Vláda rokovala o viacerých novelách zákona: Pozrite sa, čo chválili | Topky.sk

Piatok, 18. október 2019. Meniny má Lukáš, zajtra Kristián.

Vláda rokovala o viacerých novelách zákona: Pozrite sa, čo chválili

116. zasadnutie vlády SR
116. zasadnutie vlády SR
Zdroj: TASR - Jakub Kotian
22.08.2018 12:45

BRATISLAVA - Slovensko bude mať Národný onkologický program (NOP). Schválila ho vláda SR na stredajšom rokovaní. NOP je plán rezortu zdravotníctva, ktorý sa zameriava na možné riešenie kontroly a dosahu onkologických ochorení na obyvateľov. Jeho cieľom je znížiť výskyt a úmrtnosť na nádorové ochorenia, ako aj zlepšiť kvalitu života onkologických pacientov.


"Nádorové ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou úmrtia v SR. Vznik nových nádorových ochorení v SR medziročne kontinuálne stúpa, pričom mierny pokles mortality je zaznamenaný len pri niektorých nádorových ochoreniach. Problematike nádorových ochorení je preto nevyhnutné venovať komplexnú pozornosť, pretože má vplyv na všetkých obyvateľov SR," uvádza ministerstvo zdravotníctva. 

Národný onkologický program je zameraný na zníženie počtu nových prípadov nádorových ochorení (incidencia) a úmrtí (mortalita) a zlepšenie kvality života pacientov s rakovinou. Hovorí o aktivitách zameraných na prevenciu, populačnom skríningu, včasnej diagnostike, skorej a optimálnej liečbe, podpornej starostlivosti, sledovaní po liečbe, paliatívnom sprevádzaní a starostlivosti na konci života. 

Vláda rokovala o viacerých
Zdroj: TASR - Jakub Kotian

"Prijatím a zavedením plánu bude mať SR ucelený program pre preventívne aktivity, kontrolu chorobnosti a úmrtnosti na onkologické ochorenia, ktorý bude do roku 2020 porovnateľný s aktivitami v ostatných krajinách EÚ," uvádza ministerstvo zdravotníctva. Od programu si sľubuje aj to, že slovenská populácia bude mať lepšie zdravotné povedomie, viac sa bude starať o svoje zdravie, získa primerané vedomosti o možnostiach podpory zdravia, prevencie nádorových ochorení a lepší prístup k ich včasnému odhaľovaniu pomocou skríningových programov.  Akčné plány s konkrétnymi aktivitami, zainteresovanými subjektmi, ako aj návrhom finančných dosahov na ich zabezpečenie, má ministerstvo predložiť do konca roka 2018.

Lekári by po novom mohli viesť zdravotnú dokumentáciu len v elektronickej podobe

Lekári by po novom mohli zdravotnú dokumentáciu pacientov viesť už len elektronicky cez národný zdravotnícky informačný systém (NZIS). Ide o jednu zo zmien, ktorú by pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti mala priniesť novela zákona o NZIS z dielne ministerstva zdravotníctva.

"Nič však nebude brániť viesť ju na základe svojho rozhodnutia aj dodatočne na papieri. Deľba o štruktúrované dáta o pacientoch prispieva k zvýšeniu bezpečnosti liečby pacienta," uviedol hovorca Národného centra zdravotných informácií (NCZI) Boris Chmel. Návrh novely, ktorá mení aj ďalšie právne normy, je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Okrem iného má umožniť prístup novým osobám k údajom v zdravotnej elektronickej knižke. Ide napríklad o lekárov vykonávajúcich pitvu či posudkových lekárov. Upravuje tiež udeľovanie súhlasu na prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke či spôsob opravy elektronického zdravotného záznamu. Mení sa aj proces vydávania elektronických preukazov zdravotníckeho pracovníka. NCZI ich má vydávať automaticky na základe zápisu do registra zdravotníckych pracovníkov. Cieľom je odbremeniť zdravotníkov od podávania žiadostí o vydanie preukazov.

