MOSKVA - Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev obvinil Fínsko, že sa pod patronátom NATO pripravuje na vojnu s Ruskom. V článku pre agentúru TASS prirovnal Helsinky k nacistickému Nemecku a tvrdil, že Brusel podnecuje Fínov k odtrhnutiu ruských území.
Historické paralely podľa Moskvy
Medvedev vo svojom texte tvrdí, že Fínsko počas druhej svetovej vojny aktívne spolupracovalo s Hitlerom pri obliehaní Leningradu a že sa podieľalo na „genocíde slovanského obyvateľstva“. „Fínsko, ako Hitlerov satelit, nesie rovnakú zodpovednosť za rozpútanie vojny a utrpenie nášho ľudu ako fašistické Nemecko,“ napísal bývalý prezident.
Kritika dohody s USA a NATO
Podľa Medvedeva sa Helsinki dnes správajú rovnako ako pred osemdesiatimi rokmi – tentoraz tým, že otvorili dvere Severoatlantickej aliancii. Pripomenul dohodu o obrannej spolupráci (DCA), ktorú Fínsko vlani uzavrelo so Spojenými štátmi. Na jej základe sprístupnilo pätnásť vojenských základní americkým silám a umožnilo vytvoriť osobitné zóny pod výhradnou kontrolou USA.
Medvedevovi prekáža aj nedávne otvorenie regionálneho veliteľského centra pozemných síl NATO v meste Mikkeli pri ruských hraniciach a sériu spoločných vojenských cvičení. „Pod rúškom obranných opatrení sa Helsinki pripravujú na vojnu s Ruskom a stavajú odrazový mostík pre útok,“ vyhlásil.
„Ukrajinizácia“ Fínska
Moskva opakovane tvrdí, že Ukrajina je len nástrojom Západu proti Rusku. Teraz Medvedev označil za „ukrajinizované“ aj Fínsko, keďže podľa neho ešte rýchlejšie prijalo agresívny kurz voči Moskve. V jeho interpretácii Brusel podporuje Helsinki podobne, ako Hitler kedysi využíval spojencov.
Hrozby voči Helsinkám
Medvedev varoval, že ak sa Fínsko odváži postaviť proti Rusku, môže navždy prísť o svoju štátnosť. „Nikto s nimi nebude zaobchádzať v rukavičkách ako v roku 1944,“ odkázal, pričom pripomenul, že vtedajší Sovietsky zväz získal späť územia odňaté počas zimnej vojny v rokoch 1939 – 1940.
Posilňovanie hraníc
Len pred pár dňami Medvedev oznámil, že Rusko buduje nové opevnenia a bariéry na hraniciach s Fínskom. Ako dôvod uviedol obavy z „nepriateľských činov“ Helsínk a zdôraznil, že Moskva nemôže ignorovať fakt, že Fínsko je plnoprávnym členom NATO.
