WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal, že vojna USA s Iránom je „malým odbočením“ počas jeho druhého funkčného obdobia. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že tento konflikt nemá veľkú podporu verejnosti v Spojených štátoch. Situáciu sledujeme online.
Naživo z Blízkeho východu:
ONLINE
19:00 Irán by považoval pokračovanie námornej blokády zo strany USA za porušenie prímeria a v odvete by mohol opäť zatvoriť Hormuzský prieliv, varoval v piatok iránsky predstaviteľ, ktorého citovala agentúra Fárs. Americký prezident Donald Trump predtým uviedol, že Teherán súhlasil s tým, že prieliv už nikdy nezatvorí, ale že americká blokáda Iránu zostane v platnosti, dokiaľ nebude úplne dokončená dohoda. Informuje o tom web stanice Sky News.
17:45 Irán súhlasil s tým, že Hormuzský prieliv už nikdy nezatvorí, vyhlásil v piatok americký prezident Donald Trump. Teherán krátko predtým oznámil, že sa strategická úžina otvorí pre všetky plavidlá, a to po dobu trvania prímeria v Libanone. Trump tiež informoval, že Irán s pomocou USA odstraňujú míny v Hormuzskom prielive a že odmietol pomoc od NATO.
15:40 Hormuzský prieliv je až po zvyšok trvania prímeria otvorený pre plavbu všetkých komerčných plavidiel, oznámil v piatok iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Tento krok je podľa neho v súlade s uzavretím prímeria v Libanone, ktoré by malo byť v platnosti zatiaľ desať dní, počnúc štvrtkom. Otvorenie strategickej úžiny vzápätí privítal americký prezident Donald Trump, podľa neho však Spojené štáty budú vo svojej námornej blokáde Iránu v oblasti pokračovať.
12:50 Česká republika ponúkne pre zabezpečenie bezpečnosti Hormuzského prielivu pasívny radar, bude to vo chvíli, keď sa tam situácia upokojí. Novinárom to dnes povedal premiér Andrej Babiš (ANO).
11:52 Eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič v rozhovore potvrdil, že kríza na Blízkom východe súvisiaca s Iránom kompletne zmenila scenár dohodnutých rokovaní o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Perzského zálivu.
9:20 Európske krajiny ako Belgicko, Holandsko a Francúzsko disponujú kapacitami na odstraňovanie mín, čo by mohlo pomôcť zabezpečiť prechod cez Hormuzský prieliv. V piatok to uviedla francúzska ministerka obrany Catherine Vautrinová pre stanicu TF1. Upozornila na to agentúra Reuters. „Existujú kapacity na poskytovanie plne podporovaných sprievodných služieb, samozrejme, v žiadnom prípade nie ofenzívnych, pre lode s cieľom zaistiť bezpečný prechod cez prieliv; o tom sa bude dnes rokovať v Paríži,“ dodala
8:52 Európske krajiny ako Belgicko, Holandsko a Francúzsko majú prostriedky na odmínovanie, ktorými by mohli pomôcť zabezpečiť plavbu Hormuzským prielivom, povedala dnes podľa agentúry Reuters stanici TF1 francúzska ministerka obrany Catherine Vautrinová. Približne 40 krajín ochotných podieľať sa na mierovej misii v Hormuzskom prielive po skončení konfliktu USA a Izraela s Iránom dnes bude pod vedením Londýna a Paríža rokovať na videokonferencii.
8:40 Obnovenie produkcie ropy a plynu na Blízkom východe na úrovne pred začiatkom vojny s Iránom potrvá zhruba dva roky. V rozhovore so švajčiarskym listom Neue Zürcher Zeitung (NZZ) to uviedol výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol.
"V jednotlivých krajinách sa to bude líšiť. V Iraku to napríklad potrvá oveľa dlhšie ako v Saudskej Arábii," upozornil. "Odhadujeme však, že celkovo návrat na predvojnové úrovne zaberie zhruba dva roky," dodal.
6:03 Americkí predstavitelia informovali viacerých európskych partnerov, že niektoré zazmluvnené dodávky zbraní sa pravdepodobne odložia, pretože vojna v Iráne vyčerpáva zásoby USA. S odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters. Zdržanie dodávok sa dotkne viacerých európskych krajín vrátane štátov pobaltského regiónu a Škandinávie, uviedli tri zdroje pod podmienkou anonymity. Biely dom a Pentagón zatiaľ nereagovali na žiadosti o vyjadrenie.
Trump označil vojnu s Iránom za „malé odbočenie“
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal, že vojna USA s Iránom je „malým odbočením“ počas jeho druhého funkčného obdobia. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že tento konflikt nemá veľkú podporu verejnosti v Spojených štátoch.