Návrh novely sa zaoberá aj zvýšenou ochranou citlivých údajov a tiež rozšírením zapisovania údajov napríklad o údaj o samovražedných sklonoch osoby a o jej sklonoch k agresii, pričom ho bude môcť zapísať výlučne lekár s príslušnou špecializáciou. Novela rieši aj takzvané viacnásobné elektronické recepty, ktoré majú platiť aj v prípade zmeny zdravotnej poisťovne. Rovnako nový systém úhrady za poskytnutú lekársku starostlivosť na základe dispenzačných záznamov. Starý proces zasielania lekárskych predpisov, poukazov a faktúr do zdravotnej poisťovne sa má zrušiť. Obdobne sa navrhuje nový spôsob úhrady za poskytnutú všeobecnú ambulantnú starostlivosť, ktorý má platiť ale neskôr, od roku 2020.

Zmeny pripravilo ministerstvo v súčinnosti s NZCI na základe požiadaviek z praxe od zdravotníckych pracovníkov, cieľom je podporiť a rozšíriť elektronizáciu v zdravotníctve. "Kým nebude ukončený celý proces prípravy legislatívy, nie je možné potvrdiť, čo bude finálne schválené a čo nie," dodal Chmel. Novela zákona má v prípade súhlasného stanoviska vlády, parlamentu a prezidenta nadobudnúť účinnosť 31. decembra 2018. Niektoré zmeny začnú platiť neskôr.

Poplatky za skládkovanie sa zvýšia, závisieť budú od stupňa vytriedenia

Suma, ktorú obce zaplatia za skládkovanie zmesového odpadu, bude od januára závisieť od úrovne jeho vytriedenia. Počas najbližších troch rokov sa tiež bude postupne zvyšovať. Vyplýva to z novely zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorú v stredu schválila vláda. Novelizovať sa má aj zákon o odpadoch. Cieľom zmien je odstrániť problémy, ktoré vyplynuli z praxe.

Od budúceho roka bude poplatok za uloženie tony odpadu na skládku diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu. Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac. Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok sedem eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur. V súčasnosti je poplatok priemerne šesť eur.

"Boj proti skládkovaniu berieme na ministerstve vážne. Aj preto sme pripravili novú legislatívu, ktorá má za cieľ výrazne znevýhodniť skládkovanie odpadu na skládkach – a to jednoduchým spôsobom, zvyšovaním sadzieb za každú uloženú tonu komunálneho odpadu na skládkach," povedal o zákone minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).

Slovensko podľa údajov Eurostatu z roku 2016 patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23 percent). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje (66 percent). Aby Slovensko splnilo recyklačné ciele Európskej únie, musí do roku 2035 znížiť skládkovanie pod 25 percent a v roku 2040 pod desať percent. Okrem toho musí Slovensko zvýšiť recykláciu odpadu. Do roku 2025 má recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, v roku 2030 to má byť 60 percent.

Cieľom novely zákona o odpadoch je podľa ministerstva zlepšiť triedený zber komunálnych odpadov z obalov, sprísniť pravidlá pri uzatváraní skládok odpadov, ale aj znížiť administratívnu záťaž pre prevádzkovateľov malých kompostární. Okrem toho má implementovať európske nariadenie o recyklácii lodí a zaviesť jednoznačné pravidlá pri podozrení na nelegálnu cezhraničnú prepravu použitých batérií a akumulátorov.

Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebude možné vymáhať

Slovensko zavádza osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Novelu Obchodného zákonníka s týmto obsahom schválila v stredu vláda. Ministerstvo spravodlivosti v novele navrhuje, aby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo možné vymáhať ani platne zabezpečiť. Pripúšťa sa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradenie tohto práva novým právom alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti a to na základe právneho úkonu dlžníka, pričom platnosť takéhoto právneho úkonu je podmienená vedomosťou dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy.

Úprava je reakciou na nález Ústavného súdu SR zo 7. februára tohto roku, v ktorom ÚS rozhodol o protiústavnosti doterajšej úpravy v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Vyhlásením nálezu v Zbierke zákonov stratilo účinnosť ustanovenie, prostredníctvom ktorého sa mala spotrebiteľom poskytnúť ochrana v spotrebiteľských vzťahoch vo vzťahu k nekalým praktikám dodávateľov pri uplatňovaní ich premlčaných nárokov.

