MOSKVA - Vojna pokračuje, no čoraz väčšmi pripomína mlynček na mäso. Rusko síce dobýja, ale za cenu, ktorá by zlomila aj impérium.
Podľa ukrajinských správ Moskva v priebehu apríla ovládla ďalších 176 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. No tento zisk nestál len úsilie a čas – podľa analytika Konrada Muzyku z poľskej spoločnosti Rochan Consulting zaň Rusi zaplatili 4800 kusmi vojenskej techniky a desiatkami tisíc mužov. Presne: viac ako 36-tisíc zabitých a zranených.
A to všetko pre územie menšie než Bratislava.
Vypočítaná apokalypsa: Ak by tempo vydržalo...
Ukrajina má vyše 600-tisíc štvorcových kilometrov, no okupované je aktuálne zhruba 19 % jej územia. Ak by sa vojna ťahala týmto tempom a Rusko si chcelo podmaniť zvyšok, podľa výpočtov servera Forbes by to trvalo až do roku 2256 – za cenu stoviek miliónov padlých.
Matematika je neúprosná. Ruská populácia dnes má okolo 144 miliónov. Ak by si udržali aktuálne tempo strát, za plné ovládnutie Ukrajiny by museli obetovať 101 miliónov ľudí.
Rekordný nábor: Kremeľ stavia na kvantitu
Napriek ohromujúcim stratám ruská armáda nespomaľuje. Každý mesiac povoláva do zbrane 30-tisíc nových mužov. A nielen to – na frontu sa opäť posielajú aj vojaci, ktorí len nedávno prežili zranenia.
Americký generál Christopher Cavoli upozorňuje, že ruské jednotky na Ukrajine dosiahli počet až 600-tisíc vojakov – takmer dvojnásobok počtu, s ktorým začínali inváziu vo februári 2022.
Náborové bonusy a ilúzia rýchleho víťazstva
Podľa nemeckého experta Janisa Klugeho vysoký záujem o vstup do armády spôsobujú lákavé odmeny a šíriaca sa predstava, že konflikt sa čoskoro skončí. Otázne však je, ako dlho tento optimizmus vydrží.
Forbes sa pýta: Čo sa stane, keď sa vojna natiahne na ďalšie roky a peniaze sa minú?
Armáda pred všetkým: Ruský rozpočet sa mení na vojenský
Obrovské výdavky na zbrojenie dnes tvoria až 40 % ruského štátneho rozpočtu – najviac od konca studenej vojny. Minister financií Anton Siluanov prisľúbil, že armádne výdavky budú prioritou aj napriek prepadu cien ropy a ekonomickým stratám spôsobeným ukrajinskými dronmi.
Tieto faktory však už teraz brzdia ruský hospodársky rast na menej než polovicu oproti predchádzajúcemu roku.
Aby mohol Kremeľ vojnu ďalej financovať, prezident Vladimir Putin vlani zvýšil dane pre obyvateľov aj podniky. Analytik Alexander Kolyandr z washingtonského CEPA poznamenal, že týmto krokom sa mení samotná ekonomická stratégia Ruska.
Dlhá vojna ako nový normál
Putin a jeho režim sa pripravujú na dlhodobý konflikt. Generáli, ministri aj štátna propaganda otvorene hovoria o „systémovej konfrontácii so Západom“, na ktorú sa krajina musí nastaviť ekonomicky, vojensky aj spoločensky.
„Ide o hlboké zmeny, ktoré jasne naznačujú, že Rusko nás bude ohrozovať ešte dlhé roky,“ uzavrel Cavoli.
