných dronov, kým Rusi hovoria, že ich budú schopní vyrobiť 12-tisíc. Momentálne nasadzujú drony dovezené z Iránu, vlastné ešte len začínajú vyrábať. Ukrajinci sú veľmi inovatívni, čo Rusi podcenili.

Nemecký kancelár Scholz aktuálne blokuje dodávky riadených striel s plochou dráhou letu pre ukrajinskú armádu. Znamená to, že jeho solidarita s Ukrajinou ochabuje? 

Už na začiatku roka sa nemeckí politici a nielen Scholz zdráhali dodať Ukrajincom tanky Leopard. Viedli o tom debaty tri mesiace, ale napokon tak urobili. Váhali nie preto, že by nemali s Ukrajinou solidaritu, ale preto, že Nemci sú v šoku, nemôžu stráviť skutočnosť, že Rusko je agresor. Na konci 60-tych rokov totiž prišli Nemci s takzvanou ost-politik (bola to nová východná politika, pozn.red.), ktorá im päťdesiat rokov fungovala. Začal ju presadzovať kancelár Západného Nemecka Willy Brandt s cieľom prekonať konflikt medzi Východom a Západom ale aj zjednotiť Nemecko, ktorým bolo rozdelené. Západní Nemci vtedy vytvorili pragmatickú spolupráca medzi krajinami s rozdielnymi politickými systémami. Minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher zhruba hovoril "obchodujme s Východom so zeleninou, ovocím, hocičím a postupne ho zmeníme". 

Vďaka ost-politik sa vystaval aj plynovod Bratstvo, ktorý vedie z Ruska cez Ukrajinu a Slovensko do Čiech. Vďaka ost-politik vznikla v roku 1975 aj Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE), na ktorej bol prijatý Helsinský akt, ktorým sa tridsaťpäť štátov (USA, Kanada a 33 európskych štátov, pozn.red.) zaviazalo nielen k ekonomickej spolupráci, ale aj k tomu, že zabránia ozbrojenému konfliktu a budú dodržiavať ľudské práva, čo viedlo napríklad ku vzniku Charty 77 v bývalom Československu. 

Olaf Scholz
Zobraziť galériu (8)
Olaf Scholz  (Zdroj: SITA/Bernd von Jutrczenka/dpa via AP)

Nemcom vyše päťdesiat rokov fungovala so ZSSR a neskôr Ruskom pragmatická spolupráca. Potrebujú čas, aby sa vyrovnali s tým, že to tak už nie je, preto sú pomalší vo svojich rozhodnutiach. Napriek tomu, rovnako ako i iné európske krajiny, nemajú na výber, robia ich, len pomalšie.  

Čítala som názor, že by bolo dobré, keby sa nastolil mier do voľby nového amerického prezidenta v novembri 2024. Už teraz totiž štyria kandidáti na nového lídra USA vrátane Trumpa spochybňujú mieru pomoci Ukrajine. USA pritom Ukrajincom dodáva najviac zbraní. 

Nechcem sa zastávať Trumpa, ale vieme, že je to impulzívny politik a aj teraz, keď vyhlásil, že túto vojnu vyrieši za dvadsaťštyri hodín, samozrejme preháňa. Keď sa ho novinári pýtali ako to urobí, povedal, že zavolá Putinovi a povie mu, že ak s tou agresiou neprestane, dá Zelenskému toľko zbraní ako ešte od nikoho nedostal. A potom zavolá Zelenskému a povie mu, nech sa snaží s Putinom dohodnúť, lebo ho prestane podporovať. Dôležitejší než nový prezident je Kongres Spojených štátov, ktorý hlasuje o návrhoch prezidentovej administratívy. Ten bude taký istý aj po voľbách a väčšina kongresmanov, aj za Trumpovu stranu, podporuje Ukrajinu.

Pomohli by ukončeniu vojny ďalšie sankcie na export ruskej ropy? (EÚ zakázala dovoz väčšiny ruskej ropy a v krajinách G7 mimo EÚ sa môže predávať za maximálne za 60 dolárov za barel, pozn.red.) 

Myslím si, že je ešte priskoro o tom uvažovať, pretože ropné sankcie platia len od februára tohto roku a už je vidno, že spôsobili pokles príjmov Ruska z exportu ropy o päťdesiat percent. To je podľa mňa dostatočne účinná sankcia. Je pravda, že jej export sa nedá úplne odkontrolovať, takže Turkom, Indom alebo Číňanom predáva Rusko ropu o trochu drahšie. Firmy ktoré ju kupujú ale riskujú sankcie a nebudú môcť dovážať, alebo budú mať nejaké obmedzenia na európskom respektíve americkom trhu. Navyše, indické rupie nie sú konvertabilná mena a čínske juany len čiastočne. Rusko si za ne môže nakúpiť akurát tovar a služby v Indii a Číne. Čiže, začínajú mu chýbať valuty.

A hoci ruský plyn nie je pod sankciami, európski odberatelia ho nechcú kupovať. Rusko sa pre nás stalo nespoľahlivým obchodným partnerom, keď jeho politici v apríli minulého roku začali znižovať dodávky plynu do Európy aby vyvolali paniku. Nerátali s tým, že to tak rýchlo vyriešime a zabezpečíme si ho z iných krajín. Konkrétne Slovensko pred vojnou dovážalo sto percent ruského plynu, teraz len osem percent. Skrátka, Rusko prišlo o obrovské príjmy a tým sa samo vytrestalo. 

