MOSKVA/PRAHA - Jedným z najslávnejších špiónov studenej vojny bol Brit Kim Philby, ktorý tridsať rokov pracoval pre komunistický Sovietsky zväz. Tento novinár a elitný pracovník britskej tajnej služby vyzradil sovietskej KGB v rokoch 1933 - 1963 množstvo prvotriednych informácií. Philby zomrel ako 76-ročný pred tridsiatimi rokmi, 11. mája 1988 na zlyhanie srdca v Moskve. Jeho informácie si cenil aj vždy podozrievavý Josif Stalin.
O svojich činoch Kim nikdy nepochyboval; ešte krátko pred svojou smrťou povedal reportérovi The Sunday Times, že keby si mohol vybrať, zvolil by si rovnakú životnú cestu. Pre ZSSR pracoval z čistého presvedčenia, podobne ako ostatní členovia neskôr odhalenej špionážnej "cambridgeskej päťky". V tom sa líšil od ďalších ľudí, ktorí sa dali naverbovať Sovietmi.
"Bez sily ZSSR a komunistickej myšlienky by dnes starý svet a možno celú zemeguľu ovládal Hitler s japonským cisárom Hirohitom," napísal Philby koncom 60. rokov v memoároch. Napriek tomu bol v posledných 25 rokoch, ktoré prežil v "komunistickom raji", podľa svojej poslednej manželky "rozčarovaný z mnohých vecí". I tak ale veril, že "komunistické idey sú správne, len sú zneužité zlými ľuďmi". Na vlaňajšej moskovskej výstave bol zverejnený list, ktorý v roku 1977 pri príležitosti stého výročia narodenia Felixa Dzeržinského, zakladateľa ruskej tajnej polície, poslal KGB: "Kiež by sme mohli žiť dosť dlho, aby sme videli na Buckinghamskom paláci viať ruskú vlajku!"
Harold Adrian Russell Philby, ktorý svoju prezývku Kim získal podľa postavy Rudyarda Kiplinga, sa narodil 1. januára 1912 v indickom Pandžábe. Tvrdohlavosť zdedil po otcovi, ktorý sa počas prvej svetovej vojny v britských službách zaslúžil o rozpad tureckej ríše. Neskôr sa ale Philby starší s britským úradmi pohádal, konvertoval na islam a v 30. rokoch mal ako poradca veľký vplyv na saudskom kráľovskom dvore. V rovnakom čase študoval Kim na univerzite v Cambridge, kde začal sympatizovať s komunizmom. Do služieb sovietskej rozviedky sa Philby nechal naverbovať najskôr v roku 1933 pri pobyte vo Viedni, kde pomáhal utečencom z nacistického Nemecka. "Západné demokracie boli príliš slabé a skorumpované na to, aby boli schopné postaviť sa Hitlerovmu Nemecku," zdôvodnil Kim tento krok v pamätiach nazvaných Moja tichá vojna. Navonok sa ale na radu Moskvy prejavoval ako zaprisahaný pravičiar.
V roku 1940 Philby začal pracovať pre britskú tajnú službu, miesto mu vybavil jeho spolužiak z Cambridge a ďalší z členov "päťky" Guy Burgess. Počas vojny stúpal v hierarchii, z obyčajného inštruktora sa vyšvihol na šéfa pyrenejskej sekcie a v roku 1944 získal miesto, o ktorom sa jeho sovietskym nadriadeným ani nesnívalo. Šéf britských špiónov Steward Menzies ho vymenoval do čela nového oddelenia zameraného proti sovietskej špionáži. Nadriadení o jeho spojení so Sovietmi netušili a v roku 1949 zamieril Philby do Washingtonu, kde sa stal styčným dôstojníkom s rodiacou sa CIA.
Philby sprístupnil Sovietom napríklad tajný plán na vyslanie ozbrojených protikomunistických jednotiek do Albánska a taktiež im dal podrobné informácie o britskej tajnej službe MI-6 a o americkej CIA. Prezradil aj identitu mnohých západných agentov v ZSSR. Celkovo mal Moskve odovzdať približne 18-tisíc tajných materiálov. Začiatkom 50. rokov sa ale aj vďaka rozlúšteniu sovietskej šifry začala okolo "päťky" sťahovať sieť. V roku 1951 utiekli krátko pred odhalením do Sovietskeho zväzu Burgess a Donald Maclean. V podozrení sa ocitol i Philby, o ktorom sa ešte pár rokov predtým hovorilo, že by sa mohol raz dostať na čelo tajnej služby. Musel síce opustiť Washington, v októbri 1955 bol ale očistený. Vtedajší minister zahraničia Harold Macmillan oznámil verejnosti, že "nemá dôvody veriť, že Philby niekedy zradil záujmy svojej krajiny". Kim následne vyhlásil, že nikdy nebol komunistom.
V roku 1956 odišiel do Bejrútu, kde pôsobil ako britský agent, oficiálne ale pracoval ako reportér denníka The Observer a Economist. Začiatkom 60. rokov Philbymu zlomilo väz zatknutie ďalšieho sovietskeho špióna Georga Blakea. Z Bejrútu rýchlo zmizol na palube sovietskej obchodnej lode 23. januára 1963. Jeho prebehnutie sa dostalo na verejnosť až v júli 1963, keď mu Moskva poskytla politický azyl aj sovietske občianstvo. Zvyšok života prežil Philby v Moskve, dokonca sa štvrtýkrát oženil. V 70. rokoch navštívil Československo. Sovieti ho ale nepúšťali k citlivým dátam, nakoniec mohol pôsobiť len ako lektor špiónov, pripravujúcich sa na nasadenie na Západe. Ku koncu života dosť pil.
Philby bol po smrti v máji 1988 menovaný za Hrdinu Sovietskeho zväzu, bol mu vystrojený veľkolepý pohreb, na cintoríne leží po boku sovietskych generálov. O Philbyho význame pre KGB svedčí aj to, že ešte v roku 1990 vyšla v ZSSR známka s jeho portrétom, v roku 2010 mu v Moskve dokonca odhalili pamätnú dosku.
