LONDÝN - Najnovšia správa publikovaná v Annual Review of Developmental Psychology odhaľuje alarmujúcu skutočnosť - väčšina dospelých nad 40 rokov žijúcich s autizmom nikdy nebola klinicky diagnostikovaná. Výskumníci z King’s College London zistili, že medzi ľuďmi vo veku 40 až 59 rokov ide o 89 % a medzi tými nad 60 rokov až o 97 %.
Výskumníci z King’s College London upozorňujú, že až 89 % dospelých vo veku 40 až 59 rokov a dokonca 97 % ľudí nad 60 rokov trpí autizmom bez toho, aby im bola oficiálne stanovená diagnóza, informuje britský Daily Mail. Nediagnostikovaný autizmus má vážne zdravotné dôsledky vrátane zvýšeného rizika duševných porúch a predčasného úmrtia. Podľa odborníkov sú preto nevyhnutné zásadné reformy v diagnostike aj v systéme podpory starších autistických osôb.
Závažné následky
Podľa odborníkov má tento stav závažné následky. Autisti čelia štyrikrát vyššiemu riziku predčasnej demencie, šesťkrát častejšie zápasia so samovražednými myšlienkami a ich priemerná dĺžka života je približne o šesť rokov kratšia než u ostatnej populácie (75 oproti 81 rokom). Okrem toho sa u nich častejšie vyskytujú fyzické zdravotné komplikácie – od autoimunitných a kardiovaskulárnych ochorení až po gastrointestinálne problémy. V staršom veku k nim pribúdajú aj Parkinsonova choroba, osteoporóza či artritída.
Za vysokým podielom nediagnostikovaných prípadov stoja podľa vedcov zastarané diagnostické kritériá, ktoré sa kedysi zameriavali predovšetkým na deti a chlapcov. K podceňovaniu autizmu v dospelosti prispelo aj maskovanie symptómov a slabé povedomie v starších generáciách.
Zásadná zmena prístupu
Výskum upozorňuje aj na fakt, že starší autisti sú takmer úplne ignorovaní v klinických štúdiách – len 0,4 % vedeckých prác sa zameriava na túto vekovú skupinu. Vedci preto apelujú na zásadnú zmenu prístupu: väčšie investície do celoživotného výskumu, lepšie prispôsobené zdravotné a sociálne služby a širšiu dostupnosť diagnostiky pre starších ľudí.