Pri právach plynúcich zo spotrebiteľských právnych vzťahov je podľa ministerstva opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto dostali do polohy naturálnych obligácií. Vzhľadom na stav trhovej ekonomiky a dynamickosť spotrebiteľského prostredia totiž podľa rezortu neexistujú relevantné dôvody na poskytovanie ochrany a podpory vynucovania a zabezpečovania plnení zo spotrebiteľskej zmluvy, ak ide o premlčané práva.

Úprava neprináša automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale má vytvoriť priestor na to, aby nebol povinný zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia. Má byť dostatočnou motiváciou na to, aby sa veritelia domáhali svojich práv plynúcich zo spotrebiteľského vzťahu čo najskôr.

Na účely zachovania právnej istoty sa navrhujú aj prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa navrhovaná právna úprava nebude uplatňovať v konaniach o vymoženie premlčaných práv zo spotrebiteľských zmlúv začatých pred účinnosťou tohto zákona. Účinnosť právnej úpravy ministerstvo navrhuje odo dňa vyhlásenia návrhu zákona, a to vzhľadom na dôsledky vyššie uvedeného nálezu ÚS a celospoločenský záujem na ochrane spotrebiteľských právnych vzťahov.

Komunálne voľby budú stáť takmer deväť miliónov eur

Novembrové komunálne voľby budú stáť 8.890.458 eur. Z rozpočtu ministerstva vnútra na ne pôjde 7.465.708 eur, z rozpočtu Štatistického úradu (ŠÚ) SR 1.424.750 eur. Počíta s tým Harmonogram organizačno-technického zabezpečenia volieb do orgánov samosprávy obcí, ktorý v stredu schválila vláda. Voľby budú v sobotu 10. novembra 2018.

Finančné prostriedky rezortu vnútra sa použijú na odmeny členov a zapisovateľov volebných komisií, na tlač hlasovacích lístkov, informačných materiálov a volebných tlačív. Peniaze pôjdu, okrem iného, aj na zabezpečenie činnosti volebných komisií, na vybavenie volebných miestností či ochranu verejného poriadku v deň konania volieb. Z prostriedkov ŠÚ sa má zabezpečiť spracovanie výsledkov volieb.

Voľby do orgánov samosprávy obcí sa budú konať 10. novembra 2018. Právo voliť do orgánov samosprávy obce má plnoletý obyvateľ obce, ktorý má v nej trvalý pobyt. Občania môžu vo voľbách aj kandidovať. Za obecných či miestnych poslancov môžu byť zvolení obyvatelia obce s trvalým pobytom v nej a musia mať aspoň 18 rokov. Vyšší vek, teda 25 rokov, sa vyžaduje od kandidátov na starostov a primátorov.

Voľba je jednokolová. Za poslancov zastupiteľstva budú zvolení kandidáti, ktorí získajú vo volebnom obvode v poradí najviac platných hlasov. Za starostu alebo primátora bude zvolený ten kandidát, ktorý získa najviac platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa podľa zákona vykonajú nové voľby.

Podmienky na výpočet platov starostov a primátorov sa budú meniť

Platy starostov a primátorov čakajú zmeny. Na základe Zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku NR SR ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako ústredný orgán štátnej správy pre pracovnoprávne vzťahy a právne vzťahy volených funkcionárov orgánov územnej samosprávy predložilo na rokovanie vlády návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie novely zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Vláda dnes s návrhom novely súhlasila. Účelom poslaneckého návrhu zákona je podľa predkladacej správy zvýšenie koeficientov, ktoré slúžia na výpočet základného platu starostov a primátorov v závislosti od počtu obyvateľov obce, na úroveň účinnú do 31. mája 2011, zníženie stropu pre fakultatívne zvýšenie základného platu starostov a primátorov zo 70% na 60% ako aj znovuzavedenie odstupňovaného nároku starostov a primátorov na odstupné.

