BRUSEL - Summit Európskej únie v Bruseli potrvá dovtedy, kým sa lídrom nepodarí dosiahnuť dohodu o financovaní Ukrajiny na nasledujúce dva roky. Vo štvrtok to pred začiatkom zasadnutia vyhlásila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, informuje osobitný spravodajca.
„Musíme nájsť riešenie,“ vyhlásila šéfka EK pri príchode na kľúčové rokovania o využití zmrazených ruských aktív na reparačnú pôžičku pre Ukrajinu. „Summit neopustíme bez riešenia financovania Ukrajiny,“ zdôraznila s tým, že očakáva intenzívne diskusie. Zabezpečenie finančných potrieb Ukrajiny na roky 2026 a 2027 je hlavnou témou decembrového summitu lídrov EÚ. K tomuto záväzku sa na októbrovom zasadnutí prihlásilo 26 premiérov a prezidentov členských štátov Únie. Výnimkou bolo Maďarsko, ktoré sa na posledných summitoch nepripojilo k spoločným záverom Európskej rady (ER) o Ukrajine. Napriek pokračujúcim rokovaniam sa členským krajinám zatiaľ nepodarilo nájsť zhodu na konkrétnom spôsobe financovania.
Najintenzívnejšie diskusie
Najintenzívnejšie diskusie sa vedú práve o návrhu reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív v objeme 210 miliárd eur, ktorý podporujú EK aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Belgicko však tento plán odmieta pre obavy z možných odvetných krokov Ruska, keďže na jeho území sa nachádza väčšina týchto aktív. Kriticky sa k návrhu stavajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta. Napriek výhradám by mohol byť návrh schválený kvalifikovanou väčšinou. Členské štáty sa však doteraz zdráhali ísť proti postoju Belgicka v takejto citlivej otázke, hoci niektorí diplomati túto možnosť v krajnom prípade nevylúčili.
Belgický premiér Bart de Wever vo štvrtok ráno pred zasadnutím uviedol, že návrhy eurobloku na financovanie Kyjeva na najbližšie dva roky sú stále predmetom zmien. Maďarský premiér Viktor Orbán pred summitom vyhlásil, že využitie zmrazených ruských aktív nemá medzi členskými štátmi dostatočnú podporu.Európska komisia na začiatku mesiaca predstavila aj alternatívne riešenie v podobe pôžičky financovanej z rozpočtu EÚ. Únia by si v tomto prípade zabezpečila kapitál na finančných trhoch, pričom ako záruku by použila rozpočet EÚ. Tento variant si však vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, a viaceré z nich ho považujú za málo realistický.
Tusk varoval pred dôsledkami
Poľský premiér Donald Tusk varoval vo štvrtok pred vážnymi dôsledkami v prípade, ak sa lídrom Európskej únie nepodarí nájsť riešenie pre pokračujúcu finančnú podporu Ukrajiny. Informuje o tom varšavský spravodajca podľa príspevku premiéra na platforme X a správy agentúry DPA. Európa podľa Tuska stojí pred jednoduchou voľbou - buď dnes peniaze, alebo zajtra krv, napísal v príspevku pred začiatkom summitu Európskej únie v Bruseli.
Tusk zdôraznil, že jeho výrok sa netýka iba Ukrajiny, ale celej Európy, a vyzval európskych lídrov, aby sa postavili tejto výzve čelom. Poľský premiér tak reagoval na prebiehajúce diskusie o financovaní podpory pre Ukrajinu, ktoré budú pokračovať na štvrtkovom zasadnutí Európskej rady. Medzi členskými štátmi naďalej panujú nezhody o využití zmrazených ruských aktív.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred začiatkom rokovania vyjadril presvedčenie, že európski lídri na summite nájdu spoločnú pozíciu o tom, ako financovať vojnové úsilie Ukrajiny. "Európska komisia navrhla niekoľko možností a začali sa dôležité rozhovory o tom, ako použiť aktíva Ruska. Chcem povedať, že je nevyhnutné, aby sme sa zjednotili. Nájdeme (spoločnú) pozíciu, "povedal Macron.
Podobne sa vyjadril nemecký kancelár Friedrich Merz. "Mám dojem, že môžeme dospieť k dohode. Chápem obavy niektorých členských štátov, zvlášť belgickej vlády, ale dúfam, že spoločne ich môžeme vyriešiť, "povedal Merz. Už skôr nemecký kancelár v odpovedi odhadoval, že šanca na dosiahnutie dohody ohľadom použitia ruských zmrazených aktív je "päťdesiat na päťdesiat". Kallasová dnes vyhlásila, že to vidí podobne.
