Na rokovaní vlády schválili viaceré zmeny: Pozrite sa, o čom rozhodli, stúpne minimálna mzda | Topky.sk

Utorok, 16. október 2018. Meniny má Vladimíra, zajtra Hedviga.

Na rokovaní vlády schválili viaceré zmeny: Pozrite sa, o čom rozhodli, stúpne minimálna mzda

Peter Pellegrini počas rokovania vlády
Peter Pellegrini počas rokovania vlády
Zdroj: SITA/Diana Černáková
10.10.2018 13:40

BRATISLAVA - Vláda SR v stredu schválila novelizáciu Štatútu Ministerstva obrany (MO) SR. Novým spôsobom tak upravuje vzťahy rezortu obrany k ostatným ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy, ale aj systematiku členenia hlavných úloh MO s dôrazom na platnú právnu úpravu.


Ministerstvo vypracovalo nový štatút z dôvodu zosúladenia s platnou právnou úpravou v oblasti obrany, Ozbrojených síl (OS) SR, letovej premávky, brannej povinnosti, správy vojenských obvodov a vojenských lesov, vyplýva z predkladacej správy návrhu.

Na rokovaní vlády schválili
Zdroj: TASR - Martin Baumann

Naposledy bol štatút rezortu obrany novelizovaný v roku 2002, a to z dôvodu vymedzenia pôsobnosti a úloh štátneho tajomníka ministerstva. Vzhľadom na uplynutý čas považovalo ministerstvo za potrebné vydať nový štatút, ktorý bude v súlade s aktuálnymi platnými normami a záväzkami SR.

Rezort informoval, že materiál prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, pričom zásadné rozpory odstránili. Podľa neho preto nie je potrebné prerokovať ho v žiadnych poradných orgánoch a po schválení ani predložiť inému orgánu.

Minimálna mzda má od budúceho roka vzrásť na 520 eur

Minimálna mzda má od budúceho roka stúpnuť na 520 eur zo súčasnej úrovne 480 eur. Návrh ministerstva práce v stredu schválila vláda. Oproti tomuto roku má minimálna mzda v roku 2019 vzrásť o 40 eur mesačne, pričom hodinová mzda má dosiahnuť 2,989 eura. V čistom vyjadrení nová suma minimálnej mzdy na rok 2019 bude predstavovať 430,35 eura mesačne, čo je nárast oproti čistej minimálnej mzde v roku 2018 vo výške 403,18 eura o 27,17 eura mesačne.

Na rokovaní vlády schválili
Zdroj: TASR - Martin Baumann

Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy predložilo na rokovanie vlády ministerstvo práce po tom, čo tripartita nedospela ani tento rok k dohode. Odborári presadzovali nárast minimálnej mzdy na 635 eur, čo by predstavovalo oproti súčasnosti zvýšenie o 130 eur. Zástupcovia zamestnávateľov zase trvali na tom, aby sa zaviedol mechanizmus, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov zvyšovala.

Celkové zvýšenie príjmov domácností v budúcom roku rezort práce odhaduje na 50,4 milióna eur ročne, čo po znížení o odvody zamestnanca do poistných fondov a daň z príjmov predstavuje čisté zvýšenie príjmov domácností o približne 37,7 milióna eur ročne. "U dotknutej skupiny zamestnancov tak dôjde v priemere ku zvýšeniu čistého príjmu o 249,94 eura ročne," vypočítal rezort práce.

Na rokovaní vlády schválili
Zdroj: TASR - Martin Baumann

Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa doložky vplyvov dotkne zamestnanca, ktorého mzda bude nižšia ako 520 eur. Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, ministerstvo odhaduje na približne 151.000 osôb.

Ministerstvo pritom nevylučuje negatívny vplyv na zamestnávateľov v niektorých odvetviach, akými sú napríklad ubytovacie alebo stravovacie služby, ale aj na nízkokvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou. Naopak, zvýšenie však môže byť motivačné pre nezamestnaných.