Vláda rokovala o viacerých
Zdroj: TASR - Jakub Kotian

Súčasná právna úprava platových pomerov starostov a primátorov je výsledkom protikrízového opatrenia účinného od 1. júna 2011, keď bolo potrebné vzhľadom na ekonomickú situáciu pristúpiť k zamedzeniu neprimeraného zadlžovania samospráv prostredníctvom zníženia nákladov na chod samospráv aj cez systém znižovania platov a zrušenia odstupňovania nároku na výšku odstupného. Ako uvádza rezort práce vo svojom stanovisku, v súčasnosti možno konštatovať, že Slovenská republika úspešne prekonala krízové obdobie z rokov 2009 – 2013. "Dôkazom sú nielen makroekonomické ukazovatele v posledných rokoch, ale aj pozitívna makroekonomická prognóza na najbližšie roky. Z uvedeného dôvodu je dostatočný priestor pre ukončenie pretrvávajúcich protikrízových opatrení vrátane prehodnotenia platov starostov a primátorov," dodáva ministerstvo.

Poslaneckým návrhom zákona sa navrhuje zvýšiť doterajšie násobky upravujúce výšku základného platu starostov a primátorov v závislosti od počtu obyvateľov obce alebo mesta cca o desať percent. Rovnako sa navrhuje obmedziť možnosť fakultatívneho zvýšenia základného platu prostredníctvom rozhodnutia obecného zastupiteľstva zo súčasných 70 percent na 60 percent. Schválením novely zákona by sa tiež zaviedol odstupňovaný nárok na odstupné v závislosti od dĺžky výkonu funkcie starostu.

Ministerstvo práce v zákone navrhuje upraviť, aby na plat starostu, ktorý vykonáva funkciu starostu k 1. novembru 2018, sa do uplynutia jeho funkčného obdobia vzťahovali predpisy účinné do 30. októbra 2018. "Vzhľadom na to, že medzi navrhovanou účinnosťou zákona (1. november 2018) a najbližšími voľbami do orgánov samosprávy obcí (10. november 2018) je len veľmi krátke obdobie, v nadväznosti na navrhované zmeny vo výpočte a určovaní platov starostov by bolo vhodné, aby sa nová právna úprava určovania platov vzťahovala až na starostov, ktorí vzídu z najbližších volieb. Predišlo by sa tým potenciálnym ťažkostiam a komplikáciám pri uplatňovaní zákona, keď by bolo potrebné zvolávať na poslednú chvíľu obecné zastupiteľstvo, aby určilo starostovi plat v súlade s novou právnou úpravou. Uvedené by sa netýkalo navrhovaných zmien vo výpočte odstupného – tie by sa vzťahovali aj na súčasných (odchádzajúcich) starostov," uviedlo ministerstvo.

Vláda súhlasí s novelou, ktorá má určiť stranám limity na počet členov

Vláda súhlasí s návrhom novely zákona o politických stranách, ktorý má určiť limity na počet členov. Rozhodla o tom na stredajšom rokovaní. Podľa poslaneckého návrhu z dielne koalície na čele s SNS by mal mať výkonný orgán politickej strany aspoň deväť členov. Účasť strán vo voľbách do Národnej rady (NR) SR a Európskeho parlamentu (EP) by mala byť podmienená minimálnym počtom členov alebo minimálnym počtom členov najvyššieho orgánu politickej strany.

Novela má tiež zabrániť kupovaniu strán, zaviesť moratórium na zmenu názvu subjektu a upraviť nakladanie s finančnými darmi. Podľa predkladateľov sa návrh žiadnym spôsobom nedotýka zakladania politických strán. Vznik strany teda nepodmieňuje minimálnym počtom členov. "S výnimkou štatutárneho orgánu politickej strany musí mať každý orgán strany minimálne troch členov a výkonný orgán politickej strany minimálne deväť členov," píše sa v návrhu novely zákona. Jasné a zrozumiteľné zloženie orgánov politickej strany umožní podľa poslancov dôslednú kontrolu jej činnosti. Novela má tiež upraviť evidenciu členov strany.

