°C

Sobota, 5. december 2020. Meniny má Oto, zajtra Mikuláš.

Analýza: Od víkendových prezidentských volieb si na Ukrajine sľubujú stabilizáciu

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: SITA
19.05.2014 10:17

KYJEV - Od prezidentských volieb, ktoré sa túto nedeľu uskutočnia na Ukrajine, si časť tamojších politikov sľubuje stabilizáciu a ukončenie legitimizácie nového vedenia krajiny, píšu ukrajinské a ruské tlačové agentúry. Časť tamojšej politickej scény i zahraničia, najmä Rusko, však spochybňuje vládu, ktorá sa moci v Kyjeve ujala po masových prozápadných nepokojoch a zosadení prezidenta Viktora Janukovyča.


Viacerí pozorovatelia politickej scény vyslovili tézu, že v rámci snáh o upokojenie situácie by pre Ukrajinu bolo ideálne, keby víťaz prezidentských volieb vzišiel už z prvého kola. Veľké šance dosiahnuť tento cieľ má horúci favorit volieb Petro Porošenko.

Porošenko je oligarchom, ktorého majetok má podľa odhadov hodnotu asi dve miliardy dolárov. Majetok získal aj vďaka podnikaniu v Rusku, kde má jeho čokoládové impérium Roshen viaceré výrobné závody. 

Spory medzi Ukrajinou a Ruskom zasiahli však aj jeho firmu, keď ruské úrady v apríli zavreli jeho čokoládovňu v Lipecku. Miestni tvrdia, že sa tak stalo nielen kvôli kríze na Ukrajine, ale najmä kvôli majiteľovi. Porošenko je totiž vnímaný ako jeden z finančných podporovateľov tzv. oranžovej revolúcie z roku 2004 i nedávnych protivládnych protestov.  

Skúsenosti s praktickou politikou nadobudol ako poslanec parlamentu i ako minister zahraničných vecí vo vláde prozápadnej premiérky Julije Tymošenkovej, ale aj ako šéf rezortu obchodu v kabinete Mykolu Azarova, ktorý presadil tesnejšie politické a ekonomické kontakty s Ruskom.

V predvolebnej kampani Porošenko sľubuje posilnenie ozbrojených síl a ochranu hraníc Ukrajiny, ktoré sú po pričlenení ukrajinského Krymu k Rusku stále ohrozené možnou ruskou inváziou do rusky hovoriacich regiónov na východe krajiny. 

Okrem toho v snahe o stabilizáciu politickej situácie chce presadiť aj predčasné parlamentné voľby. 

Počas nedávnej krízy okolo Krymu sa snažil sprostredkovať rokovania s proruskými separatistami, čo vyvoláva nádej, že po prípadnom zvolení za prezidenta by sa mohol stať stabilizujúcim prvkom medzi západnou a východnou časťou Ukrajiny a vzhľadom na to, že sa netají svojimi proeurópskymi postojmi, by mohol presadiť aj hlbšiu spoluprácu s EÚ. Počas kampane vyslovil očakávanie, že po stabilizácii politickej situácie po prezidentských voľbách čaká Ukrajinu investičný boom.

Po tom, ako sa kandidatúry v Porošenkov prospech vzdal líder strany UDAR Vitalij Kličko, je namiesto neho najsilnejšou protikandidátkou "čokoládového kráľa", ako Porošenka na Ukrajine prezývajú, expremiérka a líderka strany Vlasť Julija Tymošenková.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky však jej popularita medzi voličmi klesla, takže rastie pravdepodobnosť, že Ukrajinci si za prezidenta zvolia Porošenka, a to možno už v prvom kole.

Tymošenková sa pred desiatimi rokmi stala jednou z hlavných postáv tzv. oranžovej revolúcie na Ukrajine. Bývalá premiérka kandidovala na úrad hlavy štátu aj začiatkom roku 2010, keď ju však porazil Viktor Janukovyč. 

Napriek tomu, že zahraniční pozorovatelia voľby označili za regulárne a čestné, Tymošenková požiadala súd o preskúmanie výsledkov. Svoju žalobu neskôr stiahla. Po prezidentských voľbách jej parlament ako premiérke vyslovil nedôveru. 

