LONDÝN - V referende o tom, či Británia má zostať v Európskej únii alebo z nej odísť, sú oprávnení hlasovať občania Británie alebo Írska, ktorí žijú v Spojenom kráľovstve, a tiež občania Commonwealthu žijúci legálne v Británii, ktorí majú najmenej 18 rokov a zaregistrovali sa na referendum.
Celkove tak teoreticky môže v referende vypísanom na 23. júna hlasovať až milión ľudí, ktorí nemajú britské občianstvo. Naopak, nebudú môcť hlasovať britskí občania, ktorí žijú v zahraničí dlhšie ako 15 rokov, píše webový portál stanice BBC. Predsedníčka volebnej komisie Jenny Watsonová ale v minulých týždňoch priebežne upozorňovala, že tohto historického hlasovania sa nebude môcť zúčastniť ten, kto nebude zaregistrovaný.
Registrovať sa však nemuseli občania, ktorí sa zaregistrovali už pred vlaňajšími parlamentnými voľbami alebo minulomesačnými komunálnymi voľbami v Anglicku, Škótsku, Walese a Severnom Írsku pod podmienkou, že stále bývajú na rovnakej adrese. Hlasovať bude možné aj poštou, ak to volič vopred nahlásil a jeho hlas dorazí v deň referenda do 23.00 h SELČ, keď sa zatvoria volebné miestností. Rovnako bude možné hlasovať v zastúpení, ak to volič vopred nahlásil a ak bude mať jeho zástupca plnú moc so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami.
Hlasovať však nebude možné on-line. Zaregistrovať sa on-line trvalo podľa BBC síce len päť minút, ak však britský občan žije v zahraničí, musel mať pri tomto úkone poruke kartu zdravotného poistenia alebo číslo pasu. V Severnom Írsku si navyše musel registračný formulár stiahnuť, vyplniť a odovzdať. Otázka, na ktorú budú voliči v referende odpovedať, je stručná: Mala by Británia zostať členom EÚ, alebo z EÚ odísť? Volič má svoje rozhodnutie označiť krížikom vedľa svojho výberu.
Odkladajú rodičovstvo
Neistota okolo britského referenda o vystúpení z Európskej únie priviedla mladé páry v Británii k opatrnosti pri plánovaní rodičovstva. Zistili to odborníci z britskej prieskumnej agentúry Opinium Research v projekte, na ktorom spolupracovali s expertmi na voličskú psychológiu z Londýnskej školy ekonómie a politických vied (LSE).
Výskum odhalil, že predovšetkým mladí voliči "sú oveľa menej naklonení k plánovaniu rodiny" pred referendom stanoveným na 23. júna. Viac než 40-stranová štúdia nazvaná "V mysli voliča" uvádza, že významná časť britských voličov sa "už pripravuje na zmenu bývania, banky a dovolenky, či dokonca plánovania rodiny - podľa toho, aký výsledok sa dozvie počas referendovej noci".
"Zistili sme, že voliči vo všeobecnosti, no najmä mladí voliči, sú oveľa menej naklonení plánovať si rodinu... v kontexte prípadného výsledku za vystúpenie z EÚ v porovnaní s hlasovaním v prospech zotrvania v únii," píše sa v štúdii. Avšak už i referendum samotné a neistota z neho vyplývajúca spôsobila, že ľudia sú oveľa zdržanlivejší pri zakladaní či rozširovaní rodiny.
Prieskum ďalej ukázal, že väčšina Britov (54 percent) vníma blížiace sa referendum ako najdôležitejšie hlasovanie za obdobie celej jednej generácie, pričom 81 percent ľudí ho radí k trom najdôležitejším hlasovaniam. Voliči tvrdia, že pri ich rozhodovaní bude zohrávať silnejšiu úlohu širší záujem než ich vlastný: ide im totiž viac o dobro národa a budúcich generácií.
Názory sa rozchádzajú
Popri tom však všetko nasvedčuje tomu, že referendum bude znamenať práve zrážku generácií. Názory na to, či zostať alebo odísť z EÚ, a tiež čo to Británii prinesie, sa vo všeobecnosti lámu pri veku 40 rokov. Predovšetkým najmladší voliči sa obávajú, že ich vystúpenie Británie z EÚ výrazne poškodí.
Zjavné kontrasty sa ukazujú aj medzi silne proeurópskym Londýnom a jeho okolím na jednej strane a rázne euroskeptickým stredným a východným Anglickom na strane druhej. Severné Írsko a Škótsko sa jednoznačne pridali na stranu priaznivcov zotrvania Británie v EÚ. Ústrednou myšlienkou odporcov členstva v únii je podľa prieskumu želanie obmedziť imigráciu. Až s veľkým odstupom nasleduje ich nespokojnosť s nadmernou bruselskou reguláciou.
