Utorok10. marec 2026, meniny má Branislav, Bronislav, Bruno, zajtra Angela, Angelika

Ako veľmi sa máme báť zemetrasenia? Odborník hovorí jasne! Tieto SLOVÁ mnohých prekvapia

Predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) Vladimír Benko o tom, ako veľmi sa máme báť zemetrasení Zobraziť galériu (2)
Predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) Vladimír Benko o tom, ako veľmi sa máme báť zemetrasení (Zdroj: Getty Images,TASR – Dano Veselský)

BRATISLAVA - Slovensko síce neleží na svetových zlomoch, no zem sa u nás trasie častejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Nedávne otrasy opäť otvorili otázku, či sú naše budovy pripravené na silnejšie zemetrasenie – a čo by sa stalo, keby sa zopakoval scenár z histórie. O rizikách, mýtoch aj skutočnej odolnosti stavieb hovorí odborník Vladimír Benko.

Slovensko nie je Kalifornia, ale zem sa u nás trasie častejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Nedávne otrasy, ktoré pocítili tisíce ľudí, opäť otvorili otázku, čo ak raz príde niečo silnejšie. Sú naše domy pripravené? A čo by sa stalo, keby sa zopakoval scenár z histórie? Aj o tom povedal viac predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) Vladimír Benko.

Otrasy v Komárne či okolí Žiliny nie sú žiadnou raritou. „Zemetrasenie, ktoré sa nedávno objavilo v médiách, patrilo medzi slabšie, ale je pravda, že v niektorých oblastiach Slovenska sa seizmická aktivita vyskytuje častejšie,“ pripomína Benko. Práve Komárno má za sebou najdramatickejšie historické otrasy, ktoré kedysi spôsobili vážne škody. Slovensko síce neleží na svetových zlomoch, no geológia si tu občas urobí vlastný program a my s tým musíme počítať. A počítajú s tým najmä statici. Tí neriešia len vietor či sneh, ale aj to, čo sa deje pod zemou.

Najpevnejšia budova nemusí byť najbezpečnejšia

„Tak ako máme mapy pre sneh alebo vietor, máme aj seizmické mapy,“ vysvetľuje Benko. Tie určujú, aké zrýchlenie pôdy môže v danej oblasti nastať. A podľa toho sa navrhuje konštrukcia, ktorá sa môže poškodiť, ale nesmie sa zrútiť. To je základné pravidlo: budova môže praskať, môže sa ohnúť, môže mať škody, ale musí zostať stáť. A tu prichádza pre mnohých šokujúca informácia: najpevnejšia budova nemusí byť najbezpečnejšia. „Ak je budova príliš tuhá, môže na seba pritiahnuť veľké sily a zlomiť sa. Preto je dôležité, aby sa konštrukcia správala duktilne,“ vysvetľuje Benko.

Duktilita znamená, že sa budova dokáže ohnúť, absorbovať energiu a nezrútiť sa, podobne ako auto, ktoré má deformačné zóny. Práve preto môžu byť paradoxne výškové budovy bezpečnejšie než nízke, tuhé stavby. „Výškové budovy sú často prirodzene duktilnejšie. Keď sa rozkmitajú, môžu sa pohybovať ako pružný prút,“ dodáva. Nie všetky budovy však majú rovnaké nároky na spoľahlivosť. Niektoré musia fungovať aj po katastrofe, napríklad nemocnice, hasičské stanice, jadrové elektrárne. „Takéto objekty sa nenavrhujú na zemetrasenie, ktoré sa očakáva raz za 475 rokov, ale na výrazne silnejšie udalosti,“ hovorí Benko. Pri jadrových elektrárňach sa dokonca počíta s extrémami, ktorých doba návratnosti je desaťtisíc rokov. Tu nie je priestor na kompromisy.

Zemetrasenie samotné totiž trvá len sekundy, ale najväčšie škody môžu byť spôsobené v prvých hodinách po zemetrasení. Požiare, poškodené budovy, nefunkčné cesty – to je skutočný chaos, ktorý po otrasoch prichádza a samozrejme následky môžu trvať roky. Preto niektoré krajiny pripravujú detailné scenáre, ako udržať základné služby v chode aj po veľkej katastrofe. A práve tu sa ukazuje, aké dôležité je, aby stavby boli navrhnuté poctivo.

Stavby musia byť navrhnuté na oveľa silnejšie účinky

Pád prístrešku Klientskeho centra v Komárne vyvolal okamžité špekulácie, že za všetko môže zemetrasenie. SKSI však upozorňuje, že realita je zložitejšia. Stavby v Komárne musia byť navrhnuté na oveľa silnejšie účinky, než aké priniesli posledné otrasy. Komora zároveň pripomína dlhodobý problém: tlak na najnižšiu cenu ničí kvalitu aj kontrolu. A to môže byť väčšie riziko než samotné zemetrasenie.

Ako veľmi sa máme
Zobraziť galériu (2)
 (Zdroj: Facebook/Polícia SR - Nitriansky kraj)

Hoci dnes máme presnejšie merania aj výpočty, zemetrasenia predpovedať nevieme. „Vieme, kde sa energia hromadí, ale nevieme povedať deň ani hodinu,“ hovorí Benko. Preto zostáva najdôležitejšia prevencia, čiže kvalitný návrh stavby, poctivá realizácia a dôsledná kontrola.

Seizmické riziko na Slovensku nie je extrémne, ale je reálne. Bezpečnosť budov nezávisí len od pevnosti, ale najmä od ich schopnosti absorbovať energiu. Kritická infraštruktúra musí vydržať aj extrémy, aby zostala funkčná v krízových chvíľach. Tlak na najnižšiu cenu môže byť pre bezpečnosť väčšou hrozbou než samotné otrasy. Najlepšou ochranou zostáva zodpovedný návrh a poctivá práca odborníkov.

Viac o téme: Zemetrasenie Slovenská komora stavebných inžinierov
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu