LONDÝN - Hoci dúfame, že sa s tým nikdy nestretneme, jadrový historik Alex Wellerstein detailne vysvetlil, čo sa deje s človekom, ak sa ocitne v blízkosti výbuchu atómovej bomby.
Podľa odborníka, ktorý pôsobí na Stevens Institute of Technology, závisí rozsah škôd predovšetkým od vzdialenosti od epicentra výbuchu, informoval LadBible. „Všetko záleží od toho, kde sa nachádzate – čím ďalej, tým lepšie,“ zdôraznil v rozhovore pre Wired.
Prvou vecou, ktorú človek zaregistruje, je extrémny jas. Tento záblesk je sprevádzaný dávkou radiácie – gama žiarenia či beta častíc. V Hirošime podľa Wellersteina ktokoľvek do vzdialenosti približne 1,2 kilometra od výbuchu absorboval smrteľnú dávku radiácie. „Ak ste v tejto zóne, ste prakticky mŕtvi, nech sa deje čokoľvek,“ vysvetlil.
Nasleduje neznesiteľné teplo. Povrch ohnivej gule je totiž ešte horúcejší než Slnko. „Ak ste v priamom dohľade ohnivej gule, môžete byť doslova vyparení,“ dodal expert. Väčšina obetí v Hirošime a Nagasaki však nebola vyparovaná, ale utrpela ťažké popáleniny.
Krátko po záblesku a žiari nastupuje tlaková vlna, ktorá sa šíri von a ničí všetko, čo jej stojí v ceste. V Hirošime mala takú silu, že v okruhu 300 metrov zrovnala takmer všetky budovy. Slávna budova dnes známa ako Atomic Bomb Dome zostala stáť len ako ruina – nikto vo vnútri neprežil.
Vo vzdialenosti približne 1,7 kilometra tlaková vlna úplne zničila ľahké stavby, ako boli domy. Až vo vzdialenosti okolo 4,5 kilometra bol jej účinok slabší a „len“ rozbíjala okná – čo však znamenalo ďalšie zranenia u ľudí, ktorí stáli pri skle. „V závislosti od vzdialenosti sa účinky výrazne líšia – od okamžitej smrti, cez popáleniny a ťažké zranenia, až po zranenia spôsobené rozbitým sklom,“ vysvetlil Wellerstein. Jeho odkaz je jasný: ak by niekedy nastal jadrový útok, jedinou šancou je byť čo najďalej od epicentra výbuchu.