Vláda schválila návrh rozpočtu

Vládny kabinet Petra Pellegriniho (Smer-SD) schválil návrh štátneho rozpočtu, ktorý počíta s poklesom dlhu aj deficitu v budúcich rokoch. V roku 2019 má deficit verejných financií prvýkrát klesnúť na úroveň 0,10 % hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalšom roku má byť hospodárenie štátu vyrovnané. "V roku 2019 sa navrhuje takmer vyrovnané hospodárenie s poklesom deficitu až na úroveň 0,10 % HDP, čo zabezpečí dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa. V roku 2020 sa predpokladá vyrovnané hospodárenie a v nasledujúcom roku po prvý raz prebytok na úrovni 0,2 % HDP," píše ministerstvo financií v návrhu rozpočtu.

Klesať má aj hrubý dlh verejnej správy, v roku 2019 má dosiahnuť úroveň 47,3 % HDP. "Na základe parametrov fiškálneho rámca pre rozpočet verejnej správy na roky 2019 až 2021 sa predpokladá, že hrubý dlh verejnej správy na konci rozpočtovaného obdobia klesne k úrovni 44,8 % HDP," uvádza sa v návrhu. Štátny rozpočet má v budúcom roku hospodáriť s hotovostným schodkom 2,138 miliardy eur. Jeho celkové príjmy sa rozpočtujú na úrovni 15,497 miliardy eur, výdavky by mali dosiahnuť 17,635 miliardy eur.

Aktuálny návrh rozpočtu počíta aj s lepším hospodárením v tomto roku o 0,23 percentuálneho bodu (p.b.). Schodok by mal v tomto roku dosiahnuť 0,6 % HDP, zatiaľ čo rozpočtovaný cieľ bol vo výške 0,83 % HDP. Taktiež by mal v tomto roku klesnúť aj dlh pod dolné sankčné pásmo 49 %, keďže rezort financií očakáva hrubý dlh na úrovni 48,7 % HDP. "Pod sankčnými pásmami sa udrží na celom trojročnom horizonte rozpočtu," očakáva MF SR. Rozpočtová politika v nasledujúcich rokoch vychádza podľa ministerstva z Programového vyhlásenia vlády SR, kde medzi hlavné priority patrí ozdravenie verejných financií s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Slovenská ekonomika by pritom v budúcom roku mala rásť tempom 4,5 %. "Dominovať bude export, ktorý opäť zrýchli vďaka nábehu produkcie a pokračujúcemu zvyšovaniu výroby v automobilových závodoch. Miera nezamestnanosti prekonáva nové minimá a v roku 2019 klesne na úroveň 6,4 %. Do roku 2021 klesne pod 6 %," uviedlo MF SR.

Ministerstvo financií do návrhu rozpočtu zapracovalo viaceré opatrenia vlády. V budúcom roku má napríklad do oblasti zdravotníctva natiecť 5,2 miliardy eur. Rozpočet počíta aj s rastom miezd vo verejnej správe, nárastom platov pedagogických zamestnancov, navýšené prostriedky sú aj v oblasti vzdelávania. Návrh počíta aj so zakotvením povinnosti platenia osobitného odvodu obchodnými reťazcami.

Viac zdrojov by mali dostať viaceré ministerstvá, napríklad výdavky v oblasti obrany by mali v budúcom roku vzrásť o 581 miliónov eur, ktoré súvisia s nákupom dopravných prostriedkov, modernizáciou leteckej techniky, vrátane nákupu vrtuľníkov a taktických stíhacích lietadiel. Viac peňazí má dostať i rezort práce, smerovať majú do oblasti sociálnej inklúzie, sociálneho podnikania, ale aj na zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie.

Ministerstvo financií opäť počíta s finančnou rezervou, ktorá má byť v objeme 400 miliónov eur a poslúžiť má na krytie viacerých avizovaných opatrení vlády. Ide o zavedenie bezplatného stravovania na školách a rekreačných šekov. "Ďalej sa v rámci tejto rezervy uvažuje s krytím zvýšeného vianočného príspevku, zvýšeného daňového bonusu a zníženej sadzby DPH na ubytovanie," uvádza sa v návrhu rozpočtu. Ďalšou rezervou v kapitole Všeobecná pokladničná správa je rezerva na rok 2019 vo výške 150 miliónov eur, ktorá v prípade potreby môže byť využitá na investície a infraštruktúrne projekty. Rezort financií bude o rozpočtových cieľoch informovať aj Európsku komisiu, ktorej musí zaslať Návrh rozpočtového plánu na budúci rok do 15. októbra. Tento dokument tiež schválila vláda.

Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemá byť možné vymáhať

Slovensko by malo zaviesť osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Novelu Občianskeho zákonníka s týmto obsahom v stredu takmer jednohlasne odobril Ústavnoprávny výbor NR SR. Posledné slovo bude mať októbrové plénum. Ministerstvo spravodlivosti v novele navrhuje, aby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo možné vymáhať ani platne zabezpečiť. Pripúšťa sa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradenie tohto práva novým právom alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti, a to na základe právneho úkonu dlžníka, pričom platnosť takéhoto právneho úkonu je podmienená vedomosťou dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy.

Úprava je reakciou na nález Ústavného súdu (ÚS) SR zo 7. februára tohto roku, v ktorom ÚS rozhodol o protiústavnosti doterajšej úpravy v zákone o ochrane spotrebiteľa. Vyhlásením nálezu v Zbierke zákonov stratilo účinnosť ustanovenie, prostredníctvom ktorého sa mala spotrebiteľom poskytnúť ochrana v spotrebiteľských vzťahoch vo vzťahu k nekalým praktikám dodávateľov pri uplatňovaní ich premlčaných nárokov.

Pri právach plynúcich zo spotrebiteľských právnych vzťahov je podľa ministerstva opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej lehoty tieto dostali do polohy naturálnych obligácií. Vzhľadom na stav trhovej ekonomiky a dynamickosť spotrebiteľského prostredia totiž podľa rezortu neexistujú relevantné dôvody na poskytovanie ochrany a podpory vynucovania a zabezpečovania plnení zo spotrebiteľskej zmluvy, ak ide o premlčané práva.

Úprava neprináša automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale má vytvoriť priestor na to, aby nebol povinný zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia. Má byť dostatočnou motiváciou na to, aby sa veritelia domáhali svojich práv plynúcich zo spotrebiteľského vzťahu čo najskôr.

Na účely zachovania právnej istoty sa navrhujú aj prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa navrhovaná právna úprava nebude uplatňovať v konaniach o vymoženie premlčaných práv zo spotrebiteľských zmlúv začatých pred účinnosťou tohto zákona. Účinnosť právnej úpravy ministerstvo navrhuje odo dňa vyhlásenia návrhu zákona, a to vzhľadom na dôsledky uvedeného nálezu ÚS a celospoločenský záujem na ochrane spotrebiteľských právnych vzťahov.

Výbor odobril uznesenie k definícii antisemitizmu od Danka

Poslanci Národnej rady (NR) SR majú povinnosť vyriešiť problém s definíciou holokaustu a antisemitizmu. Presvedčený je o tom predseda NR SR Andrej Danko (SNS), ktorý do parlamentu predložil návrh na uznesenie k definícii antisemitizmu. Jeho text v stredu takmer jednohlasne odobril Ústavnoprávny výbor NR SR, proti bol len Rastislav Schlosár z ĽSNS. Posledné slovo bude mať októbrové plénum.

Danko pripomína, že absencia pojmov, akými sú antisemitizmus a holokaust, spôsobovala prokuratúre a orgánom činným v trestnom konaní problémy pri riešení závažnej trestnej činnosti. "Žijeme v ťažkej dobe, keď sa popierajú základné ľudské práva. Máme aj v politike ľudí, ktorí popierajú holokaust," zdôraznil šéf parlamentu.

Pripomenul, že ide aj o jeho osobný záväzok, ktorý dal predsedovi Knessetu štátu Izrael Yulimu-Yoelovi Edelsteinovi. Danko verí, že jeho návrh nájde širokú podporu nielen koaličných poslancov. "Slovensko je historickým dlžníkom Izraela. Slovensko musí byť príkladom v legislatívnych postupoch pri prijímaní danej normy," uviedol šéf parlamentu.

Parlament má podľa návrhu zobrať na vedomie pracovnú definíciu antisemitizmu vypracovanú Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatú jej 31 účastníckymi štátmi vrátane SR 26. mája 2016 v Bukurešti. Ďalej má zobrať na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu z 1. júna 2017 o boji proti antisemitizmu, ktoré zdôrazňuje, že nenávistné prejavy a všetky druhy násilia proti európskym židovským občanom sú v rozpore s hodnotami EÚ. Do tretice majú poslanci zobrať na vedomie spoločné stanovisko 26 štátov vrátane Slovenskej republiky, ktoré odsudzuje rastúcu hrozbu antisemitizmu.

NR SR má zároveň vysloviť súhlas s pracovnou definíciou antisemitizmu vypracovanou IHRA, a to v takomto znení: "Antisemitizmus je také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako nenávisť k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským ustanovizniam. Terčom takýchto prejavov môže by tiež štát Izrael, chápaný ako židovské spoločenstvo. Avšak kritiku Izraela podobnú tej, aká býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antisemitskú. Antisemitizmus často obviňuje Židov z konšpirácie poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Židov z 'toho, prečo veci nefungujú'."

Parlament má napokon uznesením odporučiť vláde, aby vykonala analýzu právneho poriadku a v prípade potreby pripravila legislatívne návrhy príslušných právnych predpisov tak, aby v činnosti a pri rozhodovaní orgánov verejnej moci Slovenskej republiky bola rešpektovaná táto uvedená definícia. Kabinet má tiež aktívne prispievať k zaisteniu bezpečnosti svojich židovských občanov a židovských náboženských, vzdelávacích a kultúrnych priestorov prostredníctvom dôkladnej a štruktúrovanej konzultácie a dialógu so židovskou náboženskou obcou, organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými verejnými inštitúciami bojujúcimi proti všetkým formám diskriminácie.

Za uznesenie sa priamo na výbore poďakoval aj veľvyslanec Izraela na Slovensku Zvi Aviner Vapni. "Nie je to len izraelskou záležitosťou. Nenávisť a nenávistné prejavy majú medzinárodný rozsah. Je tu veľký nárast nenávistných prejavov k rôznym menšinám," povedal. Pripomenul, že Slovensko malo z hľadiska druhej svetovej vojny veľmi problematickú históriu. "Viaceré krajiny majú problém rozpoznať svoju históriu a priznať to. Ale Slovensko má úsilie pripomínať si holokaust. Dôležité je vzdelávať mladých, aby sa o tom dozvedeli čo najviac," dodal.

Peter Kresák (Most-Híd) vyhlásil, že občania sa na poslancov dívajú. "Považujem preto za potrebné takéto uznesenie prijať. Veľmi vítam túto iniciatívu," odkázal. Ondrej Dostál (SaS) konštatoval, že aj keď má ku koalícii množstvo výhrad, táto téma je veľmi dôležitá, preto ju podporuje. "Oceňujem postoj, ktorý zaujímate k téme antisemitizmu. Myslíte to naozaj úprimne," odkázal Dankovi.

Vláda súhlasí s odvolaním Káčera z postu predstaviteľa Dunajskej komisie

Vláda v stredu súhlasila s odvolaním Rastislava Káčera z postu predstaviteľa Dunajskej komisie. Zároveň vládny kabinet vzal na vedomie akreditáciu veľvyslanca SR v Budapešti pre túto komisiu. Mal by sa ním stať Pavol Hamžík, ktorý sa stal veľvyslancom v Maďarsku od júla.

Post predstaviteľa SR v Dunajskej komisii vykonával od roku 2015 Káčer, ktorý ukončil svoje pôsobenie na poste veľvyslanca SR v Budapešti. "Na základe akreditácie Veľvyslanectva SR v Budapešti pre Dunajskú komisiu bude post predstaviteľa SR v Dunajskej komisii automaticky vyplývať mimoriadnemu a splnomocnenému veľvyslancovi SR v Budapešti z titulu jeho funkcie bez potreby osobitného rozhodnutia vlády SR pri zmene na uvedenom poste," uvádza sa v predkladacej správe. V koordinácii so zástupcami rezortu Ministerstva dopravy a výstavby SR bude môcť plynulo nadviazať na doterajšie aktivity SR v Dunajskej komisii v súlade s odsúhlaseným plánom práce.

Dunajská komisia je medzinárodnou medzivládnou organizáciou 11 členských štátov, ktorá má politicko-odborný charakter. Založená bola v roku 1949 na základe Dohovoru o režime plavby na Dunaji. Slovensko je členom Dunajskej komisie od januára 1993.

Veková hranica pre ústavných sudcov by mala byť 40 rokov

Pozmeňujúce návrhy týkajúce sa veku ústavných sudcov či spôsobu voľby dnes predniesli viacerí poslanci Ústavoprávneho výboru NR SR. Poslanec Róbert Madej navrhol, aby klesla povinná veková hranica. Momentálne je 40 rokov, vládna väčšina vo svojom návrhu chcela zdvihnúť túto hranicu na 45, Madej ju navrhol znížiť na súčasných 40. To navrhoval aj opozičný poslanec Ondrej Dostál (za SaS). Poslanci Madejov návrh odsúhlasili.

Na rokovaní vlády schválili
Zdroj: TASR – Jakub Kotian

Madej okrem toho dnes na výbore dal ako pozmeňujúci návrh návrh Smeru, podľa ktorého by sa sudcovia Ústavného súdu SR volili 90 hlasmi a rovno by sa stali sudcami, obišli by tak prezidenta. Proti tomu ostro vystúpil koaličný poslanec Peter Kresák (Most-Híd). Ten má problém aj s procesnou, aj obsahovou stránkou. „V deň rokovania sa nám dostane do rúk poslanecký pozmeňovák po tom, čo niečo schválila vláda, schválila koalícia. Mám to chápať tak, že idete proti vláde?“ pýtal sa Kresák. Na druhej strane však podporil návrh na zníženie vekovej hranice na 40 rokov. Kresák takisto podal pozmeňujúci návrh, aby účinnosť vládneho zákona bola od 15. novembra, nie 1. novembra, ako pôvodne navrhol minister. Tento návrh prešiel. Madej nakoniec o smeráckom návrhu, ktorým by z procesu vylúčili prezidenta, hlasovať nedal.

Na rokovaní vlády schválili
Zdroj: TASR – Jakub Kotian

Kresákovi sa takisto nepáči, že chceli vynechať z procesu prezidenta, ÚS by tak kreoval iba parlament. Podotkol, že predsa za kompromisný vládny návrh hlasovali aj členovia vlády za Smer-SD. S Kresákom súhlasil aj opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SPOLU). Takisto si myslí, že ísť proti návrhu vlády je zo strany vládneho poslanca zvláštne. Súhlasil s minimálnou hranicou 40 rokov a pripomenul, že okrem vládneho a smeráckeho nárvhu je aj návrh 38 odborníkov. Z tohto návrhu považuje za najdôležitejšiu cyklickú obmenu sudcov – teraz by sa navolilo deväť sudcov na rôzne funkčné obdobia tak, aby sa menili štyria sudcovia každé štyri roky. Proti tomu zase vystúpil Madej, podľa neho je zárukou sudcovskej nezávislosti, že je zvolený na 12 rokov a nemusí sa nikomu chcieť zapáčiť, keďže už nebude môcť kandidovať. „Jeden sudca bude viac, jeden menej a rozhodne o tom žreb?“ pýtal sa Madej. Naopak, návrh podporil Kresák. Podľa ministra Gála „cyklická voľba nie je všeliekom“. Ak by sme vedeli zaručiť, že sudcovia budú vo funkcii celé obdobie, tak by to bolo asi dobré, dodal Gál. Beblavého návrh neprešiel.

Podľa poslanca za SaS Alojza Baránika sa opozícia ešte na svojom stanovisku nedohodla, mohlo by sa tak stať do pondelka. Ich cieľom je dosiahnuť spriechodnenie praktickej voľby, bojí sa, že to bude nezvládnuteľné. Preto budú navrhovať, aby sa nevolil dvojnásobok kandidátov na jedno voľné miesto, ale aby ich zvolili deväť a ak by prezident odmietol, zvolili by iného. Takisto chcú, aby bola voľba verejná.

Na rokovaní vlády schválili
Zdroj: TASR – Jakub Kotian

Podľa Gála by bolo najelegantnejšie riešenie to, že v prvom kole sa bude voliť 90 hlasmi, potom v druhom 76. Myslí si však, že nájsť 90 hlasov v tejto parlamentnej konštelácii je nereálne – buď by kandidát musel mať niečo už dohodnuté, alebo by musel byť taký super kandidát, že o ňom ešte nikto nevie. Gál nemal problém s vekovou hranicou 40 rokov. Podotkol, že s tým prišla jedna koaličná strana. Nepáči sa mu však spôsob, akým sa vedie debata. „Kto teraz bude chcieť po tomto všetkom kandidovať?“ pýtal sa Gál. Hovorí, že on už sa niekoľkých pýtal, povedali mu, že neexistuje, že by do toho išli. „Som skeptický, ako minister spravodlivosti musím povedať, že sa bojím, že Ústavný súd SR bude na určité obdobie nefunkčný,“ povedal Gál. S opozičnými stranami rokoval, vládny návrh má podľa neho podporu vládnej väčšiny, nie požadovaných 90 hlasov. Ak by sa nenašli hlasy, ostane terajší stav. „Bol by som rád, ak by sa niekto z opozície zobudil,“ povedal ďalej Gál.

Na rokovaní vlády schválili
Zdroj: TASR – Jakub Kotian

Slovensko čaká začiatkom budúceho roka masívna obmena sudcov Ústavného súdu SR, mandát vyprší deviatim z 13 sudcov. Noví sudcovia si budú talár obliekať do roku 2031. O zmene pravidiel voľby hovorí aj Programové vyhlásenie vlády, zmeny začala pripravovať Gálova predchodkyňa Lucia Žitňanská. Koaličný návrh kritizoval aj prezident Andrej Kiska, ktorému NR SR zvolí 18 kandidátov, pričom on z nich vymenuje deväť.

Gajdoš vysvetľoval na výbore nákup armádneho systému

Minister obrany Peter Gajdoš (SNS) bol na návrh opozičných poslancov vysvetľovať na parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť obstaranie systému s názvom "záznam činnosti operátorov". Ten obstaralo ministerstvo ešte za pôsobenia predošlého vedenia ministra Martina Glváča (Smer-SD). Systém bol podľa bývalého zamestnanca ministerstva obrany Maroša Klinčáka o niekoľko stotisíc eur drahší oproti trhovej cene. Na dnešnom výbore minister Gajdoš argumentoval tým, že víťazná spoločnosť predložila jedinú ponuku a navyše podľa jeho slov rezort poskytuje plnú súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní.

"Ministerstvo spolupracuje a poskytuje všetky dokumenty, ktoré si od nás príslušné úrady vyžiadali. Celá zákazka bola realizovaná za predchádzajúceho vedenia ešte v decembri 2012. V prípade šéfa služobného úradu nevidíme konflikt záujmov, pretože v čase dodania systému firmou R-Sys s.r.o. nepôsobil na ministerstve obrany," povedal Gajdoš. Na tomto obchode profitovala spoločnosť R-Sys s.r.o., za ktorou stál súčasný riaditeľ služobného úradu rezortu obrany Ján Hoľko. Dodávku systémov mala zabezpečiť spoločnosť Willing a.s., ktorej zakladateľom je Miroslav Výboh.

