Sobota, 8. máj 2021. Meniny má Ingrida, zajtra Roland.

Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb: Sú pre nich nesmierne dôležité

Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý
Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý
Zdroj: SITA/Branislav Bibel, Tomáš Somr
19.11.2018 12:15

BRATISLAVA – Michal Šimečka, Zora Jaurová, Martin Hojsík budú viesť kandidátku hnutia Progresívne Slovensko (PS) do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019. PS patrí do frakcie liberálov ALDE. Ako povedal na dnešnej tlačovej konferencii predseda hnutia Ivan Štefunko, proeurópska orientácia je v ich DNA a preto sú voľby pre nich nesmierne dôležité. Šimečka je odborníkom hnutia pre zahraničnú politiku, Jaurová sa venuje kultúre, Hojsík životnému prostrediu a ochrane zvierat.


„Tá voľba je jasná, na jednej strane sú hnutia, ktoré chcú Európsku úniu rozdeliť a oslabiť, na druhej progresívne sily, ktoré chcú Úniu posunúť vpred. To je aj v záujme Slovenska, musíme byť plnohodnotným členom, ktorý nielen rozhodnutia prijíma, ale ich aj aktívne tvorí,“ povedal Šimečka. Takisto je pre neho dôležité, aby Únia mala reálne nástroje na ochranu liberálnej demokracie, právneho štátu, ľudských práv. „Tieto hodnoty sú dnes ohrozené. EÚ musí byť globálnou veľmocou, aby mohla ochrániť občanov v tomto neistom svete. Presne toto budeme presadzovať,“ povedal Šimečka.

Na otázku, ako by sa zachovali v prípade hlasovania o Maďarsku, Šimečka potvrdil, že by hlasoval za spustenie článku 7, keďže Budapešť v mnohom porušuje hodnoty, na ktorých Únia stojí. „Je to dôležité aj pre Slovensko. V podobnej situácii môžeme byť aj my, nehovorme si, že naša demokracia je silnejšia ako iné,“ uviedol. Zároveň ale dodal, že si nemyslí, že odchod Maďarska je reálny. „Je to náš sused, či tam je Viktor Orbán alebo niekto iný, je pre nás stabilita regiónu dôležitá. Ale Únia si nemôže dovoliť mať medzi sebou niekoho, kto porušuje jej hodnoty,“ vysvetlil Šimečka.

Ak by sa dostal do EP, po piatich rokoch pôsobenia by rád videl, že pomohol prispieť k silnejšej a stabilnejšej Európe. „Chcel by som, aby EÚ mala skutočne spoločnú bezpečnostnú politiku, mala zbory, ktoré by boli schopné nasadenia, a chcel by som, aby sa občania cítili v EÚ bezpečne,“ povedal.

Zora Jaurová pracovala v európskych štruktúrach ešte pred vstupom Slovenska. „Zažila som časy, keď sme sa snažili dokázať, že sme rovnocenným partnerom. Zažila som časy, keď sa nám to darilo,“ povedala. Pripomenula, že bola súčasťou projektu Košice – európske mesto kultúry a zažila tak, ako EÚ konkrétne zmenila tvár mesta. Pripomenula, že Slovensko zažilo, ako nám medzinárodná scéna pomohla vymaniť sa z niečo, čo sa mohlo skončiť totalitou počas 90. rokov. „Argument o členstve v NATO a EÚ bol veľmi dôležitý a prispel k zmene. Dnes je to v Maďarsku možno komplikovanejšie, ale myslím si, že pokiaľ EÚ nespustí mechanizmus a neukáže, že vie niečo urobiť, tak to oslabí EÚ,“ povedala Jaurová. Slovensko podľa nej neoddeliteľne patrí do Európy. „Hodnoty demokracie, ľudských práv, stabilita, absencia vojen nie sú samozrejmé a navždy dané. Môžeme ich rýchlo a ľahko stratiť,“ dodala. V europarlamente by sa rada venovala otázkam kultúry a európskej identity, ktorá sa dnes často dostáva do protikladu s národnou identitou.

Martin Hojsík presadzuje ideu silnej a zelenej Európy. „Podarilo sa mi zmeniť zákony na Slovensku aj v rámci EÚ. Ostal som však verný Slovensku, tu s rodinou žijem, nie je mi ľahostajné, ako krajina bude vyzerať v budúcnosti,“ uviedol na margo svojej motivácie. Hojsík pôsobil v Greenpeace International, chce bojovať proti plastom, za čistejší vzduch a vody, ale aj proti chovu zvierat v klietkach. Verí, že tieto problémy nedokážu vyriešiť krajiny samostatne, ale len spoločne. Výziev v oblasti životného prostredia a v boji proti klimatickým zmenám je veľa a je nesmierne dôležité bojovať za čistejšiu a zelenšiu Európu pre nás, ale aj naše deti, vysvetlil.

Voľby do Európskeho parlamentu budú koncom mája 2019. Vzíde z nich nielen nové plénum, ale aj Európska komisia. Momentálne sa diskutuje o tom, kto európsku exekutívu povedie. Presadzuje sa princíp, že šéfa Komisie bude mať frakcia, ktorá získa v EÚ najviac hlasov, teda princíp pod názvom Spitzenkandidát. Ten má však aj mnohých odporcov. Najväčšia frakcia ľudovcov má Manfreda Webera, socialisti Fransa Timmermansa. V ALDE sa ešte podľa Šimečku diskutuje, či budú mať jedného lídra alebo tím a rokuje sa aj o tom, v akom vzťahu budú s hnutím francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona En Marche!. „Budeme presadzovať, aby bol predsedom Komisie človek, ktorý má charizmu, je líder, má skúsenosti a politickú váhu, bol proeurópsky a aby to nebol bezmenný úradník,“ uzavrel Michal Šimečka.

 

 


Nástroje k článku


ZDROJ: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články