TEHERÁN - Irán disponuje rozsiahlym arzenálom námorných mín, ktoré dokážu ochromiť jednu z najdôležitejších obchodných trás sveta. Ich likvidácia by bola extrémne náročná.
Tichá zbraň, ktorá môže zastaviť svetový obchod
Hormuzský prieliv patrí medzi najstrategickejšie body planéty. Práve tadiaľ prechádza významná časť globálnych dodávok ropy. Ak by došlo k jeho zablokovaniu, dôsledky by pocítil celý svet.
Najväčšou hrozbou v tejto oblasti nie sú len rakety či vojnové lode, ale nenápadné, no mimoriadne účinné zbrane ukryté pod hladinou. Irán ich má podľa americkej vojenskej spravodajskej agentúry Defense Intelligence Agency (DIA) k dispozícii približne 5 000. Tento údaj pochádza zo správy z roku 2019.
Rozmanitý arzenál: od klasiky po moderné technológie
Iránske zásoby zahŕňajú široké spektrum mín – od jednoduchších driftujúcich typov až po sofistikované zariadenia reagujúce na fyzikálne zmeny v okolí. Ide napríklad o magnetické, akustické či tlakové mínové systémy, ktoré dokážu identifikovať prítomnosť veľkých lodí, píšu Novinky.cz.
Nechýbajú ani kontaktné mínové zariadenia upevňované priamo na trup plavidla či pokročilé modely ako Maham-3 a Maham-7.
Podľa DIA je Irán schopný tieto zbrane rozmiestniť veľmi rýchlo. Využíva na to malé rýchle člny, ktoré dokážu zamínovať rozsiahle oblasti v krátkom čase.
Inteligentné mínové systémy: neviditeľná pasca
Moderné mínové systémy už dávno nefungujú len na princípe nárazu. Využívajú senzory sledujúce magnetické pole, zvukové stopy či tlakové zmeny spôsobené pohybom veľkých lodí.
Zaujímavosťou je, že mnohé z nich ignorujú malé plavidlá a aktivujú sa až pri vojenských lodiach alebo tankeroch. To z nich robí presnú a mimoriadne nebezpečnú zbraň.
Model Maham-7 navyše dokáže narušiť sonarové signály, čím výrazne komplikuje jeho odhalenie.
Útok zdola: mínové „torpéda“
Irán má vo výzbroji aj takzvané stúpajúce mínové systémy. Tie kombinujú vlastnosti klasických mín a torpéd.
Na rozdiel od pasívnych zariadení, ktoré čakajú na kontakt, tieto aktívne vyhľadávajú cieľ. Po zaznamenaní vhodného objektu vystrelia smerom k nemu a zaútočia.
Ich programovanie umožňuje napríklad oneskorenú aktiváciu alebo selektívne údery – napríklad až na tretie či šieste plavidlo v poradí. Zároveň dokážu rozlíšiť vlastné lode, na ktoré neútočia.
Hľadanie mín je pomalšie než ich nasadenie
Najväčším problémom nie je samotné zamínovanie, ale následné odstraňovanie mín.
Sonarové systémy často nedokážu spoľahlivo rozlíšiť medzi obyčajným odpadom na dne mora a skutočnou mínou. Každý podozrivý objekt si preto vyžaduje detailné preverenie.
To výrazne spomaľuje celý proces.
Pomáhajú drony a umelá inteligencia
Pri hľadaní mín sa čoraz viac využívajú podvodné drony vybavené kamerami a prvkami umelej inteligencie. Tie prenášajú obraz na hladinu, kde ho analyzujú odborníci.
Ak sa podarí mínu identifikovať, nasleduje jej likvidácia – buď priamym odpálením, alebo simuláciou fyzikálnych podmienok, ktoré ju prinútia aktivovať sa.
Historická paralela: varovanie z Kórey
Týždenník Focus upozorňuje, že podobná situácia už v minulosti americké námorníctvo zaskočila.
Počas Kórejskej vojny dokázala Severná Kórea pomocou sovietskych mín efektívne blokovať prístavy vrátane Wonsanu. Americké sily vtedy utrpeli straty a čelili nečakaným problémom.
„Stratili sme kontrolu nad morom v prospech krajiny bez skutočného námorníctva, vybavenej zbraňami z čias pred prvou svetovou vojnou,“ priznal vtedy kontradmirál Allan Smith.
Výzva aj pre najsilnejšiu armádu sveta
Aj keď majú Spojené štáty k dispozícii najmodernejšie technológie a najväčšiu armádu, eliminácia takéhoto množstva mín by bola mimoriadne náročná.
Focus prirovnáva tieto zbrane k roju ôs, ktoré dokážu zahnať aj oveľa silnejšieho protivníka.
Ak by došlo k rozsiahlemu zamínovaniu Hormuzského prielivu, americké námorníctvo by podľa odborníkov stálo pred jednou z najťažších operácií za posledné desaťročia.
