WASHINGTON - Zvolený prezident USA Donald Trump a mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová diskutovali o migračnej politike na spoločnej hranici.
Ako vo svojej správe z noci na štvrtok doplnila agentúra DPA, kým Sheinbaumová na sieti X bez bližších detailov informovala o "vynikajúcom rozhovore" s Trumpom, zvolený prezident USA na svojej platforme Truth Social deklaroval, že Sheinbaumová mu sľúbila, že zastaví migráciu cez mexickú hranicu.
archívne video
"Mexiko s okamžitou platnosťou zastaví ľudí na našej južnej hranici," uviedol Trump na sociálnych sieťach, pričom vyzdvihol pokrok pri riešení javu, ktorý svojho času nazval "nelegálna invázia" a sľúbil ho riešiť, keď sa v januári ujme funkcie. Sheinbaumová zasa informovala, že v rozhovore s Trumpom zdôraznila, že v súčasnosti na hranice USA neprúdia žiadne zástupy migrantov, pretože ich problémy sa už riešia priamo v Mexiku.
Sheinbaumová onedlho potom na jeho vyhlásenie reagovala slovami, že cieľom Mexika "nie je zatvárať hranice, ale stavať mosty medzi vládami a medzi obyvateľmi". Dodala, že Trumpovi objasnila všeobecnú mexickú stratégiu boja proti nelegálnej migrácii.
Zatiaľ čo Trump chce rázne znižovať počty prisťahovalcov, doterajší prezident Joe Biden uplatňuje voči migrantom ústretovejší prístup. Okrem iného sa jeho administratíva snažila zbúrať žiletkový plot stojaci na hranici Mexika a Texasu. To však znemožnil stredajší verdikt federálneho odvolacieho súdu, ktorý zrušil rozhodnutie sudcu, ktoré vláde napriek právnej snahe texaských úradov odstrániť bariéru povoľovalo.
Diskutovali o otázkach bezpečnosti a posilnenia spolupráce
Mexická prezidentka doplnila, že s Trumpom diskutovali aj o posilnení spolupráce v otázkach bezpečnosti, ako i o kampani, ktorá sa v Mexiku vedie s cieľom zabrániť konzumácii fentanylu - tzv. zombie drogy, ktorá je stokrát silnejšia než morfium a 50-násobne silnejšia ako heroín.
Napriek prekážkam a nebezpečenstvám sa každoročne desaťtisíce ľudí z juhoamerických krajín vydávajú k hranici Mexika s USA, kde sa chcú usadiť a pokúsiť sa uniknúť chudobe, násiliu a politickým krízam vo svojej vlasti. Na tejto nebezpečnej ceste však stovky ľudí každoročne zomrú- napríklad na nedostatok vody alebo úpal. Iní sa stanú obeťami zločineckých gangov.
AFP pripomenula, že Trump počas svojej predvolebnej kampane vykresľoval prisťahovalcov ako nebezpečných zločincov a začiatkom tohto týždňa vyhlásil, že v deň svojho nástupu do funkcie, 20. januára 2025, zavedie dovozné clá vo výške 25 percent na všetok tovar z Mexika a z Kanady, ako aj 10-percentné clo na tovar z Číny. "Toto clo bude platiť dovtedy, kým drogy, najmä fentanyl, a všetci nelegálni cudzinci nezastavia túto inváziu do našej krajiny," napísal Trump na svojej stránke na sieti Truth Social.
Mexický minister hospodárstva Marcelo Ebrard v stredu uviedol, že ak Trump svoju hrozbu splní, v Spojených štátoch zanikne približne "400 000 pracovných miest". Minister pri svojej citácii vychádzal zo štúdie založenej na údajoch amerických výrobcov automobilov, ktorí majú výrobné haly v Mexiku. Sheinbaumová spochybnila zmysel uvalenia týchto ciel a naznačila, že clá by mohlo recipročne zaviesť aj Mexiko.
Kuba je pripravená na Trumpovo druhé funkčné obdobie
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel vyhlásil, že Kuba po viac ako 60 rokoch amerických sankcií zvládne aj ďalšiu administratívu republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa. Kuba je však súčasne pripravená i na "dialóg" s novou Trumpovou vládou, uviedol Díaz-Canel vo svojej prvej reakcii na Trumpovo víťazstvo v prezidentských voľbách konaných v USA 5. novembra.
Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, Trumpovo prvé prezidentské obdobie v rokoch 2017-21 znamenalo pre Kubu sprísnenie sankcií. Trump okrem toho - po krátkom období americko-kubánskeho zmierenia za vlády demokratického prezidenta USA Baracka Obamu -zaradil Havanu späť na zoznam "štátnych sponzorov terorizmu".
Kurz Trumpovej administratívy voči Kube predznamenáva aj nominácia senátora Marca Rubia, ktorý je veľmi kritický voči komunizmu a ľavici vo všeobecnosti, do funkcie ministra zahraničných vecí USA.
Kubánska vláda tvrdí, že americké sankcie spôsobili na ostrove najhoršiu hospodársku krízu, ktorá sa prejavuje nedostatkom palív, potravín, liekov a elektriny. Problémy v zásobovaní viedli v júli 2021 k bezprecedentným protivládnym protestom, po ktorých skončili vo väzení stovky odporcov režimu.
Podľa analytikov k zlému stavu ekonomiky na ostrove prispela aj pandémia vyvolaná chorobou COVID-19, ktorá na Kube podkopala cestovný ruch, a zlé hospodárenie zo strany vlády. Díaz-Canel v stredu označil americké sankcie za "genocídne" a zdôraznil, že úradujúci prezident Joe Biden urobil málo, aby zvrátil Trumpove represívne opatrenia voči Kube.