Friedrich Merz (Zdroj: TASR/AP/Omar Havana)
Proti zmrazeniu ruských aktív sa podľa Orbána už zhromaždila menšina
Už sa zhromaždila blokujúca menšina proti návrhu pomôcť Ukrajine zmrazením aktív ruskej centrálnej banky v Európskej únie, povedal predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo štvrtok po príchode na stretnutie hláv štátov a vlád Európskej únie v Bruseli. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca v Budapešti. „Myslím si, že otázka zmrazených ruských aktív je mŕtva,“ povedal Orbán.
Maďarského premiéra sa novinári pred summitom tiež opýtali, či koná v záujme Moskvy alebo Európy. „Pracujem iba v záujme mieru, pretože kroky by sa mali robiť smerom k nemu, nie smerom k vojne,“ reagoval ministerský predseda. Podľa servera hlavnou otázkou summitu bude, ako pomôcť Ukrajine v nasledujúcich dvoch rokoch. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred mesiacmi navrhla poskytnúť reparačnú pôžičku z aktív ruskej centrálnej banky zmrazených v EÚ.
Na rozdiel od spoločnej pôžičky EÚ si uvedený krok nevyžaduje jednomyseľné rozhodnutie, stačila by kvalifikovaná väčšina, avšak Belgicko, najviac postihnutá krajina, je proti tejto myšlienke. V zásade by návrh mohol byť prijatý, pokiaľ by sa nezjednotila blokujúca menšina, čo sa podľa slov Orbána práve stalo. To by znamenalo, že by proti návrhu stálo buď 13 vlád, alebo štyri, ktoré predstavujú aspoň 35 percent populácie EÚ, píše telex.hu.
Belgický premiér žiada celú EÚ o záruky pri použití ruských aktív pre Ukrajinu
Belgický premiér Bart De Wever požaduje, aby celá Európska únia niesla riziko pri využití ruských zmrazených aktív v EÚ na pomoc Ukrajine. Chce od ostatných záväzné písomné záruky. De Wever to povedal v belgickom parlamente pred začiatkom summitu EÚ, ktorý má rozhodnúť o financovaní Ukrajiny na roky 2026 a 2027.
Podľa De Wevera sa stále rokuje a plány na financovanie Ukrajiny sa menia. "Najpravdepodobnejšou možnosťou je využiť rozpočtovú rezervu (v unijnom rozpočte)," povedal De Wever. To by znamenalo použitie spoločnej pôžičky, ktorú by si EÚ vzala na finančných trhoch a nie teda druhú možnosť, ktorou je reparačná pôžička Kyjevu. "Táto možnosť by mohla zahŕňať aj výnimku pre krajiny, ktoré sa nechcú pripojiť," dodal.
Zelenskyj očakáva problémy, ak sa EÚ nedohodne o financovaní Ukrajiny
Ukrajina bude čeliť veľkým problémom, ak summit Európskej rady v Bruseli nedospeje k dohode o financovaní Ukrajiny pomocou zmrazených ruských aktív. Vo štvrtok to podľa agentúry AFP vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý medzičasom pricestoval do Bruselu. Rozhodnutie v tejto otázke podľa neho závisí od politickej vôle. „Budem hovoriť so všetkými lídrami, predložím naše argumenty a veľmi dúfam, že dosiahneme kladné rozhodnutie. Bez neho bude Ukrajina čeliť veľkým problémom,“ povedal Zelenskyj novinárom pred návštevou Bruselu, kde sa zúčastní na summite hláv štátov a vlád krajín EÚ.
V Bruseli sa začal kľúčový summit
V Bruseli s oneskorením začal kľúčový summit Európskej únie, ktorý má dosiahnuť dohodu o financovaní Ukrajiny na roky 2026 a 2027. Podľa predsedu Európskej rady Antónia Costu unijní lídri rokovania neopustia bez toho, aby dosiahli dohodu. Budú rokovať dnes a pokojne aj v piatok, povedal šéf únijných vrcholných stretnutí novinárom.Štvrtkové rokovanie lídrov Európskej únie v Bruseli sa začalo s viac než 1,5-hodinovým oneskorením. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR. V stredu večer bola nečakane zrušená aj plánovaná tlačová konferencia predsedu Európskej rady Antónia Costu po summite EÚ a západného Balkánu. Viacerí predstavitelia Únie pre Politico potvrdili, že lídri už počas stredajšieho večera a vo štvrtok ráno absolvovali viacero bilaterálnych stretnutí s cieľom dohodnúť sa na spôsobe financovania Kyjeva.
