Markizáčka prehovorila o vážnych psychických problémoch: Myšlienky na smrť... Otrasný prístup lekárov a výsmech rodiny!

Tá najnovšie otvorene prehovorila o svojich skúsenostiach a všetkom, čo prežívala, keď si ju do štúdia v rámci Dňa s Nadáciou Markíza pozval Ján Tribula. Lula sa už dlho netají tým, že prežívala mimoriadne náročné obdobie a trpí panickou poruchou. Dlho však absolútne netušila, čo sa s ňou deje a o tom, čo ju trápi a s čím každý deň niekoľkokrát bojuje, sa hanbila rozprávať. 

Prvé problémy prišli z ničoho nič. Mala 17-rokov, vypila si obyčajnú kávu, začala sa potiť, búchalo jej srdce a myslela si, že má infarkt. „Pokúšala som sa dýchať a bolo to strašné, Myslela som si, že sú to moje posledné minúty. A odvtedy sa to opakovalo každý deň, niekedy aj viackrát do dňa. Nebol jediný deň, kedy som mala pokoj. Až dovtedy, kedy som zistila, že mám úzkosť," uviedla Lula s tým, že dovtedy si myslela, že má nejakú nevyliečiteľnú chorobu. 

Svoje problémy sa snažila liečiť s lekármi. O to väčší šok je, že ani v ich rukách sa s pochopením nestretla. „Keď to na mňa prišlo, išla som na pohotovosť. Ale ani tam mi nepovedali, že to môže byť psychický problém. Oni mi urobili základné vyšetrenia, ktoré som mala, samozrejme, v poriadku a poslali ma domov s tým, že si ako keby vymýšľam, že som zdravá, nič mi nie je, beriem tam tým ľuďom miesto a mne to bolo strašne ľúto," opísala Gachulincová prístup lekárov. 

Posmešky prišli aj zo strany rodiny. „Otec mal podobné skúsenosti. Tiež mal úzkosti a tiež to asi nevedel pomenovať. Iba mi opísal ten pocit, že sa ti trasú ruky, nemôžeš dýchať... To mával aj on. No a neskôr, keď som to začala riešiť a aj to tom rozprávať, tak boli na mňa rôzne útoky - že som psychicky chorá, nech sa dám liečiť, nech si dám lieky. Rodina z otcovej strany sa mi posmievala, že som chorá a nech si proste dám antidepresíva, že sa so mnou nedá. To človeka s úzkosťou veľmi bolí," vysvetlila Lula, s čím bude súhlasiť nejeden človek, ktorý si niečím podobným prešiel.

Tí, čo nie, si to totiž ani nevedia predstaviť a, paradoxne, práve preto si dovoľujú ľudí s úzkosťami súdiť, hoci absolútne netušia, čo prežívajú. Lucia dokonca dospela až k tomu, že si ubližovala, aby ju fyzická bolesť odpútala od tej psychickej, ako sama hovorí, videla "na čierno". Napokon sa ale rozhodla začať s touto poruchou bojovať a zverila sa do rúk odborníkov. Aktuálne jej je oveľa lepšie. 

„Momentálne už štyri mesiace neužívam lieky a je mi fakt dobre, Vôbec nemám úzkostné stavy," dodala Lula a zároveň prehovorila k rodičom detí, ktoré trpia niečím podobným. „Mentálne zdravie má takú istú váhu ako to fyzické. Tých ľudí treba počúvať, lebo takéto ochorenia vedia skončiť samovraždou. To dieťa by malo byť v prvom rade milované, podporované. Môže to byť vplyvom hocičoho. Ale treba k tomu pristúpiť zodpovedne a riešiť to," odkázala Lucia na záver.