Ukrajinský minister obvinil Rusko z blokády prístavov: V Kerčskom prielive má čakať 35 lodí

Pellegrini o situácii na Ukrajine: Všetky zložky sú pripravené, v noci sme preverili krízový štáb

"Dúfame, že krajiny NATO sú pripravené vyslať svoje lode do Azovského mora, aby tu pomohli Ukrajine zaistiť bezpečnosť," povedal Porošenko nemeckému denníku Bild. Ruský prezident Vladimir Putin podľa neho "nechce nič menšie než okupovať Azovské more" a "jediná reč, ktorú pochopí, je jednota západného sveta". Podľa ukrajinského prezidenta je vhodné sa pýtať, "čo ďalej urobí Putin, pokiaľ ho nezastavíme".

Kremeľ považuje Porošenkovu výzvu adresovanú NATO za "súčasť provokácie krátko pred ukrajinskými voľbami". V Moskve to vo štvrtok vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Dodal, že postoj Moskvy k Porošenkovej výzve je "negatívny". "To je vyčerpávajúce," uviedol Peskov. Podľa neho "už samotná otázka je zameraná na ďalšie vyvolávanie napätia, na pokračovanie v línii provokácií, ktorej podstatou sú predvolebné politické záujmy prezidenta Porošenka".

Vyjadrenie NATO

Severoatlantická aliancia tvrdí, že jej vojenská prítomnosť v Čiernom mori je dostatočne silná. Reagovala tak na výzvy ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý žiada o rozmiestnenie lodí NATO v Azovskom mori "s cieľom pomôcť Ukrajine a zaistiť bezpečnosť".

Hovorkyňa NATO Oana Lungescová vo štvrtok v Bruseli vyhlásila, že lode Aliancie rutinne hliadkujú v Čiernom mori a mávajú tam aj námorné cvičenia. Poznamenala tiež, že lode NATO v danom regióne tento rok strávili 120 dní, pričom vlani to bolo 80 dní.

Dodala, že viacero členských štátov NATO podniká nad regiónom strážne i prieskumné lety a členovia NATO ako Bulharsko, Rumunsko a Turecko, ktoré hraničia s Čiernym morom, tam majú rozmiestnené vlastné vojenské vybavenie.

Lungescová uzavrela, že v Čiernom mori už pôsobí dostatok síl Severoatlantickej aliancie a "my budeme aj naďalej vyhodnocovať našu prítomnosť v regióne."

Blokáda prístavov

Minister Omeljan obvinil Rusko z blokády azovských prístavov Ukrajiny, čo podľa neho svedčí o cieľavedomej snahe vyostriť napätie v Azovskom mori a destabilizovať situáciu v celom regióne. "Zablokovaných je 35 lodí. Plaviť sa smie iba do ruských prístavov v Azovskom mori. Rusko teda zablokovalo ukrajinské prístavy v Azovskom mori," napísal na facebooku.

Na povolenie vplávať do Azovského mora podľa ministra čaká 18 lodí, z ktorých štyri majú namierené do Berdjanska a 14 do Mariupolu. Z Azovského do Čierneho mora nemôžu preplávať tri lode z Berdjanska a šesť z Mariupolu. Ďalších osem lodí kotví v prístavoch. Blokáda ukrajinských prístavov má podľa Omeljana vytesniť Ukrajinu z vôd, ktoré jej podľa medzinárodného práva patria.

Rusko blokádu popiera

Úrady na Krymskom polostrove však správy o údajnej blokáde ukrajinských prístavov v Azovskom mori popreli. Moskva zatiaľ na vyhlásenia o blokáde lodí oficiálne nereagovala. Agentúra TASS citovala zdroj z námornej služby Krymského polostrova, ktorý odmietol zadržiavanie ukrajinských plavidiel.

Citovaný zdroj dodal, že "pracujeme v závislosti od vývoja počasia". Upozornil tiež na pravidlo, že lode musia podať žiadosť na preplávanie cez Kerčský prieliv dva dni pred plánovaným termínom a potvrdenie tohto povolenia musia požiadať 24 hodín pred plavbou.  

Incident pri Kerčskom prielive

Napätie medzi Ukrajinou a Ruskom stúpa od nedeľného incidentu pri Kerčskom prielive, kde ruskí pohraničníci ostreľovali a zadržali tri lode ukrajinského vojenského námorníctva aj s ich posádkami. Pri tomto prvom ozbrojenom konflikte Rusi zranili troch Ukrajincov.

Jablkom sváru je Kerčský prieliv medzi Azovským a Čiernym morom, cez ktorý Rusi postavili most na polostrov Krym, anektovaný Moskvou v marci 2014. Anexiu Ukrajina a väčšina krajín sveta neuznáva. Ukrajina v tejto oblasti trvá na slobodnej plavbe, zatiaľ čo Rusko tvrdí, že ide o jeho teritoriálne vody, ktorými sa smie plaviť len s ruským povolením.

Rusi hovoria o provokácii, Ukrajina o diskriminácii

Víkendový incident Moskva považuje za provokáciu zorganizovanú Kyjevom v snahe oživiť Porošenkove šance v prezidentských voľbách, vyhlásených na koniec marca. Rusko chce zajatých ukrajinských námorníkov súdiť za nezákonné prekročenie ruských hraníc.

Arbitrážny súd, ktorý posudzuje spor medzi oboma štátmi o porušení Dohovoru OSN o morskom práve v Čiernom a Azovskom mori a Kerčskom prielive, ukrajinské ministerstvo zahraničia informovalo "o počínaní Ruska, ktoré spor značne zhoršilo", uviedla dnes agentúra Interfax-Ukrajina. Kyjev sa sťažuje na diskrimináciu ukrajinských a zahraničných lodí pri plavbe do ukrajinských prístavov.

Ukrajina chce dosiahnuť uzavretie Bosporského prieplavu pre Rusko

Ukrajina sa chce obrátiť na svetové spoločenstvo a žiadať, aby bol Bosporský prieplav uzavretý pre ruské plavidlá. Na medzinárodnej konferencii o otázkach námornej bezpečnosti to vo štvrtok v Kyjeve podľa agentúry Ukrinform povedal veliteľ námorných síl ozbrojených síl Ukrajiny Ihor Vorončenko.

Vorončenko vo svojom príhovore podľa agentúry UNIAN vyjadril presvedčenie, že svetové spoločenstvo zaujme spoločný postoj, že Ukrajina bola obeťou agresie. V súvislosti s touto "agresiou" a možnosťami, ktoré ponúka 19. článok dohovoru z Montreux, chce Ukrajina požiadať o zatvorenie Bosporského prielivu pre Rusko.

Veliteľ ukrajinského námorníctva upozornil, že Ukrajina teraz "nebráni len samu seba, ale celý západný svet". Ruská federácia sa podľa Vorončenka snaží "nastoliť a rozšíriť svoju dominanciu v Baltskom mori, v Arktíde a na Strednom a Ďalekom východe". "Získanie kontroly nad Ukrajinou je (pre Rusko) veľmi dôležité, pretože úplná realizácia demokratických a euroatlantických ambícií (Ukrajiny) povedie k zrúteniu imperiálnych ambícií a autoritárskeho štátneho usporiadania Ruskej federácie".

Turecko sa ponúka za sprostredkovateľa 

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok vyhlásil, že jeho krajina by sa mohla ujať roly sprostredkovateľa pri riešení krízy Ruskom a Ukrajinou, ktorá nastala po zadržaní troch ukrajinských lodí a ich posádok ruskými pohraničníkmi. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.  

Agentúra pripomenula, že vzťahy medzi Moskvou a Ankarou sa začali zlepšovať od polovice roku 2016, čo však súčasne vyvolalo znepokojenie Západu. Turecko spolupracuje s Ruskom v rámci konfliktu v Sýrii a nakupuje od Ruska aj sofistikované systémy protileteckej obrany.

"Diskutovali sme o tom s oboma stranami (Ruskom i Ukrajinou)," dodal turecký prezident pred odletom na summit združenia G20, ktorý sa koná v Argentíne. Toto Erdoganovo vyhlásenie je výsledkom jeho intenzívnej "telefonickej diplomacie", keď v stredu hovoril s prezidentmi Ruska, Ukrajiny a USA Vladimirom Putinom, Petrom Porošenkom a Donaldom Trumpom.

Erdogan vysvetlil, že Putin a Porošenko v rozhovoroch s ním formulovali svoje požiadavky. Dodal, že požiadavky Kyjeva bude tlmočiť Putinovi, keď sa stretnú v Buenos Aires. Spresnil, že najnovšiu krízu vo vzťahoch Ruska a Ukrajiny prerokuje v rámci summitu G20 aj s Trumpom. Turecko nemá záujem na ďalšej eskalácii konfliktu v oblasti Čierneho mora, pretože by mohla priniesť do tohto regiónu ďalšiu nestabilitu, konštatovala AFP.

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou nemá vojenské riešenie

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok vyhlásila, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Vyjadrila sa tak po tom, ako ukrajinský prezident Petro Porošenko opäť požiadal organizáciu NATO, aby vyslala svoje vojenské lode do Azovského mora.

Merkelová z nárastu napätia v oblasti Azovského mora obvinila Rusko. Vo svojom vystúpení na ukrajinsko-nemeckom fóre v Berlíne vo štvrtok však dodala, že žiada o rozumný prístup aj Ukrajinu. Pripomenula, že tento problém je možné riešiť len rozumným prístupom a dialógom, pretože "vojenské riešenie pre takéto spory neexistuje".

Nemecká kancelárka dodala, že má v úmysle nastoliť krízu v Kerčskom prielive ako jednu z tém rozhovoru, ktorý bude mať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v rámci summitu G20 v Buenos Aires.