LONDÝN - Pokiaľ ide o možnosť britského odchodu z 28-ky, nemajú európske úrady zámerne žiadnu stratégiu. Úradníci v Bruseli dostali príkaz nezaznamenávať žiadne scenáre písomne, aby sa predišlo únikom a panike, uviedol vysoko postavený predstaviteľ jednej európskej vlády. Vzhľadom k potenciálnym politickým aj finančným otrasom okolo hlasovania o brexite nie je jasné, či by takáto "cestovná mapa" niečomu prospela, píše na svojom webe agentúra Bloomberg, ktorá sa v analýze zaoberá dianím počas prvého dňa, týždňa a sto dní po tom, čo by sa Briti v referende vyslovili pre opustenie únie.
Globálne trhy už vydávajú varovania o možných dopadoch ukončenia členstva Británie v únii na svetovú ekonomiku. Predseda EÚ Donald Tusk zašiel až tak ďaleko, že hovoril o konci západnej politickej civilizácie. Tuskovo tvrdenie zdôrazňuje, že európskych činiteľov čaká v súvislosti s možným odchodom jednej z krajín EÚ úloha zväzok zachovať. Ukončenie členstva niektorého zo štátov bolo pritom v čase, keď únia vznikla, nemysliteľné. Mechanizmus pre opustenie únie bol uzákonený až v roku 2009.
Ak bude 24. júna pred svitaním zjavné, že Briti hlasovali pred odchod, budú hlavní predstavitelia EÚ od Berlína po Brusel v prvých 24 hodinách nútení začať predchádzať škodám. Podobne ako v pripade gréckej dlhovej krízy sa už v ten deň večer zrejme zídu na núdzovom zasadnutí ministri financií eurozóny. Trh bude pravdepodobne reagovať prudkými výkyvmi libry, agresívnejšími zásahmi švajčiarskej centrálnej banky a narastujúcou globálnou nestabilitou.
Veľký prieskum potápa nádeje EÚ: Brexit je oveľa bližšie, než sa zdá
Menový trh odchod Británie z EÚ nezohľadnil, takže ak nastane, je pád veľmi pravdepodobný, uviedol Lother Mentel, výkonný riaditeľ spoločnosti Tatton Investment Management v Londýne. "Museli by sme sa v ten piatok pripraviť na krušné prebudenie." Politické dôsledky by boli ešte vážnejšie. Tradičné európske protiváhy - Francúzsko a Nemecko, kvôli ktorých vzájomnej nevraživosti bola únia zriadená a mala ju odstrániť, sa budú snažiť opäť získať nejakú iniciatívu. Už na 24. júna plánujú reakciu, ktorá by mohla zahŕňať záväzok k hlbšej integrácii krajín eurozóny rovnako ako deklaráciu, že európsky sen zostáva nažive, povedali traja ľudia oboznámení s týmito plánmi. "Európska únia bude potrebovať vierohodnú stratégiu," povedal Guntram Wolff z bruselského ekonomického think-tanku Bruegel. "Aby zabránili postupnému rozpadaniu EÚ, budú politickí vodcovia nútení posilniť príťažlivosť únie a najmä francúzsko-nemecké spojenectvo."
Prvý týždeň po tom, čo Británii dôjde, že hlasovala za odchod z najväčšieho obchodného bloku na svete, bude musieť zvyšok Európy odpovedať na svoje vlastné otázky. Vzhľadom na to, že panujú obavy z rastu populistických tendencií a nálad proti establishmentu po celej Európe po odhlasovaní brexitu, siahnu možno lídri únie k bezprecedentnému kroku. Už na sobotu 25. júna zvolajú núdzový summit - bez účasti Británie. Dôvody by boli dva: vyslať odkaz španielskym voličom, ktorí idú v nedeľu k urnám, že EÚ zostáva silná, a tiez sa rozhodnúť, čo navrhnúť alebo skôr nenavrhnúť Británii v oblastiach, ako je voľný pohyb osôb alebo prístup na jednotný európsky trh.
Vo Francúzsku, kde prieskumy verejnej mienky predpovedajú, že by euroskeptický Národný front mohol postúpiť do druhého kola prezidentských volieb na budúci rok, sa prezident Hollande bude musieť snažiť dokázať voličom, že opustenie EÚ má negatívne dôsledky. Ďalší čelní predstavitelia, napríklad Dánska a Holandska, kde takisto rastú antieurópske nálady, možno budú považovať za politicky užitočnejšie svojho tradičného spojenca, Britániu, podporiť. Krajiny mimo eurozóny, najmä tie, kde sú protieurópske pocity stále silnejšie, ako Maďarsko, Poľsko či Švédsko, by mohli vytvoriť skupinu štátov, vystupujúcu proti francúzskym a nemeckým snahám o hlbšiu integráciu. S odchodom Británie by ale krajiny neplatiace eurom stratili svojho kľúčového partnera a predstavovali by dohromady len 14 percent únijného HDP.
David Cameron sa má v týždni po referende stretnúť na summite v Bruseli s ďalšími 27 európskymi lídrami. Práve tu britský premiér zrejme spustí článok 50 zmluvy o EÚ - nikdy predtým nepoužité ustanovenie o zániku členstva. Tým by začala dvojročná lehota (do júna 2018), počas ktorej by Británia rokovala o svojom odchode. Chcel by Cameron, aby Británia bola ako Nórsko a Island, mala blízke pracovné vzťahy s úniou ako súčasť Európskeho hospodárskeho priestoru? Alebo by snáď existoval iný systém, čo by znamenalo, že Británia by s EÚ obchodovala v rámci WTO?
Medzitým sa už môže objasniť politická hmla v Británii. EÚ môže jednať s iným premiérom - niekým, ako je bývalý londýnsky starosta Boris Johnson, ktorý podporoval brexit a ktorého bookmakeri považujú za favorita na vodcu Konzervatívnej strany. Či už by to bol ktokoľvek, čakalo by ho zároveň ďalšie referendum, tentoraz o nezávislosti Škótska. Británia by musela začať s EÚ vyjednávať vlastné dohody v najrôznejších oblastiach, ako napríklad kvóty pre rybolov, zdravotné a bezpečnostné štandardy a súčasne vyjednávať svoje vlastné obchodné dohody so zvyškom sveta. Rokovať by sa muselo aj o presune únijných inštitúcií z krajiny, čo sa týka napríklad Európskeho orgánu pre bankovníctvo. Každý krok by museli schváliť ostatné členské štáty a Európsky parlament, celý proces by mohol trvať až sedem rokov a nie je isté, že by skončil úspešne, povedal Tusk nemeckému denníku Bild. "Nikto nedokáže predpovedať dlhodobé dôsledky brexitu. Obávam sa, že brexit by mohol byť začiatkom konca nielen EÚ, ale aj celej západnej politickej civilizácie."
