USA - Určiť „najhlasnejší zaznamenaný zvuk“ závisí od toho, čo považujeme za zvuk a aké merania do úvahy zahrnieme. Koncerty, ohňostroje či burácajúce štadióny môžu dosiahnuť nebezpečne vysoké objemy, dosť na to, aby spôsobili trvalé poškodenie sluchu. Ale ktorý zvuk bol najhlasnejší na Zemi?
Odpoveď závisí od toho, či zohľadníme historické správy, alebo len moderné merania pomocou vedeckých prístrojov. Jedným z historicky najhlasnejších zvukov je erupcia sopky Krakatau v Indonézii v roku 1883. Zvuk explózie počuli ľudia viac ako 3 000 kilometrov ďaleko a barometre po celom svete zachytili tlakové vlny. Pri vzdialenosti 160 km dosiahla erupcia odhadovaných 170 decibelov, čo už mohlo spôsobiť trvalé poškodenie sluchu. Pri 64 km od epicentra dokázal výbuch podľa námorníkov praskať bubienky. Pre porovnanie, ľudia zvyčajne zvládajú zvuky do 140 decibelov, nad túto hranicu je zvuk bolestivý a neudržateľný.
Šoková vlna Krakatau obehla planétu až sedemkrát
Moderné odhady hovoria, že explózia Krakatau dosiahla až 310 decibelov, informuje na svojom webe Live Science. Pri takto extrémnom tlaku sa zvukové vlny prestávajú správať ako bežný zvuk a menia sa na rázové vlny – silné tlakové fronty vznikajúce, keď sa niečo pohybuje rýchlejšie ako rýchlosť zvuku. Šoková vlna Krakatau obehla planétu až sedemkrát. Podľa Michaela Vorländera, profesora z RWTH Aachen v Nemecku, však presná hlasitosť výbuchu pri epicentre nie je známa, pretože nikto nebol dosť blízko na presné meranie.
Ďalším kandidátom je Tunguský meteor z roku 1908, ktorý zničil stromy na stovkách kilometrov štvorcových a vyslal tlakové vlny po celom svete. Jeho explózia bola približne rovnako hlasná ako Krakatau, odhadovaná na 300–315 decibelov, avšak merania boli rovnako vzdialené.
A čo bolo najhlasnejšie v modernej dobe?
Ak sa zameriame na modernú dobu, kedy existuje sieť barometrov a infrazvukových senzorov, prvenstvo patrí erupcii sopky Hunga Tonga v januári 2022. „Táto masívna sopka vytvorila zvukovú vlnu, ktorá obehla Zem niekoľkokrát a bola počuť tisíce kilometrov ďaleko, vrátane Aljašky a strednej Európy,“ povedal David Fee z Geophysical Institute na University of Alaska Fairbanks. Milton Garces z University of Hawaii dodáva: „Otázka znie, aký je najhlasnejší zvuk zaznamenaný v digitálnej ére, bezpochyby je to Tonga 2022.“
Jedna z najbližších vedeckých staníc, vzdialená približne 68 km od podvodnej erupcie, zaznamenala tlakový skok 1 800 pascalov. Pre predstavu, 200-megatónový chemický výbuch by pri vzdialenosti 737 km vytvoril len 567 pascalov. Ak by sme tento tlak prepočítali na decibely vo vzdialenosti jedného metra od zdroja, vyšlo by približne 256 decibelov – avšak vedci upozorňujú, že išlo o mimoriadne neobvyklú situáciu a štandardná decibelová škála tu neplatí.
Experimenty v laboratóriu
V laboratóriu sa tiež podarilo vytvoriť extrémne tlakové vlny. Pomocou röntgenového lasera zasiahol mikroskopický prúd vody, čím vznikla vlna s odhadovanou hlasitosťou 270 decibelov – viac než pri štarte rakety Saturn V (203 decibelov). Tento experiment sa však odohral vo vákuu, takže zvuk bol nepočuteľný.
„Tlak vo vákuovej komore je vlastne podvod,“ vysvetľuje Garces. „Zvuk potrebuje médium, ako je vzduch, voda alebo pevná hmota, aby sa šíril.“ Preto je erupcia Tonga 2022 podľa vedcov najhlasnejším zvukom zaznamenaným v moderných podmienkach, ktorý ľudia mohli zaznamenať.