Nord Stream 2
Zobraziť galériu (8)
Nord Stream 2  (Zdroj: TASR/AP)

Pre vojnu v Rusku kriticky rastie nedostatok zamestnancov, takže jeho vláda povolila zamestnávať aj štrnásť ročné deti. Priťažuje mu aj rastúca inflácia. Môže napokon zvrhnúť Putina vlastný ľud, ktorému sa nebudú páčiť dopady politiky na rodinu a domácnosť? 

Zatiaľ je inflácia v Rusku len štrnásť percent, čo nie je také kritické, ale podľa odhadov môže byť na konci roka minimálne dvojnásobná. Rusi majú odložené finančné rezervy vo Fonde národného blahobytu z minulých rokov práve z exportu ropy a zemného plynu, takže tento rok a čiastočne i ten ďalší ešte dokážu vykryť vznikajúci deficit štátneho rozpočtu. Ale čo bude další rok, a další? 
Budú musieť zvyšovať dane, budú jednoducho zdierať podnikateľov, čo sa už aj deje, veď  veľké firmy sa už museli, zatiaľ iba jednorázovo, doslova poskladať na vojnu prostredníctvom novej dane.

V Rusku síce boli revolúcie, ale teraz v ňom vládne policajný režim, ktorý kontroluje absolútne všetko. Opozícia je v exile, prípadne v base. Stačí aj malá kritika vojny a ľudia idú za mreže. Museli by sa objaviť noví lídri schopní viesť protesty, ale aby sa to stalo, museli by byť Rusi v dramatickejšej situácii. Môže sa to stať, keď im dôjdu spomínané rezervy. 

ROZHOVOR s politológom Dulebom:
Zobraziť galériu (8)
 (Zdroj: TASR/Sergei Bobylev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP, Twitter.com/Rubryka - Solutions from Ukraine, Maxar)

Ako dlho to podľa vás môže trvať? 

Odhadujem, že rok a časť ďalšieho roka ešte nebude existenčná situácia Rusov tak kritická, aby sa mobilizovali.

Môže ešte zmeniť rozloženie síl v tomto konflikte Severná Kórea a Bielorusko? Severokórejský vodca Kim Čong-un môže Putinovi dodať zbrane a v Bielorusku sú wagnerovci, ktorí vytvárajú napätie na hraniciach s Poľskom. 

Ťažko. Severná Kórea je chudobná krajina, ktorá síce veľa investuje do armády, ale má nekvalitnú a nepresnú muníciu, ktorá sa hodí do starších sovietskych systémov, hlavne tých delostreleckých. Rovnako ako v Bielorusku, všetko je zastarané kvôli autokratickému režimu. A wagnerovci už nemajú zásadnú moc. Do smrti Prigožina dostávali nejaké výplaty z ruského rozpočtu, ale teraz sa objavujú správy, že sú s tým problémy. Takže sú nútení podpisovať kontrakty s ruskou armádou, alebo vstupovať do súkromných ruských armád a tých je už okolo dvadsať. 

Kto má v Rusku súkromnú armádu? 

Pomaly každý vyšší politik. Skrátka, na wagnerovcov môžeme zabudnúť. Jednak sa rozpadávajú, jednak sú de facto odzbrojení, lebo museli odovzdať ťažké zbrane, ostali im len ľahké. 

Wagnerovci a bieloruskí vojaci
Zobraziť galériu (8)
Wagnerovci a bieloruskí vojaci  (Zdroj: SITA/Belarus' Defense Ministry via AP)

Objavujú sa aj pochybnosti o Prigožinovej smrti, nielen konšpiračného charakteru. Podľa investigatívnej skupiny Bellingcat bol Prigožin v čase svojej údajnej smrti na ceste z afrického Mali. Ak žije, mal by sa ho Putin báť? 

Že Prigožin žije môžeme  momentálne považovať len za špekuláciu. 

Mnohí Rusi ho považovali za jeho jediného možného nástupcu. Ak by žil, dokázal by ešte obnoviť svoju moc? 

Jedine, ak by padol Putin a Prigožin by sa uchádzal o post prezidenta Ruskej federácie. 

Aktuálne Slovensko podporuje Ukrajinu, ale blížia sa voľby a Rusku naklonený Robert Fico sľubuje už teraz vo svojich výstupoch občanom, že vojenskú pomoc ukrajinskej armáde stopne. Ak sa dostane k moci Smer, zmení to zahraničnú politiku Slovenska? 

Uvidíme. Ak Robert Fico naplní to, čo hovorí, izolujeme sa od rozvinutého sveta. 

Môže sa táto vojna vliecť ako v Sýrii, kde trvá už dvanásty rok? 

Teoreticky, aj keby Ukrajinci vytlačili ruskú armádu z územia, nastane len zmena frontovej línie a bude sa bojovať na hraniciach Ukrajiny z roku 1991. Ale na dvanásťročnú vojnu Rusi ekonomicky nemajú. Ako som hovoril, míňajú sa im zdroje. Myslím si, že konflikt bude trvať dovtedy, pokiaľ bude pri moci Putin, alebo pokiaľ nezmení názor, ale nepredpokladám, že by to urobil. Rusi vojnu začali, oni ju musia aj skončiť. 

Viac o téme: PutinAlexander DulebaRusko-ukrajinský konfliktPrigožin
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu