BERLÍN - V nemeckej Kresťanskodemokratickej únii (CDU) sa objavujú prvé hlasy, ktoré v súvislosti s avizovaným odchodom Angely Merkelovej z jej čela volajú aj po zmene na poste spolkovej kancelárky. Samotná kancelárka, ktorá v minulosti vždy bola stúpenkyňou spojenia týchto dvoch funkcií, v pondelok avizovala, že na poste šéfky spolkovej vlády by chcela zostať do konca volebného obdobia.
Expert CDU pre ekonomiku Joachim Pfeiffer sa pre tlačovú agentúru DPA vyjadril, že by naďalej považoval za správnu zmenu na čele vlády ešte v tomto volebnom období, aj keď je to ťažké, a očakával by potom od jej nového vedenia nový program pred ďalšími parlamentnými voľbami. Podľa jeho názoru by sa CSU po nedeľňajšom volebnom debakli v Hesensku mala orientovať po novom a číre "takto ďalej" už nemôže a nesmie stačiť. Aj preto Pfeiffer konštatoval, že Merkelová si zaslúži rešpekt za svoj aktívny prístup k riešeniu tejto témy.
CDU má širokú, pestrofarebnú a dobrú základňu s množstvom vhodných osobností, konštatoval Pfeiffer, pričom menoval napríklad Annegret Krampovú-Karrenbauerová, Jensa Spahna, ale aj Friedricha Merza. Krajinská organizácia Mladej únie, mládežníckej organizácie strán únie CDU/CSU, z Bádenska-Württemberska vyzvala v pondelok predsedníčku CDU Angelu Merkelovú, aby odstúpila aj z funkcie spolkovej kancelárky.
Jej predseda Philipp Bürkle pritom pripomenul slová samotnej Merkelovej z minulosti, podľa ktorých by predseda CDU mal byť aj spolkovým kancelárom. Podľa jeho názoru sa na decembrovom zjazde CDU v Hamburgu bude rozhodovať o ďalšom smerovaní strany a úlohou musí byť prekonať rozkol, ktorý v strane i v spoločnosti spôsobuje problematika utečencov.
Možných náhradníkov je mnoho
Angela Merkelová stojí na čele nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) od apríla 2000 a čoskoro chce tento post prenechať nástupcovi alebo nástupkyni. Podľa vlastných slov však do konca volebného obdobia v roku 2021 hodlá zostať spolkovou kancelárkou, ktorou je už 13 rokov. O budúcom vedení CDU sa rozhodne zrejme na zjazde strany, ktorého dejiskom bude začiatkom decembra severonemecký Hamburg. Potenciálnych Merkelovej nástupcov je hneď niekoľko.
Dobré šance sa dávajú medzičasom 62-ročnému Friedrichovi Merzovi, ktorý v roku 2002 opustil vedenie frakcie strany práve pod tlakom Merkelovej. Predstaviteľ konzervatívneho krídla strany, finančný expert sa po vnútrostraníckej prehre stiahol z politickej scény a pôsobil ako právnik. Niektorí opoziční politici mu práve odchod z CDU teraz pripomínajú.
Podobne ako Merz oznámila svoju kandidatúru už v pondelok aj súčasná generálna tajomníčka CDU Annegret Krampová-Karenbauerová (56). Mnohí v strane dávajú najväčšie šance na úspech práve jej. Niekdajšia sárska krajinská premiérka je považovaná aj za favoritku samotnej Merkelovej. Matka troch dospelých detí si však v uplynulých mesiacoch získala množstvo sympatií aj v radoch členskej základne strany.
Ambiciózny minister zdravotníctva Jens Spahn (38) sa v uplynulých rokoch vyprofiloval ako konzervatívny kritik spolkovej kancelárky. Nie všetci stranícki kolegovia mu však už odpustili niektoré výroky o utečeneckej kríze, ktoré viedli k silnej polarizácii názorov. Muž, ktorý je síce vekom mladý, avšak rozhodne nie nováčikom na politickej scéne, veď je členom parlamentu od roku 2002, je silný v oblasti vecného politizovania.
Pre Wolfganga Schäubleho (76), predsedu Spolkového snemu (Bundestagu), exministra vnútra a financií v spolkových vládach kancelárky Angely Merkelovej by post spolkového kancelára znamenal akúsi korunováciu jeho dlhotrvajúcej politickej dráhy. Súčasne by to bolo aj akési oneskorené zadosťučinenie za plané nádeje na funkciu šéfa spolkovej vlády, ktoré Schäublemu robil svojho času dlhoročný líder CDU Helmut Kohl. Muž, ktorý je dobre známy aj za hranicami spolkovej republiky, by mohol profitovať zo situácie, v ktorej by základňa CDU dosiahla odstúpenie Merkelovej aj z funkcie kancelárky, a Schäubleho by v tejto pozícii privítali koaliční partneri zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).
Daniel Günther (45), ktorý ako krajinský premiér riadi v Šlezvicku-Holštajnsku tzv. jamajskú koalíciu, sa síce v kuloároch spomínal medzi potenciálnymi nástupcami, osobne však už v pondelok dal najavo, že nemá v úmysle kandidovať za Merkelovej nástupcu. Je možné, že reálne zvážil svoje minimálne šance získať širokú podporu členskej základne strany ako predstaviteľ centristickej alebo dokonca stredoľavej politiky.
Predseda najsilnejšej krajinskej organizácie CDU zo Severného Porýnia-Vestfálska a tamojší krajinský premiér Armin Laschet (57), ktorý je jedným z podpredsedov spolkovej CDU, by s určitosťou mohol oznámiť svoju kandidatúru, avšak nebude prekvapením, ak sa tak nestane. Laschet je na spolkovej úrovni považovaný za Merkelovej lojálneho spojenca.
Nový predseda alebo predsedníčka CDU vzíde z tajnej voľby delegátov decembrového zjazdu. Na zvolenie bude pri nej potrebný zisk väčšiny odovzdaných platných hlasov. V prípade, že nikto z kandidátov nedosiahne v prvom kole potrebnú väčšinu viac ako 50 percent hlasov, rozhodne sa v druhom rozhodujúcom kole medzi dvoma najúspešnejšími z prvého kola.