Ešte pred začiatkom summitu sa uskutočnila takzvané migračné raňajky, na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia štátov s podobnými postojmi k riešeniu nelegálnej migrácie. Tentoraz ju organizovali Holanďania a zúčastnili sa jej zástupcovia 15 krajín vrátane českého premiéra Andreja Babiša. "Rokovali najmä o tom, že únia musí urobiť viac pre zastavenie nelegálnej migrácie a posilnenie schopnosti navracať a vyhosťovať tých, ktorí páchajú trestnú činnosť," uviedol úrad vlády na sociálnej sieti X.
Situáciu komplikujú aj rozsiahle protesty
Situáciu v Bruseli vo štvrtok komplikujú aj rozsiahle protesty poľnohospodárov. Tisíce farmárov demonštrujú v uliciach hlavného mesta Belgicka proti plánom Únie na dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a juhoamerickým združením Mercosur, ako aj proti reforme poľnohospodárskych dotácií. Demonštrácie na niektorých miestach prerástli do potýčok s miestnou políciou.
Metsolová kritizuje prijatie časovo neobmedzeného zmrazenia ruských aktív bez EP
Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová vo štvrtok v Bruseli kritizovala rozhodnutie Európskej komisie (EK) využiť článok 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pri schvaľovaní časovo neobmedzeného zmrazenia ruských aktív. Predošlý piatok umožnilo toto ustanovenie členským štátom prijať rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou a bez súhlasu EP, informuje osobitný spravodajca.
Belgický premiér má separátne rokovania o financovaní Ukrajiny
Európska komisia (EK) a Belgicko rokujú separátne, mimo hlavnej rokovacej sály, kde prebieha dvojdňový samit EÚ. Cieľom je vyriešiť najcitlivejšie časti plánu EÚ na poskytnutie 210 miliárd eur zmrazených ruských aktív pre Ukrajinu, proti čomu má Belgicko svoje výhrady. Politico svoju správu podložil tvrdeniami piatich nemenovaných diplomatov EÚ oboznámených s prebiehajúcimi rokovaniami.
Podpora plánu pre mier v Pásme Gazy
Európska únia je odhodlaná prispieť k naplneniu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN prijatej v rámci plánu ukončenia konfliktu v Pásme Gazy. Uviedli to vo štvrtok lídri členských štátov, ktorí o situácii na Blízkom východe hovorili na summite v Bruseli. Európska rada podľa záverov summitu privítala rezolúciu BR OSN o vytvorení Rady mieru a dočasných Medzinárodných stabilizačných síl a potvrdila záväzok EÚ voči medzinárodnému právu a trvalému riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe dvoch štátov.
Mierový plán v Gaze môže EÚ podporiť aj rozšírením mandátu svojej asistenčnej misie na hraničnom priechode Rafah, policajnou misiou pre palestínske územia i zapojením do činnosti nového Civilno-vojenského koordinačného centra (CMCC), uvádza sa v schválenom dokumente. Lídri EÚ v ňom opätovne zdôraznili, že v Pásme Gazy je potrebné stabilizovať bezpečnostné prostredie, a to aj trvalým vyradením zbraní militantného hnutia Hamas a iných neštátnych ozbrojených skupín. Poukázali na potrebu rýchleho a bezpečného dodávania humanitárnej pomoci a poskytnutia medzinárodnej a regionálnej podpory pre obnovu a rozvoj v Gaze.
Európska rada vyzvala vládu Izraela, aby dodržiavala záväzky ochrany Palestínčanov na okupovaných územiach na základe medzinárodného práva a zrušila rozširovanie osád na Západnom brehu Jordánu. Zopakovala výzvu Rade EÚ, aby pracovala na ďalších sankciách voči extrémistickým osadníkom a organizáciám, ktoré ich podporujú. Prezidenti a premiéri členských krajín apelovali aj na deeskaláciu v širšom regióne. Vyzdvihli potrebu zachovania stability v Libanone vrátanie presadzovania štátneho monopolu na držanie zbraní. Zdôraznili podporu mierových síl OSN (UNIFIL), vyšetrenie nedávnych útokoch na ne a dodržiavanie podmienok prímeria z novembra 2024.
