ČÍNA - Mnohé ženy veria, že s materstvom majú ešte dosť času. Nová štúdia čínskych vedcov však prináša znepokojivé zistenie... ženská plodnosť nezačína výrazne klesať až po štyridsiatke, ale už krátko po tridsiatom roku života! Výskum zároveň vysvetľuje, čo sa v tele žien v tomto období deje.
Mnohé ženy odsúvajú materstvo na neskôr, ale vek, kedy klesá možnosť otehotnieť, sa pohybuje už okolo tridsiatky. Vedci z Jilin University v Číne sa k tomuto zisteniu dopracovali po tom, ako analyzovali údaje z viac ako 15 000 embryí vytvorených pomocou umelého oplodnenia (IVF). Ich skúmaním zistili, že u žien vo veku 20 až 32 rokov malo približne jedno z piatich vajíčok chromozómovú chybu. Ako informuje na svojom webe New York Post, po 32. roku života však toto číslo začalo rýchlo narastať.
Neplodnosť a ochorenia
Vo veku okolo 35 rokov už viac ako polovica vajíčok obsahovala príliš veľa alebo príliš málo chromozómov, čo je hlavná príčina potratov, neplodnosti a ochorení, ako je Downov syndróm. S každým ďalším rokom sa riziko chromozómových abnormalít ďalej zvyšovalo. A čo je za týmto zlomom? Čiastočne za to môže prstencovitý proteín nazývaný kohezín, ktorý funguje ako molekulárne lepidlo držiace chromozómy pohromade počas vývoja vajíčok. Nevydrží však večne.
Vedci zistili, že s pribúdajúcim vekom žien hladina tohto kľúčového proteínu klesá. Vajíčka žien nad 40 rokov mali až o tretinu menej kohezínu ako vajíčka vo veku dvadsať rokov. Rovnaký vzorec sa potvrdil aj u myší. Vo veku 17 mesiacov, čo je približne u žien vek 35 rokov a viac, klesol samičkám tento proteín o viac ako 95 percent. Bez jeho dostatočného množstva sa však chromozómy nedokážu udržať v pároch. Môžu sa predčasne rozdeliť, presunúť na nesprávne miesto a výsledkom sú vajíčka s nadbytkom alebo nedostatkom chromozómov.
Hladina klesá a poškodenie DNA sa hromadí
Kohezín tiež pomáha opravovať DNA. Keď jeho hladina klesá, poškodenie DNA sa hromadí, opravy sa spomaľujú a pribúdajú chyby, ako je strata chromozómov, či mutácie. Tieto omyly môžu zvyšovať riziko rakoviny a vývojových porúch u potomstva. Vedci stále skúmajú, prečo hladina kohezínu s vekom klesá a zatiaľ majú niekoľko indícií. Napríklad ochranné proteíny, ktoré jeho hladinu bežne chránia, časom slabnú a oxidačný stres, ktorý sa v tele hromadí, ho môže poškodzovať. Zároveň sa oslabujú aj niektoré bunkové signály, ktoré pomáhajú udržiavať kohezín na svojom mieste, keď vajíčka starnú.
Osobitne vynikajú dve signálne dráhy. Prvá, nazývaná mTOR, riadi rast buniek a viazanie kohezínu. Štúdie na kvasinkách naznačujú, že jej úprava by mohla posilniť hladinu tohto proteínu, i keď zatiaľ nie je známe, či by rovnaký prístup fungoval aj u ľudí. Druhá, označovaná ako ATM, koordinuje opravu DNA a pomáha kohezínu udržiavať chromozómy pohromade. V starších vajíčkach však ATM funguje menej efektívne, čo urýchľuje jeho stratu. Vedci odporúčajú, aby sa budúce štúdie zamerali na to, ako tieto dráhy ovplyvňujú kohezín a na to, čo by mohlo poukázať na nové spôsoby, ako zachovať kvalitu vajíčok s pribúdajúcim vekom žien.
