„Nijako v sebe plač nehecujem. Nie je to tak, že keď som smutný a je mi do plaču, tak sa musím rozplakať na pol večera. No zároveň to nijako nebrzdím. Keď sa to stane, tak sa to stane. A keď je pri tom on, vidí to a vzniká priestor rozprávať sa o tom. Je to pozvánka, aby sme to prežili spolu a predebatovali, čo sa stalo mne. Rovnako ako keď sa niečo stane jemu,“ ozrejmil. Viktorov koniec v televízii bol jednou z najdiskutovanejších tém roka. Otvorený, rázny postoj a verejné vystúpenie bolo odvážne — a zároveň emotívne náročné obdobie aj pre rodinu.
„Vysvetľovali sme mu to tak, že mám v práci náročné obdobie, počas ktorého potrebujem viac pracovať. Veľa ma videl na telefóne, na počítači, ako vybavujem veľa vecí. Určite ma zažil vystresovaného a unaveného. Bolo to pre mňa naozaj veľmi náročné obdobie, ale aj to je súčasťou života. Raz to môže byť práca, o desať rokov zas iné rodinné či životné situácie. Ľudia zažívajú život v rôznych farbách dúhy a je to niečo, čo sme asi aj my v tom období mali doma zažiť a čo mal zažiť aj on, keďže prišiel do nášho príbehu,“ povedal.
