USA - Zvyčajne trvá milióny rokov, kým sa vo vesmíre udeje niečo pozoruhodné. Tentoraz však astronómovia zaznamenali mimoriadne vzácny jav v priamom prenose – na jednom z najtajomnejších telies slnečnej sústavy sa pravdepodobne formujú nové prstence.
Tím brazílskych astronómov objavil náznaky, že malé ľadové teleso Chiron, ktoré obieha medzi Saturnom a Uránom, vytvára úplne nový systém prstencov – a to takmer v reálnom čase. Ide o mimoriadne vzácnu udalosť, pretože väčšina procesov vo vesmíre prebieha v priebehu miliárd rokov. Podľa štúdie zverejnenej 14. októbra v časopise The Astrophysical Journal Letters sa okolo Chirona, ktorý má priemer približne 200 kilometrov, nachádzajú pásy materiálu v rôznych štádiách vývoja. Vedci usudzujú, že Chiron sa nachádza v prechodnej fáze medzi chaotickým oblakom prachu a plnohodnotným systémom prstencov.
Teleso sa neustále mení
„Bolo to vzrušujúce prekvapenie,“ uviedol vedúci výskumu Chrystian Pereira z Národného observatória v Brazílii. „Pripomína nám to, že aj náš slnečný systém je stále živý a mení sa dokonca aj v časových mierkach, ktoré dokážeme sledovať počas jedného ľudského života.“ Chiron sa tak pridal k len trom známym malým telesám – Chariklu, Haumei a Quaoaru – ktoré majú prstence. Na rozdiel od nich však vykazuje známky neustálej premeny.
Štruktúra, ktorá predtým neexistovala
Pozorovania z brazílskeho observatória Pico dos Dias v septembri 2023, keď Chiron prechádzal popred vzdialenú hviezdu, odhalili opakované poklesy jej jasu. Keď vedci tieto údaje porovnali s archívnymi záznamami z rokov 2011, 2018 a 2022, zistili, že tri husté prstence zostali stabilné viac než desať rokov. Nové merania však odhalili aj ďalší, difúzny disk prachu a ľadu siahajúci až do vzdialenosti 800 kilometrov od stredu Chirona – štruktúru, ktorá predtým neexistovala.
Podľa Pereiru sa tento vonkajší oblak mohol vytvoriť po kolízii alebo po erupcii prchavých látok z podzemia, ktoré vyvrhli do vesmíru čerstvý materiál. Ešte záhadnejší je nález ďalšej, veľmi slabej štruktúry vzdialenej približne 1400 kilometrov od telesa – teda mimo takzvanej Rocheovej hranice, za ktorou by sa prstence mali zhlukovať do mesiaca.
Premenil sa Chiron na kométu?
„Je to prvýkrát, čo sme zachytili akýkoľvek náznak materiálu v tejto oblasti,“ dodal Pereira. „Za touto hranicou by sa častice mali prirodzene spájať do satelitu, no zdá sa, že niečo tomu bráni.“ Vedci zatiaľ nevedia presne určiť, čo tento neobvyklý systém spôsobilo. Možné je, že Chiron prekonal kométovú erupciu alebo že sa rozpadol malý mesiac, ktorého trosky sa usadili na obežnej dráhe.
Podľa niektorých odborníkov môže byť Chironov prípad kľúčom k pochopeniu, ako vznikli prstence aj okolo obrovských planét, akými sú Saturn či Urán. „Možno niečo dodáva týmto časticiam energiu, ktorá im umožňuje zostať v prstencoch bez toho, aby sa spojili do väčších telies,“ uviedla astrofyzik Keighley Rockcliffe z NASA Goddard Space Flight Center.
Na definitívne potvrdenie evolúcie prstencov budú astronómovia potrebovať ďalšie pozorovania Chirona počas jeho prechodov popred hviezdy. Tieto udalosti umožnia zistiť, či sa prstence menia v hustote, šírke alebo polohe – teda či skutočne sledujeme proces formovania v priamom prenose. „Ideálnym riešením by samozrejme bola vesmírna misia, ktorá by tento fascinujúci systém mohla preskúmať priamo,“ uzavrel Pereira.
