Ovláda 5 jazykov, vzhľad nerieši a o súkromí ZARYTO MLČÍ: O českom hercovi vieme len toľko, že...

Vladimír Javorský sa narodil 2. mája 1962 v Ostrave. Vyštudoval brnenskú JAMU a v rokoch 1986-1991 hral v Divadle Husa na provázku. V roku 1993 nastúpil do Činoherního klubu v Prahe a od roku 1999 pôsobí v Národním divadle v Prahe. Ako dieťa hrával stolný tenis a bol v klube TJ Vítkovice. Je jedináčik, ale má veľkú rodinu – mama je zo štyroch detí a otec z troch.

Herectvu sa začal venovať tak trochu omylom. Pôvodne chcel byť zlatníkom. Mame doma rád opravoval retiazky a šperky. Na televíznych obrazovkách sa prvýkrát objavil počas školy v seriáli Černá země. Verejne známu tvár z neho urobila úloha vojaka Ctibora Voříška alias „Kyslíka“ v Chlapci a chlapi. „Spomínam na to ako na prekliatie. Je to tak neuveriteľne neustále živá vec, že to stále človek počuje. To sa ale tak niekedy stane, nejaká figúra sa na človeka nalepí a potom s tou visačkou žije. Ja s tým ale ani nič robiť nechcem, učím sa s tým žiť“, citoval herca časopis Vlasta.

Svoje najznámejšie úlohy stvárnil v seriáloch Bylo nás pět, Vlak dětství a naděje. V snímke Největší z pierotů využil skúsenosti s pantomímou, ktorej sa venoval vo Francúzsku, kde bol členom súboru, ktorý žil ako ozajstná kočovná spoločnosť. Objavil sa v celovečerných filmoch Černí baroni, Nejasná zpráva o konci světa, Ene bene a Báječná léta pod psa. Počas svojej hereckej kariéry získal mnoho ocenení i nominácií na viacero cien (Český lev za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme Poupata).

Veľký triumf oslávil v roku 2004, a to priamo v Hollywoode s filmom americko-českej produkcie Most, v ktorom hral hlavnú úlohu a bol nominovaný na Oscara v kategórii Najlepší krátkometrážny film. Vzácnu zlatú sošku nezískal, ale naleštenú losangeleskú ceremóniu si – k svojmu veľkému prekvapeniu – veľmi užil. „Tá show ma dostala. Je to jedno veľké divadlo. Príde pre vás auto, ktoré má 16 metrov. Ste rád, že trafíte do dverí, keď ich nájdete. Dostanete kyticu, všetci sa s vami lúčia, potom nasadnete do lietadla, vystúpite v Prahe na letisku Ruzyně, nasadnete do autobusu číslo 101 a idete domov,“ smial sa pri spomienkach na odovzdávanie filmových cien v rozhovore pre web iPrima.

Jeho vzorom je komik Vlasta Burian, ktorého obdivuje aj ako človeka. Raz si ho zahral v seriáli Bohéma: „Keď som bol malý, dávali v nedeľu o piatej popoludní filmy pre pamätníkov. Hltal som ich, jeho filmy ma robili šťastným. Smial som sa. A to v človeku zostane, keď mu niekto daruje smiech. Ozaj ho mám rád,“ vyznal sa pre blesk.cz. „Jediným z Burianových liekov na depresie, možno najväčším, bolo divadlo, úspech pred publikom. Čiastočne to tak mám i ja, ale asi nie v takej miere,“  doplnil Javorský pre blesk.cz.

Svoje publikum si získava i na hudobnej scéne. Spieva a hrá na saxofón, gitaru, flautu a ukulele ako občasný hosť v skupine pesničkára a karikaturistu Miroslava Kemela. Vydal debutový album s názvom Ještě je s vlastnými, šansónovo ladenými skladbami. „Pesničky väčšinou vznikajú na ceste z metra. Mám sedem minút na to, kým prídem domov, a hlava sa mi vždy nejak odpúta a napadajú mi všelijaké slovíčka,“ s úsmevom povedal hudobník pre radiozurnal.rozhlas.cz.

Zaujímavosť v živote Vladimíra Javorského je ovládanie piatich cudzích jazykov (angličtina, nemčina, ruština, poľština, francúzština), ako aj záľuba v čajovej kultúre. Pre novinky.cz uviedol: „Vyberám si čaj podľa toho, akú mám náladu, na čo mám chuť, aký je môj aktuálny zdravotný stav alebo denná doba. Záleží na tom, čo chcem pri tom čaji alebo po tom čaji robiť.“

O súkromnom živote Vladimíra Javorského sa vie iba málo. Ako píše magazeen.cz, herec si svoje súkromie starostlivo chráni a informácie o jeho prípadnej manželke, priateľke či deťoch nie sú verejne dostupné. Táto jeho tajomnosť prispieva k jeho osobnému kúzlu a zanecháva mnoho priestoru na špekulácie.

Ten najlepší relax je pre neho golf. Dostal sa k nemu náhodou, pozval ho naň kamarát. Akonáhle buchol do loptičky, už neprestal. Často hrá aj úplne sám. Vec, ktorú vôbec nerieši je jeho vzhľad, za kaderníka neplatí. Herec dokonca tvrdí, že k holičovi ani nechodí. Posledné roky ho strihajú iba filmári, a to tak, ako potrebujú, aby v úlohe vyzeral. A tak je niekedy nakrátko, inokedy má vlasy dlhé. Jeho veľkú charizmu diváci často cítia z rolí, ktoré hrá. Pôsobí vždy prirodzene a autenticky, vďaka čomu je aj medzi režisérmi veľmi obľúbený. Úlohy si ale starostlivo vyberá, záleží mu na tom, s akým projektom je spájaný.