HARRISBURG - Najnovšia vedecká simulácia ukazuje, čo by sa stalo, keby sa dve jadrové veľmoci pustili do vojny. Výsledok? Zničená atmosféra, prudký pokles teplôt, kolaps potravinovej výroby a smrť miliárd ľudí.
Desaťročie temnoty po jadrovej vojne
Podľa štúdie Pennsylvánskej štátnej univerzity by rozsiahly jadrový konflikt dokázal vyniesť do atmosféry až 150 miliónov ton sadzí. Tento čierny závoj by odrezal Zem od slnečného svetla, poškodil ozónovú vrstvu a prudko zvýšil úroveň škodlivého UV-B žiarenia, píše denník The Sun.
Vedci simulovali šesť možných scenárov – od „miernejších“ regionálnych konfliktov až po totálnu vojnu medzi USA a Ruskom. Najhorší variant by znamenal 99 % úmrtnosť v oboch krajinách a masové vymieranie aj v Európe a Číne.
Zrútenie potravinovej produkcie
Výskumný tím použil ako model plodinu kukuricu – jednu z najrozšírenejších obilnín sveta. Pri najrozsiahlejšom konflikte by globálna úroda klesla o 80 % a návrat na pôvodnú úroveň by trval 7 až 12 rokov.
„Výbuchy a ohnivé gule atómových bômb produkujú oxidy dusíka, ktoré spolu so zahrievaním od čierneho dymu ničia ozónovú vrstvu,“ vysvetlil vedúci výskumu Yuning Shi. „To poškodzuje rastlinné tkanivá a ešte viac znižuje produkciu potravín.“
Svet na hrane
Pokles teplôt by zastavil takmer všetku poľnohospodársku činnosť a hladomor by sa stal realitou aj pre tých, čo prežijú výbuchy. Moderné logistické systémy by síce mohli na čas zmierniť následky, no väčšina krajín by čelila kolapsu zásobovania.
Nebezpečné precedensy
Hrozba jadrovej vojny už nie je len hypotetická. Nedávne vojenské prestrelky medzi Indiou a Pakistanom vyvolali obavy, že konflikt medzi dvoma jadrovými mocnosťami by mohol prerásť do katastrofy.
Invázia Ruska na Ukrajinu zároveň posunula svet k najvyššiemu riziku jadrovej konfrontácie od čias studenej vojny. Moskva otvorene pripravuje občanov na možnosť stretu so Západom, pričom štátne médiá hovoria o „nevyhnutnom armagedone“.
Americký prezident Donald Trump reagoval slovami, že USA sú „úplne pripravené“ na jadrovú vojnu. V mimoriadnom kroku rozkázal presun dvoch jadrových ponoriek k ruským brehom – len pár dní po tom, čo bývalý prezident a súčasný podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev varoval, že Washington podniká „drastické kroky“ smerom k vojne s Moskvou.