V roku 2011 ju súd odsúdil na sedem rokov odňatia slobody za uzavretie pre Ukrajinu nevýhodných zmlúv o dodávkach ruského plynu, ktoré podpísala ako predsedníčka vlády v roku 2009. Ľudskoprávne organizácie i EÚ považujú proces a rozsudok za politicky motivovaný. Jej väznenie a vyjednávanie o podmienkach jej predčasného prepustenia boli jednou z hlavných prekážok podpísania asociačnej zmluvy medzi Ukrajinou a EÚ.

Časť trestu Tymošenková absolvovala vo väzenskej nemocnici v Charkove, kde ju hospitalizovali kvôli vážnym zdravotným problémom, kam za ňou dochádzali aj nemeckí lekári, ktorí jej jednoznačne odporučili liečenie v zahraničí. 

Počas búrlivých protivládnych nepokojov, ktoré vypukli vlani na jeseň, Tymošenková prostredníctvom vyhlásení z väzenia vyzývala na nekompromisný a razantný postup proti vláde prezidenta Janukovyča. Z väzenia bola prepustená 22. februára na základe amnestie. 
      Rozhodnutie kandidovať v prezidentských voľbách oznámila koncom marca. Jej kandidatúru podporila strana Vlasť. V predvolebnej kampani brojí za tesné partnerstvo a neskôr aj členstvo Ukrajiny v EÚ a podporuje aj pripojenie Ukrajiny k NATO. 

Ukrajinu vníma Tymošenková ako jednotný a nedeliteľný štát, spočiatku sa vyslovovala proti zavedeniu ruštiny ako druhého štátneho jazyka, začiatkom apríla svoj postoj zmenila v prospech zákona o jazykoch menšín, ktorý umožňuje používať iný jazyk ako ukrajinčinu všade tam, kde žije viac ako desať percent neukrajinského obyvateľstva. Vyslovila sa aj za reformu justície a za väčšiu nezávislosť Ukrajiny od energonosičov z Ruska.

Hráčom, ktorý má pred prezidentskými voľbami šancu zamiešať karty, je Serhij Tihipko - finančník, ktorý má veľké skúsenosti s politikou: bol ministrom hospodárstva v proreformnej vláde Viktora Juščenka, založil stranu, ktorá sa od roku 2009 volá Silná Ukrajina. Pôsobil aj ako guvernér ukrajinskej Národnej banky. V roku 2004 v prezidentských voľbách podporoval Viktora Janukovyča, ktorého kampani šéfoval, a v roku 2010 sa o úrad prezidenta uchádzal aj on sám, pričom v prvom kole skončil na treťom mieste za Janukovyčom a Tymošenkovou. Jeho baštou sú oblasti na východe Ukrajiny.

Tihipko kandiduje bez podpory politickej strany. Strana regiónov, s ktorou splynula ním vedená strana Silná Ukrajina, totiž ako kandidáta v prezidentských voľbách podporuje Mychajla Dobkina. Začiatkom apríla vedenie Strany regiónov Tihipka pre kritiku v súvislosti s rozhodnutím o podpore Dobkina vylúčilo zo svojich radov. Krátko nato Tihipko vyhlásil, že spojenie jeho strany so Stranou regiónov bolo chybou a oznámil, že plánuje jej obnovenie. 

Ukrajinská Ústredná volebná komisia zaregistrovala do prezidentských volieb spolu 23 kandidátov, dvaja - Oleh Carjov a Natalija Korolevskaja - sa medzičasom kandidatúry vzdali. Ďalší traja tak urobili po termíne (po 1. máji), takže oficiálne sú naďalej kandidátmi a ich mená budú aj na hlasovacích lístkoch - ide o kandidáta Komunistickej strany Ukrajiny Petra Symonenka, Oleksandra Klymenka (Ukrajinská ľudová strana) a Zorjana Škirjaka (nezávislý).