Právna norma má zaviesť požiadavku na obsah kandidačných listín pre voľby do NR SR a EP. Súčasťou listiny má byť aj zoznam členov najvyššieho orgánu politickej strany v počte najmenej päťnásobku členov výkonného orgánu strany. Keďže minimálny počet členov výkonného orgánu strany má byť deväť, malo by sa preukázať minimálne 45 členov najvyššieho orgánu strany. Namiesto zoznamu členov najvyššieho orgánu politickej strany by mohol byť súčasťou listiny zoznam členov politickej strany rovnajúci sa najmenej dvojnásobku počtu kandidátov uvedených na kandidačnej listine.

Novela prináša aj opatrenia, ktoré majú zabrániť kupovaniu politických strán, a má zaviesť moratórium, počas ktorého nebudú môcť strany meniť svoj názov. Poslanci pripomínajú, že v minulosti tesne pred voľbami strany názov menili, čo spôsobovalo chaos. Novela má upraviť aj spôsob nakladania s finančnými darmi, ktoré boli vložené na transparentný účet v rozpore so zákonom vo volebnej kampani. Hovorí tiež o dištancovaní sa od neželaného daru.

Strany by podľa návrhu museli informovať o významných obchodných partneroch. Významným obchodným partnerom by mal byť ten, kto strane dodal tovar alebo poskytol službu v príslušnom kalendárnom roku v celkovej hodnote vyššej ako 25.000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Zmeny sa majú dotknúť aj transparentného účtu. Mal by verejnosti zobrazovať nielen údaje o platiteľovi, ale aj o príjemcovi finančných prostriedkov.

Majiteľom vzácnych živočíchov sa zmenia administratívne povinnosti

Od januára budúceho roka by sa majiteľom vzácnych živočíchov mali zmeniť administratívne povinnosti. Vyplýva to z návrhu novely zákona CITES o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorý v stredu schválila vláda. Podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktoré návrh predložilo, ide vo väčšine prípadov o zníženie administratívnej záťaže. Novela tiež umožní využitie trvalo hendikepovaných živočíchov na environmentálnu výchovu.

Vláda rokovala o viacerých
Zdroj: TASR - Jakub Kotian

Zmeny majú nastať najmä v oblasti preukazovania pôvodu a spôsobu nadobudnutia ohrozených druhov živočíchov, vedenia ich evidencie, nezameniteľného označovania exemplárov či preplácania DNA testov. Okresné úrady už napríklad nebudú dohliadať na označovanie exemplárov vybraných druhov. Majiteľom niektorých zvierat zas odpadne povinnosť vlastniť preukaz o pôvode.

Pribudne naopak povinnosť evidencie vo Vedeckom orgáne SR, avšak až od januára 2021, dokedy bude aktualizovaná potrebná databáza. Zmenia sa aj pravidlá pre chovateľov niektorých druhov mačkovitých šeliem. Ministerstvo tým chce zabrániť nezákonnému obchodovaniu s uhynutými jedincami. Novelu ešte musí schváliť parlament a podpísať prezident.

Novela Autorského zákona by mala pomôcť v sporoch s autorskými zväzmi

Kritériá použité pri výpočte odmeny v sadzobníkoch jednotlivých organizácií kolektívnej správy práv, ako sú SOZA či LITA a ďalšie chce upraviť Ministerstvo kultúry (MK) SR novelou Autorského zákona. Návrh novely, ktorý na dnešnom rokovaní schválila vláda, by mal odstrániť aj aktuálne problémy z praxe týkajúce sa vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy práv a používateľmi.

Ako uvádza MK SR v predkladacej správe, novela by mala ešte viac „spružniť inštitút podania žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na jej obsahu“. Spresňuje sa postup v prípade sporu. Medzi iným sa zakotvuje povinnosť viesť pri dohode o spoločnej správe aj spoločný sadzobník, pričom sadzby vo svojom súčte nesmú byť vyššie než v prípade samostatných zmlúv s jednotlivými organizáciami. Novela by zároveň mala posilniť využitie alternatívnych metód riešenia sporov prostredníctvom mediácie v prípade sporov s právnickou osobou združujúcou používateľov, a to v transpozičnom ustanovení k smernici Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu.

