WASHINGTON - Irán je ochotný rokovať o prímerí v súčasnom konflikte, povedal v telefonickom rozhovore so spravodajskou televíziou NBC News americký prezident Donald Trump. Dodal však, že on zatiaľ nie je pripravený dohodu s Iránom uzavrieť. Podmienky navrhnuté Iránom zatiaľ nie sú dosť dobré. Aké konkrétne podmienky by mala prípadná dohoda spĺňať, však nespresnil.
Naživo z Blízkeho východu:
ONLINE
10:19 Irán v nedeľu uviedol, že za útokmi na civilné ciele v krajinách Perzského zálivu môže byť Izrael, uviedli iránske štátne médiá. Informuje o tom stanica Sky News. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí podľa tlačovej agentúry Fárs poprel, že by Teherán cielil na akékoľvek civilné alebo obytné oblasti v týchto krajinách. Pri takýchto útokoch sa podľa Arákčího používajú drony americkej výroby.
10:10 Izrael dnes oznámil novú vlnu rozsiahlych úderov na ciele v západnom Iráne. Informovala o tom agentúra AFP. Katarská stanica Al-Džazíra medzitým s odvolaním sa na agentúru Tasním, ktorá je kontrolovaná iránskymi revolučnými gardami, informovala o americko-izraelských útokoch na juhoiránsky Šíráz, metropolu provincie Fárs. O prípadných obetiach sa Al-Džazíra nezmieňuje, uvádza ale rozsiahle materiálne škody.
9:03 Južná Kórea chce starostlivo preskúmať sobotňajšiu výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa krajiny dovážajúce ropu Hormuzským prielivom podieľali v spolupráci so Spojenými štátmi na zabezpečení tejto dôležitej vodnej cesty. Dnes to podľa agentúry Reuters oznámil úrad juhokórejského prezidenta I Če-mjonga.
8:37 Iránske Revolučné gardy sa v nedeľu zaviazali k „prenasledovaniu a zabitiu“ izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, informuje agentúra AFP. „Ak je tento zločinec, ktorý vraždí deti, nažive, budeme ho naďalej prenasledovať a plnou silou ho zabijeme,“ uviedli gardy na svojej webovej stránke Sepah News.
7:44 Palestínske ministerstvo zdravotníctva v nedeľu uviedlo, že izraelskí vojaci na Západnom brehu Jordánu zabili štyroch Palestínčanov - manželský pár a ich dve deti. Píše o tom agentúra AFP. Palestínsky Červený polmesiac informoval, že telá obetí vytiahli z vozidla, na ktoré izraelské sily zaútočili v meste Tammún. Izraelská armáda podľa vlastných vyjadrení ich smrť vyšetruje.
6:41 Spojené arabské emiráty (SAE) majú právo brániť sa proti pokračujúcim iránskym útokom, rozhodli sa však pre zdržanlivosť. V sobotu to na sociálnej sieti X uviedol poradca prezidenta SAE Anwar Karkáš, informuje agentúra AFP. „SAE majú právo brániť sa proti tejto vnútenej teroristickej agresii, naďalej však uprednostňujú rozum a logiku, zachovávajú zdržanlivosť a hľadajú východisko pre Irán a celý región,“ napísal Karkáš. Vláda v Abú Zabí sa podľa neho „až do poslednej chvíle úprimne snažila sprostredkovať rokovania medzi Washingtonom a Teheránom, aby k tejto vojne nemuselo dôjsť“.
Irán sa musí vzdať jadrových ambícií
Trump v takmer 30-minútovom rozhovore uviedol, že súčasťou dohody by malo byť, aby sa Irán úplne vzdal svojich jadrových ambícií, podrobnosti však odmietol oznámiť. Jeho výroky prichádzajú po tom, ako agentúra Reuters uviedla, že Trumpova administratíva odsunula snahy o posun rozhovorov o ukončení vojny.
Trump zároveň uviedol, že Spojené štáty spolupracujú s ďalšími krajinami na zabezpečení bezpečnosti Hormuzského prielivu, kadiaľ prechádza veľká časť svetových dodávok ropy. Blokovanie prielivu vyvolalo prudký rast cien ropy. Viaceré krajiny sa podľa neho zaviazali pomôcť zabezpečiť prieliv, odmietol však uviesť ich mená. V rozhovore poznamenal, že nie je jasné, či Irán do prielivu umiestnil míny, armáda však bude prieliv veľmi dôkladne prehľadávať a verí, že sa pripojí aj ďalšie krajiny, ktoré kvôli tomu nemajú prístup k rope. Zdráhal sa ale odpovedať na otázku, či americké námorníctvo začne sprevádzať lode prielivom. "O tom vám nechcem nič hovoriť," uviedol, dodal ale, že "je to možné".
Prekvapila ho reakcia Iránu
Trump tiež povedal, že ho prekvapilo, že Irán v reakcii na americko-izraelskú operáciu zaútočil aj na ďalšie krajiny na Blízkom východe. K sobotňajším americkým útokom na ostrov Charg uviedol, že táto akcia "úplne zničila" väčšinu ostrova a dodal, že je možné, že naň "ešte párkrát udrieme len tak pre zábavu". Na ostrove sa nachádza dôležitý ropný terminál. Trump ale zdôraznil, že armáda nezasiahla energetické ciele, pretože ich obnova by trvala roky.
Spochybnil tiež, či je nový iránsky najvyšší vodca Modžtaba Chameneí vôbec nažive, pretože sa doteraz neobjavil na verejnosti. "Počul som, že nie je nažive, a ak je, mal by pre svoju krajinu urobiť niečo veľmi šikovné, a to vzdať sa," dodal Trump. V rozhovore Trump tiež ostro kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a v súvislosti s konfliktom na Ukrajine uviedol, že s ním je "oveľa ťažšie uzavrieť dohodu" ako s ruským prezidentom Vladimir Putin. Jeho výroky prichádzajú po tom, ako sa na Spojené štáty zniesla kritika svetových lídrov kvôli zmierneniu sankcií na ruskú ropu s cieľom obmedziť prudký rast cien ropy na svetových trhoch.
Operácia môže trvať aj dlhšie
Vojna proti Iránu začala minulý mesiac spoločnými útokmi izraelských a amerických síl, na ktoré Irán odpovedal útokmi na ciele v Izraeli a v susedných krajinách. Od začiatku konfliktu prišlo o život trinásť aktívnych amerických vojakov, vrátane šiestich členov posádky tankovacieho lietadla, ktorí zomreli v piatok pri havárii v Iraku.
V posledných dvoch týždňoch administratíva poskytovala zmiešané signály ohľadom cieľov amerických vojsk a dĺžky konfliktu. Trump striedavo uvádzal, že operácia môže trvať mesiac aj dlhšie, inokedy tvrdil, že "sme výrazne pred plánom" a že "prakticky už niet čo napadnúť". V sobotu prezident dodal, že "jediná sila, ktorú majú, a ktorá môže byť rýchlo odstránená, je schopnosť zhadzovať míny alebo strieľať strelami s relatívne krátkym dosahom. Keď skončíme s pobrežím, túto silu už mať nebudú". Trump tiež uviedol, že väčšinu iránskych rakiet a dronov americké sily už zničili a že cieľom bolo zlikvidovať aj ich výrobné kapacity. "Do dvoch dní to bude úplne zdecimované," vyhlásil. Tým naznačil, že americká armáda plánuje pokračovať v obmedzovaní vojenských možností Iránu, pričom dôležité energetické infraštruktúry vraj neboli cieľom útokov.
