BRATISLAVA - Podanie žaloby na Súdny dvor v Luxemburgu na Radu Európskej únie pre rozhodnutie o povinných kvótach je symbolický akt pre ľudí na Slovensku, ktorý neprinesie pozitívny efekt. Myslí si to predseda mimoparlamentnej strany #Sieť Radoslav Procházka.
"Žalobu považujem za symbolický akt. Je to politické gesto smerom k domácemu publiku. Nepredpokladám reálny pozitívny efekt z podania tejto žaloby," povedal na tohtotýždňovom diskusnom fóre HNclub. Negatívne efekty sa podľa Procházku už objavili. "Ale nevyzerá to zatiaľ tak, že by tá cena bola taká vysoká, že by ju vláda nebola ochotná zaplatiť," poznamenal.
Žalobu podalo Slovensko minulý týždeň (2.12.). Žiada, aby Súdny dvor vyhlásil rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Rada má okrem toho uhradiť súdne trovy.
Jedným z dôvodov je to, že tieto závery Rady sú v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, teda prezidentov a premiérov európskej dvadsaťosmičky, ktorí predtým odsúhlasili nepovinné kvóty. "Myslíme si, že došlo k porušovaniu práv národných parlamentov a Európskeho parlamentu," uviedol po podaní žaloby premiér Robert Fico (Smer-SD).Okrem toho SR namieta väčšinový spôsob hlasovania ministrov vnútra EÚ. Podľa Fica malo ísť o jednomyseľné rozhodnutie, keďže sa hlasovalo o návrhu Európskej komisie, pričom v ňom prišlo k zmenám. Poukázal na to, že povinné kvóty sú fiaskom európskej politiky, keďže sa na ich základe prerozdelilo iba niekoľko stoviek ľudí.
Súd po prijatí žaloby ju doručí Rade EÚ, proti ktorej sa do niekoľkých týždňov má vyjadriť. "Nepodávame žalobu pre to, aby sme prehrali, ale pre to, aby sme vyhrali. A dnešná realita okolo kvót nám dáva za pravdu. Spoliehame sa na to, že naše argumenty sú tak silné, že by mohli zabrať pred luxemburským súdom," podčiarkol Fico.
Rozhodnutie Rady Európskej únie z 22. septembra o prerozdelení 120.000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu, medzi členské štáty únie, bolo zverejnené 24. septembra vo vestníku EÚ. Ministri vnútra ho prijali väčšinovým hlasovaním. Proti relokácii bolo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa pri hlasovaní zdržalo. Slovensko by tak na tomto základe malo do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656.
