LONDÝN - Rokovania o mieri? Podľa Moskvy ide o ilúziu. Ruský veľvyslanec v Londýne otvorene vyhlásil, že Ukrajina nemá vyjednávať, ale sa vzdať. Slová, ktoré zazneli v britskej televízii, odhalili skutočný postoj Kremľa.
Kapitulácia namiesto kompromisu
Ruský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Andrej Kelin v rozhovore pre britskú televíziu Channel 4 News bez okolkov naznačil, že Moskva nepovažuje mierové rokovania za priestor na kompromis. Podľa jeho slov by sa nemalo hovoriť o žiadnej dohode, ale o kapitulácii Kyjeva.
Ako uviedol, Ukrajina by sa podľa neho nemala snažiť vyjednávať, ale sústrediť sa na „záchranu štátu“. Redaktor stanice ho však okamžite konfrontoval s tým, že mierové rokovania sú založené na vzájomných ústupkoch, nie na bezpodmienečnej porážke jednej strany.
„Rovnováha neexistuje,“ tvrdí Moskva
Kelin reagoval tvrdením, že kompromis má zmysel len vtedy, keď sú sily na bojisku vyrovnané. Podľa neho však takáto situácia nenastala. Naopak – Rusko sa podľa veľvyslanca nachádza vo víťaznej pozícii.
Na otázku, či tým priamo priznáva ruské víťazstvo, odpovedal jednoznačne. Tvrdil, že frontová línia sa údajne posúva čoraz rýchlejšie v prospech ruských síl.
Redaktor Channel 4 News však toto hodnotenie spochybnil a pripomenul, že reálny postup Ruska je pomalý a výrazne vzdialený od rýchleho prelomu. Kelin to odmietol s tým, že západné médiá realitu podľa neho skresľujú.
Trump, dohoda a ruské podmienky
Rozhovor sa dotkol aj vyjadrení amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý naznačoval, že Rusko je otvorené dohode. Moderátor upozornil, že z Kelinových slov skôr vyplýva opak – že Moskva k žiadnej dohode blízko nie je.
Ruský veľvyslanec odpovedal, že konflikt chce Kremeľ ukončiť rýchlo, no výlučne podľa vlastných podmienok. Zároveň zdôraznil, že Rusko preferuje „diplomatické riešenie“, hoci jeho predstava diplomacie sa opiera o diktovanie výsledku.
Staré požiadavky, rovnaký scenár
Keď dostal otázku, aké sú konkrétne ruské podmienky, Kelin odkázal na vyjadrenia Vladimira Putina z minulého roka. Podľa ruského prezidenta by Ukrajina musela pristúpiť na demilitarizáciu, vzdať sa ambícií vstúpiť do NATO a bez boja odovzdať rozsiahle územia.
Išlo by o celé oblasti Záporožia, Chersonu, Donecka a Luhanska, ako aj Krym, ktorý Rusko anektovalo už v roku 2014. Štyri ďalšie regióny Moskva formálne pripojila v septembri 2022, hoci – s výnimkou Krymu – nad nimi dodnes nemá úplnú kontrolu.
Tlak na Kyjev silnie
V aktuálnych debatách o možnom ukončení vojny sa čoraz častejšie objavuje návrh, aby Ukrajina odstúpila Donbas, teda Luhanskú a Doneckú oblasť. Tento scenár presadzuje Moskva a podľa viacerých informácií naň tlačia Kyjev aj Spojené štáty.
Washington má Ukrajine údajne ponúkať bezpečnostné garancie podobné článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Ukrajinské vedenie však dlhodobo odmieta akúkoľvek stratu územia a trvá na tom, že rokovania sa môžu viesť len od súčasnej frontovej línie.