Opozičný poslanec Ľubomír Galko (SaS) navrhol na dnešnom zasadnutí, aby minister Gajdoš predložil vláde SR návrh na Hoľkovo odvolanie. Tento návrh opozičného poslanca nebol schválený. Galko žiadal, aby na výbore vystúpil aj bývalý zamestnanec rezortu obrany Klinčák, no aj ten koaliční poslanci neodsúhlasili. "Prekvapilo ma, že aj napríklad pán poslanec Hrnčiar mal problém s tým, aby pán Klinčák vystúpil. On sám by nám mohol objasniť celé pozadie tohto prípadu," povedal Galko.

Obstarávanie systému dvakrát preverovala sekcia kontroly na Ministerstve obrany SR. Podľa Klinčáka po prvej kontrole konštatovala, že zákon porušený nebol, pri druhom už vydala iné stanovisko. To hovorilo o tom, že nie je možné voči prvému rozhodnutiu podať opravný prostriedok a tak je celá záležitosť uzatvorená. "Ja som si dal po prvej oficiálnej kontrole vypracovať vlastnú právnu analýzu obchodu a tá hovorila jasne, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní. Navyše dodnes sú tieto zmluvy v utajenom režime, pretože ministerstvo využilo zákonnú výnimku pre armádne kontrakty. Dokumenty som postúpil okrem ministra Petra Gajdoša aj Andrejovi Dankovi. Z tých istých podkladov následne Najvyšší kontrolný úrad konštatoval porušenie zákona. Čo sa presne stalo s podnetmi, ktoré som podal, naozaj neviem," doplnil ešte začiatkom septembra Klinčák.

Nákup systému "záznam činnosti operátorov" sa realizoval v rokoch 2012 až 2013 v celkovom objeme 1 370 000 eur. Dodanie mala zabezpečiť spoločnosť Willing a.s., ktorá tak urobila cez subdodávateľa R-Sys s.r.o.

Zoznam rizikových envirozáťaží bude MŽP postupne dopĺňať

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) bude postupne dopĺňať zoznam environmentálnych záťaží, ktoré sa nachádzajú na Slovensku. Možnosť priebežne meniť Štátny program sanácie environmentálnych záťaží do roku 2021 na úrovni ministerstva dnes schválila vláda na svojom rokovaní. Program obsahuje zoznamy najrizikovejších lokalít, ktoré sa budú postupne sanovať.

„Vzhľadom na to, že počet environmentálnych záťaží sa postupne zvyšuje vďaka novo identifikovaným lokalitám a niektoré z nich sú klasifikované ako vysoko prioritné z dôvodu ich rizikovosti pre zdravie človeka a životné prostredie, je potrebné ich priebežné dopĺňanie do zoznamov,“ konštatovalo v návrhu MŽP. Zaradenie envirozáťaže do programu umožní čerpať prostriedky z fondov Európskej únie na jej likvidáciu. „Zahrnutie environmentálnej záťaže medzi prioritné lokality v Štátnom program sanácie environmentálnych záťaží predstavuje kľúčovú podmienku oprávnenosti týchto lokalít čerpať európske zdroje,“ zdôraznil envirorezort.

Na Slovensku bolo identifikovaných asi 1 200 environmentálnych záťaží. Ich odstraňovanie je jednou z hlavných priorít envirorezortu, pretože predstavujú nezanedbateľné riziko pre životné prostredie. Vláda v júni schválila, že na sanovanie tohto škodlivého dedičstva z minulosti pôjde o 34 miliónov eur viac z Operačného programu Kvalita životného prostredia.


Galéria

Peter Pellegrini počas rokovania

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR, SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články