LISABON - Pobyt vo vesmíre prináša množstvo výziev, o ktorých sa bežne nehovorí. Jednou z nich je aj menštruácia astronautiek v prostredí bez gravitácie. Vedci dnes už majú odpovede na otázky, ktoré ešte donedávna ostávali na okraji záujmu.
Aj vzhľadom na to, že jednorazové vložky a tampóny predstavujú obrovské množstvo odpadu, Európanky ich ročne spotrebujú približne 590-tisíc ton, Svetová zdravotnícka organizácia odporúča používať opakovane použiteľné hygienické pomôcky, ako sú menštruačné nohavičky alebo kalíšky. Prvý menštruačný kalíšok bol patentovaný už začiatkom 20. storočia, no svoju popularitu si získal až v posledných desaťročiach. A pred tromi rokmi sa po prvý raz dostal aj do rakety.
Astrobiológovia a vesmírni inžinieri z portugalskej technickej univerzity Técnico Lisboa pod vedením doktorky Lígie Coelho založili výskumnú skupinu AstroCup a v roku 2022 „posadili“ dva menštruačné kalíšky do kovového boxu na bezpilotný raketový let. Ten trval približne deväť minút a dosiahol výšku tri kilometre. Výsledky výskumu zverejnili začiatkom decembra v časopise Women’s Health.
Kalíšky museli zvládnuť preťaženie, vibrácie aj zmeny teploty či tlaku
Silikónové menštruačné kalíšky značky Lunette museli v rámci experimentu odolať podmienkam, ktoré by mohli narušiť ich štruktúru či schopnosť zadržiavať tekutinu. Vedci namiesto krvi použili zmes glycerolu a vody. Testy vykonané pred štartom aj po návrate priniesli výborné výsledky – kalíšky zvládli preťaženie, vibrácie aj zmeny teploty a tlaku, zostali tesné, nedošlo ku kontaminácii a materiál sa nepoškodil.
Výskumníci však upozorňujú, že je potrebné ďalšie testovanie, najmä v prostredí zníženej gravitácie a pri dlhších misiách. Ich cieľom je dopraviť rôzne typy menštruačných pomôcok na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, kde by sa dala overiť ich praktická použiteľnosť.
Hygiena na ISS je náročná
Zatiaľ ide len o prvý krok. Reálnemu používaniu bránia viaceré prekážky – hygiena na ISS je náročná, voda je prísne limitovaná a recyklačný systém nepočíta s menštruačnou krvou. Mikrogravitácia navyše komplikuje výmenu hygienických pomôcok. Ich výhodou však zostáva výrazne menšie množstvo odpadu. Za ideálny stav vo vesmíre sa preto zatiaľ považuje nemenštruovanie.
Väčšina žien si pred letom do vesmíru menštruačný cyklus potláča hormonálnou antikoncepciou, čo je podľa štúdií najčastejšia a lekármi akceptovaná voľba. Okrem praktických dôvodov prináša úľavu od bolesti, únavy a hormonálnych výkyvov. Nie všetky astronautky však túto možnosť môžu alebo chcú využiť. Hormóny môžu viesť k rednutiu kostí, čo je vo vesmíre obzvlášť rizikové, a pri dlhých misiách si vyžadujú aj veľké množstvo tabliet a plastového odpadu.
Za všetkým hľadaj ženu
Ako vhodnejšia alternatíva sa preto uvádza dlhodobo reverzibilná antikoncepcia, napríklad vnútromaternicové telieska či implantáty, ktoré podľa pozemských štúdií neovplyvňujú hustotu kostí. Odporúča sa ich zavedenie aspoň jeden a pol až dva roky pred letom, aby sa telo stihlo prispôsobiť. Výskum ich bezpečnosti priamo vo vesmíre však zatiaľ chýba.
Nie je náhodou, že za týmito výskumami stoja ženy. Menštruácia bola v kozmickom výskume dlhé roky prehliadanou témou, čo ilustruje aj známa historka z roku 1984, keď sa inžinier NASA spýtal astronautky Sally Ride, či jej na dvojtýždňovú misiu bude stačiť 100 tampónov. Rovnako absurdne pôsobí aj návrh kufríka na mejkap pre astronautky.
S rastúcim počtom žien vo vesmíre bude nevyhnutné venovať ženskému zdraviu väčšiu pozornosť. Ak chce ľudstvo dlhodobo pôsobiť na Mesiaci či Marse, bude musieť riešiť nielen menštruačný cyklus, ale raz aj reprodukciu vo vesmíre.
