LONDÝN - Nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá a ešte aj 113 rokov od potopenia lode Titanic sa objavujú nové dôkazy, ktoré naznačujú, že kľúčová časť deja v cenami ovenčenom filme režiséra Jamesa Camerona, sa odohrala v skutočnosti inak.
Podrobná analýza digitálneho skenu Titanicu ukazuje nový pohľad na posledné hodiny zaoceánskeho plavidla, ktoré od svojho stroskotania v roku 1912 leží na dne severného Atlantiku. Poskytuje napríklad nový pohľad na kotolňu a potvrdzuje výpovede svedkov, že strojníci pracovali až do konca, aby udržali na palube elektrinu a svetlo, napísala stanica BBC, ktorá sa odvoláva nový dokument spoločností National Geographic a Atlantic Productions.
Vrak Titanicu, ktorý leží 3800 metrov hlboko v ľadových vodách Atlantiku, zmapovali výskumníci pred niekoľkými rokmi pomocou podvodných robotov. Vytvorili vyše 700-tisíc snímok zo všetkých uhlov, čo umožnilo vytvoriť 3D repliku, teda digitálne dvojča plavidla. Keďže je vrak obrovský a leží v šere hlbín, jeho prieskum pomocou ponoriek až do tej doby umožňoval len vzrušujúce momentky, napísala BBC a upozornila, že sken poskytuje prvý úplný pohľad na Titanic. "Je to najzásadnejšia vec od objavenia vraku v roku 1985," uviedol Parks Stephenson, expert na Titanic, ktorý digitálne dvojča plavidla skúmal. "Zakaždým, keď si myslím, že som z toho videl všetko, čo som potreboval, uvidím niečo nové," dodal.
Výskumníci podľa denníka The Times analyzovali digitálnu repliku lode, aby lepšie pochopili, čo sa osudnej noci stalo, a ich zistenie sa chystá zverejniť National Geographic v dokumente nazvanom Titanic: The Digital Resurrection (Titanic: Digitálne vzkriesenie). Po rokoch spoliehania sa na zmätené a protichodné svedecké výpovede si vedci môžu nasadiť okuliare na virtuálnu realitu, prejsť sa po vraku lode a dať dohromady obrovské množstvo dôkazov o tom, čo sa 14. apríla 1912 stalo, podotkol The Times.
Hrdinami pracovníci v kotoľni
Obrí parník pri svojej prvej plavbe zo Southamptonu do New Yorku narazil do ľadovca. Teraz leží na dne oceánu rozlomený na prednú a zadnú časť, vzdialené od seba zhruba 800 metrov. Okolo je pole trosiek. Experti študovali napríklad jednu z kotolní Titanicu. Preživší totiž opisovali, že svetlá svietili aj v čase, keď sa už loď ponorila do vĺn. Skeny nasvedčujú tomu, že niektoré kotly boli v tom čase v prevádzke a do systému na výrobu elektriny stále prúdila para, čo by bola zásluha strojníkov, ktorí zostali a hádzali uhlie do kotlov, aby zaistili svetlá na palube, píše BBC. Podľa Stephensona všetci pri katastrofe zomreli, ale pomohli zachrániť množstvo iných životov. "Zaistili fungujúce svetlá a elektrinu až do konca, aby poskytli posádke čas bezpečne spustiť záchranné člny s trochou svetla, a nie v absolútnej tme," povedal výskumník. Na palube Titaniku bolo vyše 2200 ľudí, o život ich pri nešťastí prišlo viac než 1500.
Nová počítačová simulácia tiež poskytla ďalší pohľad na samotné potopenie plavidla, ktoré bývalo pred svojím tragickým koncom označované za nepotopiteľné. Loď bola navrhnutá tak, aby zostala na hladine, aj keby voda zaplavila štyri vodotesné oddelenia. Simulácia naznačuje iba letmý stret s ľadovcom, po ktorom zostali diery v úzkom rade pozdĺž trupu. Ľadovec však podľa nej poškodil šesť oddelení.
V čom pochybil James Cameron?
Ďalším detailom, ktorému sa dokument venuje, je snaha dostať pasažierov na záchranné člny, a to cez príbeh konkrétneho člena posádky. V ukážke z dokumentu skúmajú jeden z člnových žeriavov – systém používaný na spúšťanie a vyťahovanie záchranných člnov. Vysvetľujú, že sa pozerajú na časť lode, kde prvý dôstojník William McMaster Murdoch pomáhal dostať ľudí na člny. Poukazujú na to, že žeriav je vo vzpriamenej alebo zasunutej polohe. To znamená, že v momente, keď sa Titanic potápal, sa posádka stále snažila spustiť záchranné člny. Dokument potvrdzuje výpovede, že Murdoch strávil svoje posledné chvíle snahou zachrániť čo najviac životov.
"To zodpovedá aj opisu druhého dôstojníka Lightollera, ktorý stál na streche palubného domčeka,“ uvádza podľa portálu LADbible štáb dokumentu a vysvetľuje, že dôstojníkov opis potopenia naznačuje, že Murdocha strhla voda, keď sa loď ponárala, zatiaľ čo on a jeho tím sa snažili spustiť záchranný čln. Prečo to mení zaužívaný príbeh? Dlhodobo totiž panovala neistota, či sa Murdoch nezastrelil, aby sa vyhol utopeniu, čo bola verzia, ktorú ukázal aj James Cameron vo svojom filme Titanic. Murdocha tu hrá herec Evan Stewart, a je zobrazený ako človek, ktorý omylom zastrelí pasažiera a následne spácha samovraždu. Dokument však tvrdí, že Murdoch pracoval až do poslednej chvíle, snažil sa spúšťať člny a napokon ho strhla voda, čo ukazuje jeho odvahu, nie zúfalstvo.
Po potopení lode zazneli výpovede aj pred vyšetrovacou komisiou. Svedok menom Woolner povedal, že Murdocha videl ako „veľmi aktívneho“ pri pomoci ľuďom dostať sa do člnov. Tvrdil, že počas evakuácie sa strieľalo, no výstrely smerovali do vzduchu, nie na cestujúcich.
Zo samovraha hrdinom
Zobrazenie Murdocha vo filme vyvolalo odpor u jeho príbuzných a zástupcovia filmového štúdia sa dokonca vydali do škótskeho mesta Dalbeattie, aby sa osobne ospravedlnili jeho synovcovi Scottovi Murdochovi. James Cameron neskôr uznal Murdochov „charakter a hrdinstvo“ a vo filmovom komentári k DVD Titanicu uviedol: "Tento chlap mal polovicu svojich záchranných člnov spustenú ešte skôr, ako jeho kolega na ľavej strane spustil prvý. To o niečom svedčí." Režisér nakoniec priznal, že zobrazenie konkrétnej osoby ako samovraha bola pravdepodobne chyba, a akceptoval, že rodina mala oprávnené výhrady.