„V týchto situáciách je organizácia kolektívnej správy povinná iniciovať postupy podľa zákona o mediácii. V súlade so zákonom o mediácii však musí aj druhá strana s týmto postupom súhlasiť,“ objasňuje ministerstvo v dôvodovej správe k návrhu. V prípade schválenia návrhu novely v parlamente by upravený Autorský zákon mal začať platiť k 1. januáru 2019.

Vypracovanie novely avizovalo MK SR ešte v máji, po tom, ako na rokovanie kabinetu predložilo informatívny materiál „Ochrana a stimulácia tvorby a kolektívna správa práv“. Materiál, ktorý vzala vláda na vedomie, poskytol prehľad príjmov z výkonu kolektívnej správy práv jednotlivých organizácií, ako sú SOZA či LITA za roky 2014 až 2016. Ministerstvo zároveň v materiáli ohlásilo novelizáciu Autorského zákona s cieľom vyriešiť spory za platenie poplatkov organizáciám napríklad za púšťanie hudby na verejných zábavách či za televízory v hotelových izbách.

Ako informovalo MK SR, na základe problémov z praxe, a to najmä sporov týkajúcich sa poplatkov za použitie diel na verejných spoločenských podujatiach (koncerty, plesy, verejné zábavy a pod.) a v hoteloch a podobných prevádzkach, by sa mal novelizovať Autorský zákon. V oboch prípadoch platí, že organizátor podujatia alebo prevádzkovateľ hotela musí na použitie diel získať súhlas autorov (licenciu) vopred od organizácie kolektívnej správy práv. V prípade hotelov z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že „nie je rozhodujúce, či k verejnému prenosu skutočne došlo - či hosť pozeral televíziu, ale postačí umožnenie verejného prenosu - televízor v izbe“, upozornilo MK SR. Vznikajú tak spory s organizáciami kolektívnej správy. Vyriešiť to má aktuálne vypracovaná novelizácia Autorského zákona.

Medzi organizácie, ktorým MK SR udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv k 19. aprílu tohto roka patrili Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA), SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, LITA, autorská spoločnosť, ktorá spravuje práva autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia, ďalej OZIS, ochranné združenie interpretov Slovenska zamerané na kolektívnu správu práv k umeleckým výkonom a SAPA, Slovenská asociácia producentov v audiovízii špecializovaná na kolektívnu správu práv k audiovizuálnym záznamom a audiovizuálnym dielam.

SR pracuje na odstránení rasovej diskriminácie a chráni jazyky menšín

Slovensko pracuje na zbere štatistických údajov o rasovej diskriminácii, boji proti organizáciám, ktoré ju rozširujú, aj na zlepšení možností integrácie migrantov. Vyplýva to z materiálu, v ktorom jednotlivé ministerstvá reagujú na odporúčania a obavy Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie. V stredu ho schválila vláda. Odobrila tiež piatu správu o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v SR.

Vláda rokovala o viacerých
Zdroj: TASR - Jakub Kotian

Výbor OSN napríklad Slovensku vyčítal, že "napriek prevahe rasovej diskriminácie voči rôznym národnostným menšinám, najmä voči Rómom, moslimom a osobám afrického pôvodu, zmluvný štát neposkytol informácie o počte podaných sťažností, vyšetrovaní a sankcií uložených v prípadoch rasovej diskriminácie". Túto oblasť zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré napísalo, že na zbere a vyhodnotení relevantných štatistických prípadov pracuje.

OSN tiež odporúča, aby Slovensko bojovalo proti organizáciám a činnostiam, ktoré podnecujú a podporujú rasovú diskrimináciu, a zabezpečilo stíhanie financovania takýchto organizácií a aktivít a účasti na nich. Podľa ministerstva vnútra túto agendu zabezpečuje Národná protiteroristická jednotka v rámci Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru.

Na záujem výboru o integračnú politiku vo vzťahu k vzdelávaniu, zamestnanosti, bývaniu a zdravotnej starostlivosti migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov odpovedal napríklad rezort práce. Uviedol, že pri príprave Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2020 zohľadnil pojem cudzinec a zaradil cudzincov k skupinám, pre ktoré je určený segment sociálneho nájomného bývania. Plánuje tiež rozšíriť možnosť získať peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia na osoby, ktorým SR poskytla doplnkovú ochranu.