Tábor priaznivcov členstva v EÚ má tri hlavné argumenty, ktorým pripisuje približne rovnakú dôležitosť: prístup k najväčšiemu trhu na svete, európanstvo Britov a tiež zvýšenie svetového významu Británie ako člena silného európskeho bloku. Podľa autorov štúdie je pozoruhodné, že argumenty za vystúpenie Británie sú v podstate viac "technické", kým argumenty za zotrvanie krajiny v EÚ sú "skôr politické, ba až ideologické".
Tento jav je ešte vypuklejší pri generačnom porovnaní – starší voliči zastávajú technické argumenty, kým mladší najmä politické a ideologické. Pritom je pozoruhodné, že priaznivci EÚ označujú svoje postoje za vecnejšie a menej emotívne. Britským voličom vo všeobecnosti neprekáža, že ich krajina je v jednej únii s väčšinou súčasných členských krajín, najmä tých tzv. starých. To isté však platí, i keď v menšej miere, aj pre Grécko a nové členské krajiny ako Poľsko (na Slovensko sa v prieskume vyslovene nepýtali). Podľa výskumníkov je zaujímavé, že podobne sa na túto otázku pozerajú priaznivci brexitu aj bremainu.
Ich názory sa však už líšia pri členstve krajín ako Rumunsko či prípadnom prijatí Ukrajiny do EÚ. Podobné rozdiely sú aj medzi mladšími a staršími voličmi – kým mladší než 40 rokov väčšinovo súhlasia s členstvom Británie v spoločenstve s Gréckom, Chorvátskom, Rumunskom či Ukrajinou, starší sú proti.
V otázke vyhraneným voličom, ako by sa Británii vodilo, keby ich názor v referende prevážil, majú všetci jasno – bude lepšie. Nerozhodnutí voliči však pri tejto otázke majú bližšie k priaznivcom zotrvania; a s vystúpením zo spoločenstva si skôr spájajú riziká. Aký vplyv bude mať budúcotýždňové referendum na spotrebiteľskú náladu? Podľa autorov štúdie už referendum samotné vytvorilo atmosféru neistoty, bez ohľadu na jeho výsledok.
Negatívne dôsledky sa však ukazujú výraznejšie pri prípadnom vystúpení Británie z EÚ. Dotklo by sa to významných životných rozhodnutí, bývania, investícií, spotreby či plánovania dovolenky. Naopak, brexit by viedol k oživeniu trhu s pôžičkami, prestupom medzi bankami či k väčšiemu využívaniu krátkodobej zábavy, ako napríklad reštauračných služieb.
Starosti si nerobia
Hoci v prieskumoch verejnej mienky narastá podpora odchodu Británie z Európskej únie, väčšina migrantov žijúcich v Británii nepanikári a plánuje pokračovať vo svojich životoch bez ohľadu na výsledok referenda z 23. júna. Ak referendum rozhodne o vystúpení Británie z EÚ, môže to ovplyvniť kariéry, postavenie imigrantov a osobné životy mnohých z 2,8 milióna migrantov žijúcich v Británii. Napriek tomu sa zdá, že väčšina z nich si nerobí obavy z politického boja, ktorý okolo nich zúri.
"Nebude to jednoduché, ale neobávam sa," uviedol Slovák Ivan Fekete, ktorý je spolumajiteľom kaviarne Green Chair Cafe v centre juhoanglického prímorského mesta Brighton. "Som tu už 11 rokov," povedal 32ročný Fekete agentúre DPA. "Ak sa budem musieť vrátiť, pôjdem. Ale bude to rozhodnutie ľudí (hlasujúcich v referende)." Španiel Miguel Huerta má 36 rokov a prišiel do Brightonu s manželkou a malým synom z Madridu pred štyri a pol rokom.
"Keďže som nemal v Španielsku prácu a nemala ju tam ani moja žena, rozhodli sme sa, že sa sem presťahujeme." Podľa jeho slov s tým nemali problém, keď manželka, ktorá je učiteľkou základnej školy, našla prácu ako upratovačka. Po roku ju vymenila za prácu asistentky učiteľa a Huerta pracuje šesť večerov v týždni v obchode.
"V Brightone sa nám páči, môj syn tu chodí do školy a je šťastný, má tu veľa kamarátov," dodal Španiel, ktorý je tiež profesiou učiteľ. "Moja žena má dobrú prácu a ja som O.K., keď pracujem tu (v obchode), mohlo by to byť horšie, neponosujem sa." Podobne ako Slovák Fekete hovorí, že "nie je nervózny" z referenda, ale myslí si, že "by to bola chyba, ak by Anglicko opustilo Európu". "Možno by sme si museli vybaviť víza, ale hádam by to pre nás bolo ľahšie, keďže už v Anglicku žijeme," dodal.
