USA - Milióny ľudí si každý rok dávajú odstrániť zuby múdrosti ako obyčajnú prekážku či zdroj bolesti. Vedci však upozorňujú, že v týchto „zbytočných zuboch“ sa skrýva poklad. Ich mäkké jadro je totiž plné kmeňových buniek. To, čo dnes končí v odpadových nádobách, môže byť o pár rokov základom personalizovanej liečby najťažších ochorení.
Každý rok si milióny ľudí po celom svete nechávajú vybrať zuby múdrosti, často bez toho, aby tušili, aký biologický poklad v sebe ukrývajú. Pre väčšinu ľudí sú len nepríjemným biologickým prebytkom. Nový výskum však ukazuje, že ide o jeden z najpodceňovanejších zdrojov kmeňových buniek, ktoré by mohli zásadne zmeniť modernú medicínu.
Bunky schopné premeny
Podľa štúdie vedené Dr. Gaskonom Ibarretxem z Univerzity Baskicka obsahuje každý zub mäkké jadro – zubnú dreň. Práve v nej žijú bunky so schopnosťou premeniť sa na nervové, kostné či svalové bunky. Ako uvádza magazín Earth.com, vedci dokonca dokázali tieto bunky preprogramovať na neuron-like bunky, ktoré v laboratóriu vytvárali elektrické signály podobné tým v mozgu.
Takéto bunky by mohli raz nahradiť poškodené neuróny pri Parkinsonovej chorobe, Alzheimerovi či poraneniach chrbtice. Predklinické štúdie už ukázali, že zubná dreň pomáha obnoviť dopamínové neuróny u zvierat s parkinsonizmom a chráni nervové spojenia pred toxickými proteínmi pri Alzheimerovej chorobe.
Zubné kliniky už dnes spolupracujú s laboratóriami, ktoré tieto zuby okamžite zamrazujú a uchovávajú v tekutom dusíku. Firmy ako Stemodontics to nazývajú „biologickým poistením“ – spôsobom, ako si uchovať vlastné mladé kmeňové bunky s minimálnymi etickými otáznikmi. Na rozdiel od embryonálnych buniek sú zuby múdrosti bežným odpadom, ktorý by inak skončil v koši.
Najzdravšie bunky
Výhodou je aj to, že extrakcie sa najčastejšie robia v tínedžerskom veku, keď sú bunky najzdravšie a nesú najmenej genetických chýb. Uchované bunky je pritom možné opakovane množiť a používať na viaceré druhy liečby – od regenerácie kostí po opravu poškodeného srdcového tkaniva.
Kardiologické štúdie na myšiach ukázali, že sekréty z týchto buniek dokážu zlepšiť činnosť srdca po zlyhaní. Ortopédovia zas upozorňujú, že bunky zo zubnej drene tvoria kolagén a vápnik v usporiadaných vrstvách podobných zdravej chrupavke – čo by mohlo znamenať revolúciu v liečbe poškodených kĺbov.
Regeneratívne zlato
Výzvou ostáva bezpečnosť. Kým niektoré klinické skúšky už prebiehajú, potrebné je dlhodobé sledovanie, aby sa potvrdilo, že bunky nevyvolávajú nežiaduce reakcie či nádory. Pokiaľ sa však potenciál potvrdí, zubné kmeňové bunky by mohli skrátiť liečbu tým, že by pacienti používali vlastné bunky – bez rizika odmietnutia.
Vedci preto upozorňujú, aby sa zubné tkanivo nevyhadzovalo automaticky. To, čo sa ešte donedávna považovalo za odpad, sa dnes čoraz viac ukazuje ako regeneratívne zlato. Práve zo zuba, ktorý nám kedysi spôsoboval len bolesť, môže vzniknúť ďalšia generácia terapií pre neurodegeneratívne ochorenia, poškodené kosti či dokonca srdcové zlyhanie. Štúdia bola publikovaná v časopise Stem Cell Research & Therapy.