Rok po páde režimu Bašára Asada v Sýrii Európska rada zopakovala podporu mierovej a inkluzívnej transformácii v tejto krajine s tým, že je dôležité chrániť bez diskriminácie práva Sýrčanov zo všetkých etnických a náboženských skupín. Lídri EÚ sú podľa záverov summitu znepokojení zahraničným zasahovaním do tohto procesu v Sýrii a vyzývajú všetkých aktérov, aby plne rešpektovali jednotu a nezávislosť krajiny.
Príprava budúceho viacročného finančného rámca
Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ vo štvrtok, na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, debatovali o príprave budúceho viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2028 - 2034, podľa návrhu rokovacieho rámca, ktorý vypracovalo dánske predsedníctvo v Rade EÚ. Lídri EÚ v tejto súvislosti vyzvali nastupujúce cyperské predsedníctvo v Rade EÚ, aby v práci Dánska pokračovalo, s cieľom dosiahnuť včasnú dohodu členských štátov o dlhodobom rozpočte. Podľa záverov zo samitu by dohoda dosiahnutá do konca roka 2026 umožnila prijatie nových legislatívnych aktov v roku 2027, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby sa financovanie zo zdrojov EÚ dostalo bez prerušenia k príjemcom, čiže členským štátom, už v januári 2028.
Zo záverov vyplýva, že lídri v rámci strategickej diskusie o ďalšom postupe v oblasti rozširovania hovorili aj o aspektoch súvisiacich s vnútornými reformami Únie. Európska rada zdôrazňuje pretrvávajúci význam rozširovania EÚ ako „geostrategickej investície do mieru, bezpečnosti, stability a prosperity“. Závery spresňujú, že rozširovanie je hnacou silou zlepšovania hospodárskych a sociálnych podmienok európskych občanov, znižovania rozdielov medzi krajinami a zároveň podporuje hodnoty, na ktorých je Únia založená.
„S ohľadom na vyhliadky ďalšieho rozšírenia Únie musia byť budúce členské štáty, aj EÚ, pripravené v čase pristúpenia nových členov. Kandidátske krajiny musia pokračovať vo svojom reformnom úsilí, najmä v oblasti právneho štátu, v súlade s charakterom prístupového procesu založeného na zásluhách. Súbežne s tým musí Únia položiť základy potrebných vnútorných reforiem. To posilní Európsku úniu a posilní európsku suverenitu,“ uvádza sa v texte dohodnutom lídrami EÚ. V ekonomickej oblasti sa účastníci samitu zhodli aj na tom, že Európska komisia, v spolupráci s členskými štátmi, musí do júna 2027 vypracovať makroregionálnu stratégiu EÚ pre Atlantik. Táto stratégia by mala zohľadniť existujúcu námornú stratégiu pre Atlantik a aj Akčný plán EÚ pre Atlantik.
Odloženie podpisu dohody s Mercosur
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na štvrtkovom samite lídrov EÚ v Bruseli informovala, že dohoda o voľnom obchode EÚ s krajinami Mercosur nebude podpísaná podľa pôvodného plánu v sobotu (20. 12.), k podpisu zrejme dôjde v januári 2026. Podľa správy Politico o tom informuje bruselský spravodajca. Zvrat v poslednej chvíli - píše Politico. Talianska premiérka Giorgia Meloniová zmarila dobrovoľne stanovený cieľ zo strany Európskej komisie podpísať do konca tohto týždňa obchodnú dohodu s krajinami Mercosuru - Argentínou, Brazília, Paraguajom a Uruguajom.
Meloniová v tejto súvislosti požiadala brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lula da Silvu o poskytnutie viac času na získanie dostatočnej podpory pre dohodu, ktorá sa pripravovala 25 rokov. Meloniová argumentovala, že potrebuje zabezpečiť dostatočnú domácu podporu v prospech obchodnej dohody. Podľa vyhlásenia von der Leyenovej brazílsky prezident súhlasil so žiadosťou talianskej premiérky o odloženie podpisu dohody, aby Meloniová mohla ubezpečiť farmárov vo svojej krajine, že obchodovanie bez ciel nepodkope ich záujmy pri dovoze lacnejšej hydiny či hovädzieho mäsa.
„Ak sa podpísanie presunie na rok 2026, dátum podpisu by sa určil v polovici januára,“ povedal pre POLITICO nemenovaný diplomat EÚ. Nemecký kancelár Friedrich Merz a španielsky premiér Pedro Sánchez vo štvrtok v rámci samitu EÚ v Bruseli vyzvali lídrov ostatných členských krajín EÚ, aby podporili dohodu o voľnom obchode s juhoamerickým blokom Mercosur.