Prieskum medzi poľskými, rumunskými a portugalskými migrantmi, ktorý v máji uskutočnili anketári Southamptonskej univerzity pre vládnou podporované Centrum pre zmeny v populácii, ukázal, že len 11 percent z nich by zvažovalo opustiť Britániu po prípadnom brexite. Počas debaty o brexite tábor stúpencov odchodu z EÚ (Leave) naznačil, že príchod migrantov z členských krajín únie viedol k zníženiu miezd a že obsadili nekvalifikované miesta, ktoré by inak dostali britskí občania, ale ekonómovia s nimi nesúhlasia, vplyv na mzdy bol podľa nich minimálny.
Brighton má 273.000 obyvateľov, z ktorých je asi 20.000 občanov iných členských krajín EÚ, ak medzi nich nerátame občanov Írska. Ich percento v populácii je teda v Brightone vyššie, ako je celoštátny priemer. Niektorí stúpenci kampane Leave hovoria, že migranti z EÚ vytvorili miestami pretlak v školách, bývaní a vzdelávaní. Brightonská politička Caroline Lucasová, ktorá je jedinou zástupkyňou Strany zelených v britskom parlamente, minulý týždeň vo vysielaní BBC povedala, že migranti z EÚ sú čistým prínosom pre britskú ekonomiku. Naliehala však na vládu, aby "využila peniaze, ktoré prinášajú (do rozpočtu)... a investovala do služieb".
Sú tu isté rozdiely
Miroslav Horváth, ktorý je z Česka a je kuchár, si myslí, že migranti z EÚ plnia dôležitú úlohu, pretože sú ochotní pracovať dlhé hodiny a vykonávať manuálne práce, o ktoré Briti nestoja. "Skúste sa opýtať Angličana, či bude čistiť záchody za minimálnu mzdu," povedal Horváth, ktorý žije v Británii už päť rokov. "Práve preto tu sú Poliaci, Česi alebo Slováci, pretože nám nevadí pracovať 70 hodín týždenne," dodal 33ročný Horváth. Pracuje pri stánku s palacinkami, ktorý si otvorila jeho česká priateľka Katerina Velková. Šesť dní v týždni ponúkajú palacinky, zemiakové placky a sladké koláčiky, často až do polnoci, pričom Velková po večeroch pracuje ešte v druhom zamestnaní ako kaderníčka.
Fekete má svoju kaviarničku otvorenú šesť dní v týždni, ale zvyčajne ju popoludní na chvíľu zatvára. V minulosti si zvykol pracovať dlho do noci v kaviarni pri pláži, kde často končil až o 11. hodine večer. "Myslím si, že sa príchodom sem stal zo mňa lepší a zodpovednejší človek... Zrazu vám nikto nič nedá, musíte si to odpracovať," povedal.
Horváth je rovnako ako Fekete ochotný tvrdo pracovať a taktiež si nerobí starosti kvôli možnému odchodu Británie z EÚ. "Už som tu dosť dlho, preto by som zrejme dostal ihneď (pracovné) vízum," myslí si. "Preto by sa ma to v skutočnosti zrejme nedotklo... Ak by sa však situácia vyhrotila natoľko, že by som musel túto krajinu opustiť, vyžiadal by som si späť svoje (zaplatené) dane a odišiel by som, pokúsil by som sa ísť niekam inam," citovala ho agentúra DPA. "V najbližších rokoch nemám v pláne vrátiť sa do Česka," dodal.
Eurokomisár to nevníma ako katastrofu
Eurokomisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis z Litvy nevidí v možnom odchode Veľkej Británie z Európskej únie začiatok konca tohto medzinárodného spoločenstva. Brexit by bol podľa názoru niekdajšieho litovského ministra zdravotníctva síce veľmi veľkou výzvou, avšak žiadnou katastrofou, povedal podľa agentúry BNS vo vysielaní litovského rozhlasu.
"Ak by sa Nemecko alebo Francúzsko rozhodli opustiť Európsku úniu, bola by to väčšia výzva. Potom by sme začali hovoriť o niekoľkých negatívnych scenároch," konštatoval Andriukaitis. Podľa neho Európska komisia síce skúma geopolitické a technické dôsledky prípadného brexitu, on osobne však nepripisuje nijaký význam predpovediam o konci alebo kolapse Európskej únie. "Patrím medzi tých, ktorí za súčasných okolností veria, že Európska únia túto krízu prekoná," vyhlásil Andriukaitis.
