ČUNOVO - Písal sa prvý máj 2002, keď herec Ibrahim Maiga (57) a jeho kolegyňa Mirka Partlová (34) havarovali na skútri. "Čierna bača" utrpel vážne zranenia a k okolnostiam nehody sa nevyjadroval celé 2 mesiace - na verejnosť sa preto dostali rôzne verzie toho, ako k incidentu došlo. Po dlhých 18 rokoch sa vrátil na osudné miesto a na všetko si zaspomínal!
Ibrahim Maiga zverejnil pred pár hodinami na sociálnej sieti Instagram zábery z bratislavského Čunova. Po 18 rokoch sa totiž vrátil na miesto, kde mal s kolegyňou Mirkou Partlovou haváriu na skútri. V čase nehody sa popísalo mnoho, no až 2 mesiace po incidente herec všetko uviedol na pravú mieru.
Mirku vraj náhodou stretol v meste a herečka sa zatúžila previezť na skútri. Keď si však chcela vyskúšať riadenie, odviezol ju mimo frekventovanej cesty - na hrádzu... No a tam to už nedopadlo dobre. Po dlhých rokoch sa na osudné miesto vrátil a na všetko si zaspomínal.
„Takže dnes som bol na mieste činu, prvý máj 2002 s Mirkou Partlovou sme tu havarovali na skútri, môj skúter riadila Mirka pri vodnom areáli v Čunove, celou váhou som padol na tento stĺpik, odtrhnutá pečeň, vnútorné krvácanie a pol roka v nemocnici. Schudol som vtedy 17 kíl, ani lekári nevedeli, či to prežijem,“ vrátil sa v spomienkach Maiga.
V čase nehody sa hovorilo, že Ibi nechce vypovedať pred policajtami, no najprv mu to neodporúčali lekári a neskôr sa jeho zdravotný stav znova prudko zhoršil. O osudných chvíľach preto prehovoril až o dva mesiace. Klebetilo sa dokonca o jeho hepatitíde či dokonca, že má AIDS. V skutočnosti mu však lekári zistili pankreatitídu, kvôli ktorej schudol spomínaných 17 kíl.
„Presne vtedy sa Slovensko stalo Majstrom sveta v hokeji, pozdravujem priateľa Paľka Demitru do neba. Paľko, ešte budeme spolu, ale nie hneď. Každý z nás má určený čas, kedy má odísť, dúfam, že ešte chvíľku vás budem zabávať a radiť. Pekný večer,“ napísal v príspevku Maiga. A aj po rokoch chcel opäť poďakovať všetkým, ktorí mu v tej chvíli pomohli.
„Dodatočne by som chcel zo srdca poďakovať neznámemu páru, ktorý ma urgentne zobral na Antolskú, keby sa čakalo na sanitku, asi by som dnes už nebol, zároveň ďakujem všetkým lekárom a sestrám, pánovi primárovi a všetkým ľuďom, čo sa za mňa vtedy modlili. To všetko mi dalo silu bojovať. A slovenskému národu, že tu môžem žiť. Nikdy nezabudnem,“ dodal Ibi.