Mierové rokovania s Putinom v Moskve stroskotávajú: Keď sa nedohodneme, bude vojna! | Topky.sk

°C

Streda, 13. november 2019. Meniny má Stanislav, zajtra Irma.

Mierové rokovania s Putinom v Moskve stroskotávajú: Keď sa nedohodneme, bude vojna!

 Vladimir Putin a Angela Merkelová
Vladimir Putin a Angela Merkelová
07.02.2015 22:59

MNÍCHOV - Francúzsky prezident Francoise Hollande navrhol vytvorenie širšej demilitarizovanej zóny na Ukrajine a poskytnutie väčšej autonómie separatistickému východu krajiny. Povedal to v rozhovore, ktorý dnes poskytol francúzskej televíznej stanici France 2. Delegácie dvoch strán sa nedohodli. Obidve strany budú aj naďalej pokračovať v rokovaní, ale bude to ťažké, pretože každý vidí príčiny a riešenia krízy úplne inak.


Podľa jeho slov sa o návrhu, ktorý ráta s vytvorením 50 až 70-kilometrovej demilitarizovanej zóny a poskytnutím "dosť silnej" autonómie Východu rokuje. Hollande a nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová prišli v týchto dňoch s francúzsko-nemeckou mierovou iniciatívou, ktorej cieľom je upokojiť krízu medzi Ruskom a Ukrajinou. Očakáva sa, že lídri všetkých štyroch krajín spolu budú hovoriť v nedeľu, uviedla AP.

 Vladimir Putin, Francois
Zdroj: SITA

Vyše 5300 ľudí bolo podľa bilancie OSN zabitých od apríla, kedy sa začali boje na Ukrajine a počas uplynulých dvoch týždňov toto krviprelievanie významne vzrástlo.

Podľa Hollandea posledná šanca

Mierovou iniciatívu, ktorú francúzsky prezident spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou vo štvrtok a v piatok predstavili v Kyjeve a v Moskve, dnes François Hollande označil za jednu z posledných šancí na zastavenie bojov na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.

 Vladimir Putin, Francois
Zdroj: SITA

"Myslím, že je to jedna z posledných šancí ... Ak sa nám nepodarí dosiahnuť trvalé mierové dohody, veľmi dobre vieme, aký bude scenár. Má meno, hovorí sa tomu vojna," povedal prezident po návrate do Francúzska z Moskvy, kde spoločne s Merkelovou o novom pláne v piatok hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Porošenko odmietol zmeny demarkačnej čiary stanovenej v minskom protokole

Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes uviedol, že nemôže akceptovať žiadnu zmenu tzv. demarkačnej čiary vytýčenej medzi bojujúcimi stranami na východe Ukrajiny na základe mierových protokolov, ktoré zástupcovia vlády v Kyjeve podpísali s proruskými separatistami vlani na jeseň v bieloruskom Minsku.

"Minský protokol nie je ako bufet v hoteli Bayerischer Hof, že si vyberiete, čo sa vám najviac páči," vyhlásil Porošenko, ktorý si pritom "požičal" názov hotela v nemeckom Mníchove, v ktorom sa koná tradičná bezpečnostná konferencia. 

Upozornil, že mierová dohoda z Minska bude funkčná jedine vtedy, ak sa bude plniť všetkých jej 12 bodov. 

Agentúra Reuters pripomenula, že od septembra minulého roka, keď bol dokument podpísaný, sa proruským separatistom podarilo obsadiť rozsiahle časti územia na východe Ukrajiny, čo vyvolalo dohady o ich ochote rešpektovať mierové protokoly v ich súčasnej podobe.

Porošenko dnes v Mníchove absolvoval aj spoločné stretnutie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a americkým viceprezidentom Joeom Bidenom. Ako sa uvádza v ich spoločnom vyhlásení, štátnici skoordinovali svoje ďalšie kroky, podčiarkli nutnosť okamžitého zastavenia paľby a pokračovania dialógu o implementácii minských protokolov.

Porošenko dnes v prejave na konferencii okrem iného vyhlásil, že Ukrajina nepotrebuje mierovú operáciu, ale mier a na jeho obnovenie treba "uzavrieť hranicu". "Vtedy sa mier a stabilita stanú otázkou niekoľkých týždňov," vysvetlil a dodal: "Nebudeme potrebovať ani mierotvorcov". Obnovenie mieru na Ukrajine označil za hlavný cieľ ukrajinského vedenia. Prítomným lídrom adresoval výrok, že v záujme dosiahnutia tohto cieľa je nutné spojiť "naše úsilie".

Uviedol tiež, že kyjevské vedenie nikdy neuzná výsledky volieb v samozvaných republikách na východe Ukrajiny. Zdôraznil nutnosť vypísať tam nové voľby a vytvoriť podmienky pre obnovenie mieru.

Porošenko v prejave upozornil, že riešenie konfliktu na východe Ukrajiny neslobodno odkladať. "Konflikt treba riešiť, nie ho zmraziť," zdôraznil. 

Uviedol, že pristúpiť na Ukrajine k reformám nie je otázkou politickej nevyhnutnosti, ale otázkou prežitia. Za prioritu vlády označil boj s korupciou a vyjadril presvedčenie, že vláda v ňom bude úspešná. 

Lavrov a Stoltenberg sa nezhodli na príčinách a dôsledkoch krízy na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes potvrdili rozdielnosť svojich názorov na príčiny a dôsledky ukrajinskej krízy. Išlo o ich prvé oficiálne rokovanie, odkedy sa Stoltenberg ujal funkcie generálneho tajomníka NATO. Agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na zdroj v ruskej delegácii informovala, že Lavrov a Stoltenberg však potvrdili pripravenosť zachovať doterajší spôsob vzájomnej komunikácie prostredníctvom zastúpenia Ruska pri NATO.

Predstaviteľka aliancie Oana Lungenscu vo svojom mikroblogu na sieti Twitter uviedla, že Stoltenberg na rokovaní Lavrovovi vysvetlil, že všetky opatrenia podnikané v súčasnosti NATO majú obranný charakter. Stoltenberg podľa nej označil Rusko za zodpovedné za situáciu na Ukrajine. Lavrov dnes v Mníchove absolvoval aj prvé tohtoročné stretnutie so svojím americkým rezortným kolegom Johnom Kerrym.

Vo svojom dnešnom príspevku k účastníkom bezpečnostnej konferencie v Mníchove Lavrov kritizoval Západ, že od Moskvy žiada plnenie záväzkov, ktoré ani on sám neplní. Uviedol tiež, že Spojené štáty v každej etape ukrajinskej krízy prijímali také kroky, ktoré tamojšiu situáciu len stupňovali: spolu s EÚ odmietli rokovať s Ruskom o dôsledkoch asociačnej zmluvy medzi Ukrajinou a EÚ pre rusko-ukrajinské vzťahy, podporili protivládne demonštrácie i "štátny prevrat", ako Moskva označuje zmenu mocenských pomerov na Ukrajine. V tejto súvislosti Lavrov zdôraznil, že v prvom rade je nutný vnútroukrajinský dialóg.

Ruský minister poukázal aj na to, že Západ sa chystá dodávať na Ukrajinu zbrane, ale pritom zatvára oči pred používaním kazetových bômb i pred prejavmi xenofóbie. Pripomenul, že aj kritika Ruska za pripojenie Krymu k subjektom federácie nie je namieste, pretože sa tak stalo v súlade s Chartou OSN a na základe výsledkov referenda voličov z Krymu.  

Rusko sa nechystá do vojny, tvrdí Putin

Ruský prezident Vladimir Putin dnes  vyhlásil, že vojna proti Rusku sa síce nevedie, ale určite sú pokusy zdržiavať jeho rozvoj. Putin súčasne upozornil, že Moskve nevyhovuje jednopolárne usporiadanie sveta.   

Tento jeho komentár je jeho prvým od piatku, keď sa v Moskve stretol s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a diskutoval s nimi o spôsoboch riešenia krízy na Ukrajiny.  

Putin v prejave na zjazde Federácie nezávislých odborových zväzov uviedol, že "vojna proti Rusku sa, chvalabohu, nevedie. No určite dochádza k pokusu zdržiavať náš rozvoj rôznymi spôsobmi".

Ruský prezident vyhlásil, že v súčasnosti možno pozorovať pokusy zmraziť súčasné usporiadanie sveta s jedinou mocnosťou, ktoré vzniklo po rozpade ZSSR. Podľa ruských agentúr TASS a RIA Novosti Putin uviedol, že táto mocnosť chce daný stav - jednopolárny svet - udržať a dovoliť si čokoľvek, pričom iní "môžu robiť len to, čo ona dovolí a čo je v jej záujme".  

S týmto stavom Rusko nikdy nebude spokojné, zdôraznil Putin, pričom však uviedol, že Rusko sa nechystá s nikým bojovať, ale chce so všetkými spolupracovať. 

Agentúra Reuters pripomenula, že Kyjev a Západ obviňujú Moskvu z pomoci proruským separatistom na východe Ukrajiny dodávkami zbraní, munície a vysielaním vojakov, čo Rusko rozhodne odmieta. 

Putin dnes zopakoval, že "sankcie uvalené na takú krajinu, akou je Rusko, určite nemôžu byť efektívne". Putin priznal, že sankcie spôsobujú ruskej ekonomike "isté škody". Uviedol, že tento stav treba akceptovať a na základe toho zvýšiť mieru suverenity, aj vrátane ekonomickej oblasti.


Galéria

 Vladimir Putin a  Vladimir Putin, Francois  Vladimir Putin, Francois  Vladimir Putin, Francois

Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články