OSLO - Varenie homárov a iných kôrovcov zaživa spôsobuje podľa najnovších vedeckých zistení týmto živočíchom intenzívne utrpenie. Výskum totiž naznačuje, že nevykazujú len reflexy, ale skutočne prežívajú bolesť, čo otvára diskusiu o zmene legislatívy a etických štandardov pri ich spracovaní.
Vedci zistili, že nórske homáre (hlavná surovina v jedle scampi), prežívajú bolesť podobne ako ľudia a iné cicavce. Z výskumu vyplynulo, že bežné lieky proti bolesti, ako lidokaín a aspirín, znižujú reakcie kôrovcov na škodlivé elektrické šoky. Podľa autorov štúdie to naznačuje, že homáre skutočne cítia bolesť, keď sa zrania, a nejde len o mechanické reflexy. Varenie týchto živočíchov zaživa je už nelegálne v Nórsku, na Novom Zélande, v Rakúsku a v niektorých štátoch Austrálie.
Odborníci však tvrdia, že zákaz by mal byť zavedený aj podľa britského práva, ktoré už považuje kôrovce za vnímajúce (senzitívne) živočíchy. Spoluautorka štúdie, profesorka Lynne Sneddonová z Univerzity v Göteborgu, pre Daily Mail uviedla: „Na základe vedeckých dôkazov nie je humánne variť kôrovce zaživa, a preto podporujem zákaz tejto praktiky. Mali by sme sa vždy snažiť ukončiť život zvierat humánnym spôsobom. Nikdy by sme neakceptovali varenie kravy alebo sliepky zaživa, takže je čas prehodnotiť, ako sa k týmto zvieratám správame.“ Homáre a iné kôrovce reagujú na škodlivé alebo nebezpečné podnety z vonkajšieho prostredia. Ako studenokrvné živočíchy, ktoré nedokážu regulovať svoju telesnú teplotu, prejavujú aj odpor k horúcej vode a aktívne sa vyhýbajú teplu, ak je to možné.
Prežívajú bolesť
Otázkou však zostávalo, či to skutočne znamená, že prežívajú bolesť. Vedci rozlišujú medzi dvoma typmi reakcie na poškodenie: bolesťou, ktorá je negatívnym emocionálnym zážitkom spojeným s poškodením, a nocicepciou, čo je iba premena zranenia na reakciu. Napríklad, keď sa dotknete horúcej platne, môžete si ruku inštinktívne odtiahnuť skôr, ako začnete cítiť bolesť popálenia. Po celé roky sa odborníci nezhodovali v tom, či správanie homárov, ktorým sa vyhýbajú poškodeniu, dokazuje, že cítia bolesť, alebo iba prejavujú nocicepciu. Vo svojej nedávnej štúdii sa profesorka Sneddonová a jej kolegovia pokúsili na túto otázku odpovedať na základe sledovania zmeny správania nórskych homárov, ktoré boli pod vplyvom liekov proti bolesti.
Keď dostali tieto živočíchy elektrické šoky, ktoré by boli pre človeka bolestivé, snažili sa uniknúť rýchlym švihnutím chvosta. Keď im však podali aspirín alebo rozpustili lidokaín vo vode, toto správanie takmer úplne zmizlo. Vedci zároveň naznačujú, že vo veľkovýrobe by sa dali použiť silné elektrické šoky na omráčenie alebo usmrtenie kôrovcov. Nie všetci vedci sú však presvedčení o tom, že zákaz varenia kôrovcov je správnym riešením.
Profesor Henrik Lauridsen z Aarhuskej univerzity v Dánsku povedal: „Podľa môjho názoru je veľmi pravdepodobné, že homáre a iné desaťnožce cítia bolesť počas varenia zaživa, ale neznamená to automaticky, že by sa táto praktika mala zakázať vo všetkých prípadoch.“ Situáciu prirovnáva k rekreačnému lovu vtákov a cicavcov, kde sa určitá miera bolesti toleruje, aby bol lov legálny. Naznačuje to, že homáre majú systémy vnímania bolesti bližšie k tým našim.
Ako to urobiť humánne?
Hlavný autor štúdie Eleftherios Kasiouras, doktorand na Univerzite v Göteborgu, uviedol: „Reakcia na lieky proti bolesti počas potenciálne bolestivých procedúr znamená, že to, čo zažívajú, je viac ako len jednoduché reflexy. Všetky tieto dôkazy podporujú tvrdenie, že desaťnohé kôrovce prežívajú bolesť, a ak ich v Spojenom kráľovstve považujeme za vnímajúce bytosti, varenie zaživa by malo byť zakázané.“ Edie Bowlesová, výkonná riaditeľka organizácie The Animal Law Foundation, povedala: „Varenie kôrovcov zaživa spôsobuje vnímajúcim živočíchom zbytočné, dlhodobé a intenzívne utrpenie.“ Namiesto toho môžu byť homáre a kraby usmrtené humánne prepichnutím hlavného nervového systému nožom, v procese známom ako rozdelenie alebo prepichnutie.
Pri veľkých kôrovcoch, ktoré možno ľahko usmrtiť týmto spôsobom, je zákaz varenia praktický a „dáva úplný zmysel“. Pri menších kôrovcoch, ako sú krevety, však profesor Lauridsen tvrdí, že zákaz varenia nemusí byť praktický a ani žiaduci. „Mechanické alebo elektrické usmrtenie stoviek či tisícov baltských kreviet ulovených pri rekreačnom rybolove nie je v súkromných podmienkach prakticky možné a potenciálna bolesť počas varenia je krátkodobá. Skutočná otázka je skôr etická: koľko bolesti sme ako spoločnosť ochotní akceptovať pri interakcii s inými druhmi.“
