LONDÝN - Po 132 rokoch odhalili v temných, chladných vodách jazera Superior jedno z jeho najdesivejších tajomstiev. Ide o konečný osud americkej lode Western Reserve, obrovského parníka, ktorý mizol s takmer celou posádkou bez stopy počas desivej búrky.
Jej potopenie so sebou vzalo aj milionára a lodného magnáta Petra G. Mincha s rodinou a všetkých okrem jedného z 27 ľudí na palube. Teraz však výskumníci z Great Lakes Shipwreck Historical Society (GLSHS) konečne vyriešili záhadu toho, ako sa loď potopila a kde skončila. Western Reserve, označovaná za technický zázrak, bola symbolom americkej priemyselnej revolúcie a prvým celooceľovým parníkom postaveným pre Veľké jazerá (sériu piatich jazier medzi USA a Kanadou, pozn. red.). So svojou dĺžkou vyše 90 metrov ju prezývali „vnútrozemský chrt“, bola navrhnutá na prekonávanie rekordov v nákladnej doprave a považovaná za jednu z najbezpečnejších lodí svojej doby. Majiteľom bol slávny kapitán Peter G. Minch, obchodný titán, ktorý sa preslávil budovaním vlastnej lodnej ríše.
Prežil iba jediný muž
Koncom augusta 1892 sa Minch, presvedčený o spoľahlivosti svojej lode, rozhodol vziať svoju manželku, dve malé deti, švagrinú a neter na luxusnú letnú plavbu cez jazero Huron smerom do Minnesoty. To, čo malo byť rodinným dobrodružstvom, sa však zmenilo na jednu z najdesivejších katastrof v histórii Veľkých jazier. Večer 30. augusta 1892 jazero Superior ukázalo svoju temnejšiu tvár. Po prežití búrlivých vôd v zátoke Whitefish Bay zakotvili v nádeji na pokojnejšie počasie, ale Minch sa rozhodol pokračovať v ceste. Okolo deviatej večer zasiahla loď náhla víchrica a oceľová loď začala pod náporom vĺn praskať. Jej konštrukcia nevydržala brutálnu silu búrky. Do niekoľkých minút Western Reserve stroskotala asi 97 kilometrov od pobrežia, informuje denník Daily Mail.
Dvadsaťsedem ľudí vrátane posádky a rodiny sa pokúsilo uniknúť v dvoch záchranných člnoch, no situácia sa ešte viac zhoršila. Jeden čln sa okamžite prevrátil a jeho pasažieri sa utopili v rozbúrenom jazere. Druhý čln, na ktorom boli Minch s rodinou a niekoľko členov posádky, unášali vlny v temnote, bičovaní studeným vetrom a obrovskými vlnami. Zúfalí pasažieri dúfali, že ich niekto zachráni, keďže v diaľke bola viditeľná iná parná loď. Pol hodiny kričali do noci, no ich hlasy pohltil vietor. Bez svetiel alebo signálnych prostriedkov zostali neviditeľní. Po desiatich hodinách sa pred nimi objavil obrys juhovýchodného pobrežia. Práve keď začala ožívať nádej, prevrátil sa aj druhý čln vo vlnobití. Jediný, kto prežil, bol kormidelník Harry W. Stewart, a práve on mohol podať svedectvo o tejto tragédii.
Búrka nemusí byť nevyspyteľná iba na mori
Viac než storočie trápila hľadačov vrakov a historikov otázka: kam zmizla Western Reserve a či jej vrak stále spočíva na dne jazera? Vďaka neúnavnému úsiliu a modernej technike však záhada konečne našla odpoveď. Koncom leta 2024, po dvoch rokoch náročného pátrania, Darryl Ertel, riaditeľ námornej prevádzky GLSHS, spolu so svojím bratom Danom zachytili pomocou sonaru nezvyčajný tieň. „Skenovali sme sonarom do vzdialenosti pol míle na každú stranu a na ľavej strane sme zachytili obraz,” povedal Darryl. „Bol veľmi malý, ale keď som odmeral tieň, bolo to asi 12 metrov. Tak sme prešli znova nad vrakom a uvideli sme nákladné poklopy. Vyzeralo to, že je rozlomená na dve časti, pričom jedna spočívala na druhej. Vedeli sme, že sme našli Western Reserve.“
Potvrdenie prišlo už onedlho, keď sa do temnôt spustili diaľkovo ovládané "vozidlá" a odhalili zničený trup niekdajšej hrdinky jazier, ležiaci asi 180 metrov pod hladinou. Pre Brucea Lynna, výkonného riaditeľa GLSHS, objav vraku nie je len odpoveďou na historickú hádanku, ale aj triezvou pripomienkou prírodných síl. „Každý vrak má svoj príbeh, no niektoré sú jednoducho o niečo tragickejšie. Je ťažké si predstaviť, že by kapitán Peter G. Minch tušil akékoľvek nebezpečenstvo, keď pozval svoju rodinu na letnú plavbu. Len to opäť potvrdzuje, aké nevyspytateľné a nebezpečné môžu byť Veľké jazerá v ktoromkoľvek ročnom období,“ dodal.
