LONDÝN - Konca sveta sa ľudia báli už pred tisíckami rokov, no väčšina apokalyptických predpovedí zostáva len mýtom. Jedna z nich, zverejnená v roku 1960, však stojí na reálnej vedeckej analýze a varuje pred hrozbou, ktorá sa zdá byť oveľa pravdepodobnejšia než asteroid či jadrová vojna, preľudnenie. A hoci sme dnes oveľa ďalej, než vtedy ktokoľvek očakával, niektorí miliardári sa už pripravujú na najhorší scenár.
Predpovedí konca sveta bolo v dejinách nespočetne veľa. Jedna z najstarších pochádza približne spred 4 800 rokov, keď autor zo starovekej Asýrie vyjadroval znepokojenie nad úpadkom morálky u mladých ľudí, ktorý podľa neho smeroval k zániku civilizácie. Väčšina takýchto varovaní však vychádzala z náboženských predstáv – napríklad židovský vodca Simon bar Giora očakával koniec sveta okolo roku 70 po Kr., alebo juhoafrický pastor Joshua Mhlakela si bol istý, že sa to stane už minulý október.
Koniec sveta už tento rok?
Napriek tomu, že mnohé z týchto predpovedí nemajú vedecký základ, existuje jedna z polovice 20. storočia, ktorá aspoň čiastočne rezonuje aj medzi odborníkmi, informuje Mirror. V novembri 1960 publikoval časopis Science štúdiu troch vedcov z Univerzity v Illinois, ktorí varovali pred možným koncom sveta – a to v piatok 13. novembra 2026. Heinz von Foerster, Patricia M. Mora a Lawrence W. Amiot vychádzali z analýzy spoločenských trendov v západnom svete za posledné desaťročia.
Ich scenár skazy však nepočítal s jadrovou vojnou, asteroidom či výbuchom supervulkánu. Varovali pred niečím, čo sa zdá byť neodvrátiteľné – preľudnením. Vedci upozornili, že medicínske pokroky zvyšujú rast populácie rýchlejšie, než sa predpokladalo. Podľa ich výpočtov by sa počet obyvateľov planéty mohol „tendovať k nekonečnu“ už v tomto roku, čo by znamenalo, že planéta jednoducho nebude schopná vyprodukovať dosť potravy pre všetkých.
Kedy dosiahneme populačný vrchol?
V roku 1960 žilo na Zemi približne tri miliardy ľudí. Dnes, v roku 2026, ich počet prekročil osem miliárd a rast stále neklesá. Odborné odhady pritom naznačujú, že populačný vrchol a následný pokles môžeme očakávať až okolo roku 2080.
Túto myšlienku predpovedal už britský ekonóm Thomas Malthus v roku 1798, keď tvrdil, že ľudstvo sa skôr či neskôr dostane do bodu, kedy mu dôjdu potraviny: „Hlad sa zdá byť posledným, najstrašnejším zdrojom prírody. Sila populácie je taká prevyšujúca nad schopnosťou Zeme produkovať živobytie pre človeka, že predčasná smrť musí ľudskú rasu postihnúť v nejakej podobe.“
Predpoveď sa zatiaľ nepotvrdila
Malthus argumentoval, že populácia rastie exponenciálne, zatiaľ čo produkcia potravín len aritmeticky. Doteraz sa však jeho predpoveď nepotvrdila, pretože technologický pokrok v poľnohospodárstve zatiaľ dokáže držať krok s rastúcim počtom obyvateľov.
Napriek tomu sa niektorí už pripravujú na najhorší možný scenár. Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg investoval 187 miliónov dolárov do rozľahlého pozemku na Havaji, kde údajne buduje luxusný ranč s podzemným bunkrom, vlastnými zdrojmi energie a zásobami potravín. Podobne aj Jeff Bezos kúpil za 147 miliónov dolárov nehnuteľnosti na Floride, zatiaľ čo menší havajský ostrov Lanai takmer úplne ovláda miliardár Larry Ellison. Tieto miesta sú síce malebné, no zároveň aj ľahko brániteľné v prípade katastrofickej „malthusiánskej krízy“, akú poznáme z apokalyptických filmov – kde často dochádza k potravinovým nepokojom či dokonca kanibalizmu.
