TURECKO - Archeológovia v Turecku narazili na mimoriadny nález z čias raného kresťanstva. V starovekej hrobke objavili farebnú fresku zobrazujúcu Ježiša Krista ako Dobrého pastiera... presne tak, ako ho opisuje jeden z najznámejších biblických veršov.
Farebná freska Ježiša Krista ako Dobrého pastiera bola objavená na severnej stene podzemnej komorovej hrobky v Turecku. Unikátne dielo pochádza z 3. storočia a zobrazuje Ježiša ako mladého, muža bez brady v jednoduchej tunike, ktorý kráča krajinou s kozou prehodenou cez plecia.
Objav je mimoriadny najmä preto, že priamo korešponduje s biblickým veršom z Evanjelia podľa Jána (10:11): „Ja som dobrý pastier.“ Podľa odborníkov ide o jasný dôkaz, že už prví kresťania používali rovnaké symboly a pomenovania Ježiša, aké poznáme z Nového zákona.
Najväčšie staroveké pohrebiská v regióne
Turecké úrady označili nález za výnimočný – ide totiž o jediný známy príklad ranokresťanskej fresky s týmto motívom mimo územia dnešného Talianska. Ako informuje Daily Mail, freska bola odkrytá počas prebiehajúcich vykopávok v nekropole Hisardere v okrese Iznik v provincii Bursa, ktorá patrí medzi najväčšie staroveké pohrebiská v regióne.
Nekropola pochádza z obdobia 2. až 5. storočia nášho letopočtu a zahŕňa rozmanité typy hrobov – od komorových hrobiek s terakotovou strechou, cez masívne kamenné sarkofágy až po hlboko vytesané podzemné priestory. V samotnej hrobke sa nachádza vyvýšené lôžko, takzvaná kline, kde bol uložený zosnulý. Práve za ním sa zachovala vzácna freska Dobrého pastiera.
Prechodné obdobie medzi pohanstvom a kresťanstvom
Hrobka je výnimočná aj ďalším detailom – zobrazením ľudských postáv, čo je v miestnom pohrebnom umení veľmi zriedkavé. Na západnej stene je namaľovaný manželský pár, pravdepodobne majitelia hrobky, zobrazení ako aristokrati v honosnom odeve. Scéna hostiny, typická skôr pre pohanské tradície, naznačuje prechodné obdobie medzi pohanstvom a kresťanstvom.
Odborníci pre Middle East Eye uviedli, že freska jasne dokumentuje prechod od pohanských predstáv k novým kresťanským symbolom. Predtým, než sa kríž stal hlavným symbolom kresťanstva, bol práve motív Dobrého pastiera jedným z najčastejších spôsobov, ako veriaci vyjadrovali svoju vieru, nenápadne a bezpečne v časoch prenasledovania.
Základy kresťanského učenia
Anatolia, známa aj ako Malá Ázia, zohrávala kľúčovú úlohu v šírení kresťanstva. Po páde Jeruzalema v roku 70 sa región stal jedným z hlavných centier novej viery. Práve na území dnešného Turecka vznikli prvé kresťanské obce a v starovekej Antiochii (dnešná Antakya) sa po prvý raz objavil samotný pojem „kresťan“.
Archeológovia veria, že novoobjavená freska prinesie cenné poznatky o ranokresťanskej ikonografii, pohrebných zvykoch v rímskom období aj o šírení kresťanstva v Malej Ázii. Zároveň posilňuje význam Izniku ako jedného z najdôležitejších náboženských a historických miest – práve tu sa totiž v roku 325 konal Prvý nicejský koncil, ktorý položil základy kresťanského učenia. Výskum nekropoly pokračuje a vedci dúfajú, že objavia ďalšie fresky, nápisy či artefakty, ktoré ešte viac osvetlia náboženské a kultúrne dejiny starovekej Nicey.