Záverečné odporúčania k správe výbor zverejnil 8. decembra 2017 a požiadal Slovensko, aby mu do roka poskytlo informáciu o ich implementácii. Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Slovensko podpísalo a ratifikovalo v roku 2001. Platnosť charta nadobudla o rok neskôr. Chráni bulharčinu, chorvátčinu, češtinu, nemčinu, maďarčinu, poľštinu, rómčinu, rusínčinu, ukrajinčinu a jidiš.

Slovenský a český kabinet sa v septembri zíde na spoločnom rokovaní

Slovenskú a českú vládu čaká v Košiciach spoločné rokovanie. Zídu sa 17. septembra, zasadnutie bude venované 100. výročiu vzniku Československej republiky. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda. "Spoločné rokovanie vlád oboch štátov sa stalo už každoročnou tradíciou a potvrdzuje nadštandardnosť vzťahov a blízkosť oboch krajín a ich obyvateľov," konštatuje sa v materiáli z dielne ministerstva zahraničných vecí.

Na zasadnutí majú vlády hovoriť o projektoch dvojstrannej spolupráce v oblasti hospodárstva, dopravy a infraštruktúry, cezhraničnej spolupráce, obrany a vnútra. Tiež prediskutujú aktuálne témy európskej a medzinárodnej agendy.

Spoločné rokovanie vlád sa bude konať na základe dohody šéfov kabinetov Petra Pellegriniho (Smer-SD) a Andreja Babiša. Pôjde o šieste spoločné zasadnutie vlád oboch štátov v plnom zložení. Doteraz posledné spoločné rokovanie sa uskutočnilo 4. septembra 2017 v Lednici.

Schválili novelu zákona o Ústavnom súde 

Kabinet Petra Pellegriniho (Smer-SD) odobril návrh novely zákona o fungovaní Ústavného súdu SR. Návrh z dielne rezortu spravodlivosti, ktorý predložil minister Gábor Gál (Most-Híd), má zlepšiť fungovanie najvyššej súdnej inštitúcie na Slovensku. V schválenom materiáli je obsiahnutá aj časť o maximálnom veku všeobecných sudcov, ktorý bude po novom stanovený na 70 rokov. Jeho dovŕšením sudcom ich funkcia automaticky zanikne.

"Cieľom návrhu zákona je vytvorenie novej zákonnej úpravy, ktorá bude regulovať organizáciu Ústavného súdu SR, spôsob konania pred ústavným súdom a postavenie jeho sudcov a to prehľadným a jednoznačným spôsobom, čo prispeje k zefektívneniu práce súdu a bude viesť k posilneniu ochrany základných práv," uviedlo Ministerstvo spravodlivosti SR na margo schváleného návrhu.

Novela má skôr technický charakter a reaguje tiež na predložený návrh ústavného zákona, ktorá zmení pravidlá pri voľbe ústavných sudcov. "Súčasne návrh zákona reaguje na súčasne predkladanú novelu ústavy v oblasti ustanovenia sudcov ústavného súdu do funkcie, ďalej v oblasti výberového procesu kandidátov v Národnej rade SR a v oblasti zániku funkcie sudcu všeobecného sudcu, ak tento dosiahne vek 70 rokov," dopĺňa ministerstvo.

Slovensko čaká začiatkom budúceho roka masívna obmena Ústavného súdu SR, mandát vyprší deviatim z 13 sudcov. Noví sudcovia si budú talár obliekať do roku 2031. O zmene pravidiel voľby hovorí aj programové vyhlásenie vlády, zmeny začala pripravovať Gálova predchodkyňa Lucia Žitňanská.

