Jedno malé pošmyknutie: Český spevák sa prebral až po troch dňoch... a bez nohy!

Lou Fanánek Hagen sa narodil ako František Moravec 18. júna 1966. Vyštudoval gymnázium, stavebnú fakultu ČVUT a študoval aj žurnalistiku na UK. Sám hovoril, že základná škola bola peklo, na gymnáziu to bolo o trochu lepšie a až na vysokej škole sa cítil ako človek. Keď ho ropdičia dávali do hudobnej školy, vybrali mu gitaru, aby nemuseli kupovať klavír. „Po pol roku pani učiteľka prehovorila rodičov, aby netýrali mňa ani ju, nech ma dajú preč, a bolo to vyslobodenie,“ priznal Hagen v relácii 13. komnata Českej televízie.

Od roku 1985 je spevákom a frontmanom skupiny Tři sestry a autorom niekoľkých stoviek textov. Hudobné texty zložil aj pre viacero známych spevákov od Lucie Bílé, Karla Gotta, Ilonu Czákovú, až po skupinu Těžkej Pokondr či Maxim Turbulenc. Za zmienku určite stoja aj pesničky pre Šmolkov. V roku 2023 sa podieľal na zložení libreta pre muzikál Kleopatra a spolupracoval aj na muzikáli Princezna Zmrzlina.

Má umelú pravú nohu, amputoval mu ju vlak v roku 1986, keď mal iba dvadsať rokov. „Stalo sa to skoro ráno, o štvrtej alebo o piatej,“ povedal počas druhej návštevy vlakovej stanice Praha Veleslavín, kde sa to udialo. Prvýkrát tam bol krátko po nehode, keď bol navštíviť a poďakovať sa výpravkyni, ktorá ho vtedy ako prvá ošetrovala.

Pred nehodou vypil s partiou v krčme pár pív a neskôr sa presunuli na svadbu kamarátky, kde si dali pálenku. „Ja som sa potom rozhodol, že to vezmem skratkou a ďalej už nič neviem. Zobudil som sa niekedy o tri dni neskôr v nemocnici a kričal som, že nemám kus nohy. Ohmatával som sa a bol tam obväz, ktorý končil nejako príliš skoro,“ zaspomínal si a dodal, že mal dobitú aj hlavu.

Z policajného záznamu ohľadom jeho stretu s vlakom vyplynulo, že „som sa pošmykol na tej skratke, ktorá bola dosť strmá, bol to násyp a tam som spadol práve, keď išla lokomotíva a pod tú som spadol. Ťahalo ma to asi 20 metrov. Bolo šťastie, že strojvodca bol taký zodpovedný, že sa rozhliadal a videl, že ma to tam vlečie... okamžite sa spojil so stanicou, tak tam pribehli, zavolali sanitku, poskytli mi prvú pomoc,“ povedal o hrôze, ktorú prežil. Bola to skrátka zvláštna reťaz náhod, takže sa dá ťažko hovoriť aj o ľútosti či spytovania sa – prečo sa to stalo práve mne. Ešte aj dnes sa smeje nad tým, že keďže nebol profesionálny bežec, jeho „...cieľom bolo dôjsť do krčmy“.

Potom však prišla na rad nutnosť zmeniť životný štýl. Kvôli protéze musel schudnúť, cvičiť a venovať sa zdravej výžive. Alkoholu sa však nedokázal celkom vzdať. „To je boj, ktorý človek rieši stále… Bojujem s nadváhou, alkoholizmom, prestal som fajčiť… tie výzvy človeka posilňujú,“ tvrdí s vierou, že vydrží nefajčiť. „Pohyb v bigbíte a na pódiách s drevenou nohou je komplikovanejší ako pre zdravého človeka, pretože je tam veľa prekážok, či už sú to káble, stojany na svetlá... Ja som na to háklivejší, lebo keď o niečo zavadím tou zlou nohou, cítim to až neskoro, pretože nie je cit v tej nohe,“ povedal v relácii 13. komnata. Nevzdáva sa však, žije akoby nemal umelú nohu, jazdí na motorke, lyžuje… Len je to o čosi ťažšie.

Hagen si veľmi stráži súkromie. Ženu a deti sa mu podarilo uchrániť pred kamerami dokonca aj počas nakrúcania medailónu.