Trump sa vyjadril na podujatí v Las Vegas, na ktorom vyzdvihoval svoje ekonomické opatrenia. „Počas môjho prvého funkčného obdobia sme mali najlepšiu ekonomiku v dejinách našej krajiny. A teraz nám to ide... a napriek nášmu malému odbočeniu do krásnej krajiny Iránu, nádherné miesto,“ povedal davu stúpencov. „Ale museli sme to urobiť, pretože inak by sa mohli stať zlé veci, veľmi zlé veci,“ vyhlásil.
V prieskume spoločnosti Ipsos z minulého víkendu sa 51 percent respondentov vyjadrilo, že vojna v Iráne nestojí za náklady, ktoré s ňou súvisia. Opak si myslelo 24 percent opýtaných. Ďalší prieskum Univerzity Quinnipiac zverejnený v stredu ukázal, že 65 percent amerických voličov pripisuje Trumpovi zodpovednosť za nárast cien benzínu vyvolaný uzavretím Hormuzského prielivu od začiatku iránskej vojny. Podľa tohto prieskumu len 36 percent voličov schvaľovalo postup Trumpa v situácii s Iránom, kým 58 percent s ním nesúhlasilo.
Irán súhlasil s tým, že nebude mať jadrové zbrane
Irán podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa súhlasil, že nebude mať jadrové zbrane viac ako 20 rokov. Washington a Teherán sú blízko k uzavretiu dohody, povedal Trump novinárom pri Bielom dome, informujú o tom stanice BBC a Sky News.
„Vyzerá to veľmi dobre, že uzavrieme dohodu s Iránom a bude to veľmi dobrá dohoda. Bude to dohoda bez jadrových zbraní... Máme veľmi silné stanovisko, ktoré presahuje 20 rokov, že nebudú mať jadrové zbrane. Buďme úprimní, neexistuje žiadny 20-ročný limit,“ konštatoval Trump. Teherán podľa amerického prezidenta súhlasí s takmer všetkými americkými požiadavkami a je dnes ochotný „urobiť veci“, ktoré predtým urobiť nechcel.
Spojené štáty zaobchádzajú s Iránom „veľmi pekne“, tvrdí Trump, ktorý si podľa svojich slov nie je istý, či je potrebné predĺžiť prímerie, s ktorým USA a Irán minulý týždeň súhlasili, no ak to bude potrebné, urobí to. „Máme teraz veľmi dobrý vzťah s Iránom,“ konštatoval. Ďalšie kolo rokovaní predstaviteľov Spojených štátov a Iránu sa uskutoční „pravdepodobne cez víkend“.
Trump sa vyjadril aj k prímeriu medzi Izraelom a Libanonom, ktoré oznámil niekoľko hodín pred týmto rozhovorom s novinármi. Podľa svojich slov si myslí, že libanonské militantné hnutie Hizballáh bude dodržiavať toto prímerie, ktoré opísal ako „vzrušujúce“. Libanon sa „postará“ o Hizballáh a už na tom pracuje, tvrdí. V nasledujúcich štyroch alebo piatich dňoch očakáva, že do Bieleho domu príde izraelský premiér Benjamin Netanjahu a libanonský prezident Džúzíf Awn.
Odsúdil tiež ruské útoky dronmi a raketami na Ukrajinu, pri ktorých zahynulo najmenej 19 ľudí. „Myslím si, že je to hrozné,“ odpovedal na otázku, čo hovorí na tieto rozsiahle útoky, pri ktorých ruské sily vypálili desiatky rakiet a stovky dronov na ukrajinské mestá.
Ďalšou témou, ku ktorej sa Trump vyjadril, je jeho kritika pápeža Leva XIV., ktorému v uplynulých dňoch vyčítal, že je priveľmi „liberálny“ po tom, čo hlava katolíckej cirkvi vyzvala na mier na Blízkom východe. Lev v reakcii prezidentovi odkázal, že bude aj naďalej vystupovať proti vojne a že sa jeho administratívy nebojí. „Je veľmi dôležité, aby pápež rozumel... Irán zabil 42.000 neozbrojených ľudí,“ povedal. Šéf Bieleho domu zopakoval, že Irán nemôže mať jadrovú zbraň a pápež tomu musí rozumieť. Nemyslí si, že je potrebné stretnúť sa s Levom, aby urovnali tieto nezhody.
Na otázku, či sa neobáva, že spor s pápežom znepokojuje jeho katolíckych podporovateľov, odpovedal: „Nie. Musím robiť to, čo je správne.“ Proti pápežovi podľa svojich slov nič nemá, ale „má právo“ s ním nesúhlasiť.