Schválili návrhy zmien pri voľbe ústavných sudcov

Vláda SR schválila návrh zmien pri voľbe ústavných sudcov, ktoré predložil minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Rezort spravodlivosti však stojí pred neľahkou úlohou, pretože na schválenie zákona potrebuje koalícia aj hlasy opozičných poslancov. Meniť by sa mala napríklad veková hranica pre sudcov, ale tiež počet hlasov potrebných na ich zvolenie. Kým opozícia žiada ústavnú väčšinu, koalícia zatiaľ predstavila iba väčšinový variant z celkového počtu poslancov Národnej rady SR, teda minimálne 76.

V súčasnosti stačí na zvolenie konkrétneho kandidáta väčšina prítomných poslancov, najmenej však 39. Minister Gábor Gál pred časom priznal, že pokiaľ nový ústavný zákon nebude priechodný, je možná aj alternatíva, že by sa sudcovia volili ešte starým spôsobom. Ústavný súd SR čaká na začiatku kalendárneho roka 2019 zásadná obmena, vymení sa totiž až deväť sudcov. Parlament tak musí zvoliť minimálne 18 kandidátov, z ktorých následne vymenuje prezident deväť. Ústavný súd spozná tiež meno nového predsedu či predsedníčky.

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) vníma pripomienky odbornej verejnosti pri tejto dôležitej téme, podľa jeho slov je však návrh ministerstva spravodlivosti lepším riešením, než sú súčasné pravidlá. "Tá úprava, ktorú sme dnes schválili, je určite lepšia a vytvára prísnejšie podmienky na ústavných sudcov ako tie, čo platia v súčasnosti. Rozhodujúce slovo má Národná rada SR a uvidíme, ako sa rozhodnú poslanci," uviedol Pellegrini.

Podľa ministerského návrhu budú musieť mať kandidáti na ústavných sudcov minimálne 45 rokov, za ich zvolenie bude musieť zdvihnúť ruky aspoň 76 poslancov a budú musieť byť „všeobecne uznávanou osobnosťou v oblasti práva“. Okrem toho budú musieť ovládať svetový cudzí jazyk a mať justičnú skúšku – buď prokurátorskú, notársku či advokátsku, alebo pravidelnú publikačnú činnosť vo svojom odbore alebo budú musieť byť vedeckými pracovníkmi. Nové podmienky sa týkajú nielen odborných schopností, ale sudcovia, ktorých si parlament po novom zvolí, budú musieť mať aj morálnu a hodnotovú integritu. Kandidát bude musieť napísať aj motivačný list. Tento koaličný návrh predstavil minister spravodlivosti Gábor Gál, v návrhu si však vie ešte predstaviť zmeny.

Mimovládne organizácie majú byť evidované v registri

Vláda dnes odobrila návrh zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií. Podľa návrhu rezortu vnútra má byť register informačným systémom verejnej správy, do ktorého sa zapisujú údaje o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách, neinvestičných fondoch, občianskych združeniach, odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov a tiež organizáciách s medzinárodným prvkom.

Údajmi, ktoré je potrebné do registra zadať, majú byť napríklad názov a adresa sídla právnickej osoby, identifikačné číslo, právna forma, údaje zriaďovateľov alebo štatutárov či naplň ich činnosti. Registre mimovládnych neziskových organizácií v súčasnosti podľa predkladateľov obsahujú údaje o evidovaných a registrovaných mimovládnych neziskových organizáciách v rôznej kvalite, čo do rozsahu a aktuálnosti. Návrh zákona má preto za cieľ vybudovať spoľahlivý a jednotný zdrojový register mimovládnych neziskových organizácií.

Register by podľa návrhu mal byť vedený v elektronickej forme. "Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Verejná časť registra je sprístupnená na webovom sídle ministerstva vnútra," uvádza sa v návrhu. Nezaregistrovaným subjektom podľa návrhu nemôžu orgány verejnej správy poskytnúť verejné prostriedky.

"Zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií bol tvorený otvorene a s participatívnym zapojením verejnosti aj dotknutých subjektov," uvádza sa v predkladacej správe s tým, že finálny návrh zákona schválila Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie. Právne subjekty evidované v registri mimovládnych neziskových organizácií budú podľa návrhu jednoznačne identifikované a budú tvoriť "spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci". V prípade schválenia v parlamente má zákon nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019.


Galéria

116. zasadnutie vlády SR

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR, SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články