O hlasy voličov bude bojovať známa ľudskoprávna aktivistka a lekárka Oľha Bohomolecovová, nezamestnaný politik Jurij Bojko, momentálne nezamestnaný Vasyľ Cuško, poslanec parlamentu za Stranu regiónov Mychajlo Dobkin, podnikateľ Andrij Hrynenko, politik Anatolij Hrycenko, líder radikálneho hnutia Pravý sektor Dmytro Jaroš, riaditeľ centra protikrízových programov Valerij Konovaľuk, vysokoškolský učiteľ Vasyľ Kujbida, advokát Renat Kuzmin, poslanec parlamentu za Radikálnu stranu Oleh Ľaško, bývalý riaditeľ ukrajinskej rozviedky Mykola Malomuž, poslanec a podnikateľ Petro Porošenko, Vadym Rabinovyč, podnikateľ Volodymyr Saranov, líder strany Sloboda Oleh Ťahnybok, poslanec parlamentu Serhij Tihipko, politička Julija Tymošenková.

Nový prezident bude zvolený na päť rokov. Právo voliť má približne 36 miliónov občanov.

Ako pred časom oznámila Ústredná volebná komisia, voľby budú platné, aj ak sa neuskutočnia vo všetkých volebných obvodoch, čo je vzhľadom na súčasnú situáciu na východe a juhu Ukrajiny veľmi reálne. 

Pôvodne sa prezidentské voľby na Ukrajine mali konať 29. marca 2015, termín ich konania sa zmenil na základe rozhodnutia parlamentu z februára toho roku, keď došlo aj k zosadeniu Viktora Janukovyča z funkcie hlavy štátu, ako aj k celému radu zmien v ústave. Funkcie prezidenta sa dočasne ujal predseda parlamentu Oleksandr Turčynov, vo funkcii predsedu vlády poslanci schválili Arsenija Jaceňuka.

Ak žiaden z kandidátov nezíska v prvom kole – 25. mája - absolútnu väčšinu hlasov, bude potrebné druhé kolo hlasovania, ktoré sa uskutoční 15. júna. 

V tento deň by sa podľa predstáv gubernátora Doneckej oblasti Serhija Tarutu malo konať aj referendum o decentralizácii – odovzdaní väčšej časti právomocí centrálnej vlády regiónom, ako aj o zavedení ruštiny ako druhého štátneho jazyka.

Paralelne s prvým kolom prezidentských volieb sa 25. mája v 27 mestách Ukrajiny, vrátane Kyjeva a Odesy, uskutočnia voľby primátora. V Kyjeve má veľkú šancu na víťazstvo líder strany UDAR Vitalij Kličko, jeden z vodcov nedávnych protivládnych nepokojov.

Prezidentské voľby sa na Ukrajine konajú v nestabilnej situácii, keď sa v jej východnej a južnej časti stále koná protiteroristická operácia vládnych síl proti odporcom súčasnej vlády. Na jar sa ich spočiatku nenásilné demonštrácie za federalizáciu Ukrajiny vystupňovali a prerástli do ozbrojeného hnutia odporu po tom, ako sa Krymská republika – autonómna súčasť Ukrajiny – na základe výsledkov sporného referenda o nezávislosti stala v polovici marca spolu s mestom Sevastopol, ktoré malo v rámci Ukrajiny osobitný štatút, subjektom Ruskej federácie. Proruské vedenie na Kryme sa teší výdatnej finančnej pomoci a politickej podpore Moskvy.

Udalosti na Kryme vyvolali najzávažnejšiu krízu vo vzťahoch Ruska so Západom od skončenia studenej vojny. V snahe zabrániť konfrontácii sa ukrajinská armáda z polostrova úplne stiahla. Ruské vedenie však naďalej pokračuje v demonštrácii sily zoskupením vojakov a bojovej techniky v tesnej blízkosti východných hraníc Ukrajiny. Podľa USA, ktoré ako doklad poskytli družicové snímky, tento stav pretrváva aj napriek tomu, že ruský prezident Vladimir Putin deklaroval, že ruské jednotky sa z prihraničia stiahli. Mandát na vyslanie ruských ozbrojených síl na ochranu po rusky hovoriaceho obyvateľstva, ktoré Putinovi na začiatku krymskej krízy dala Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, stále platí, čo naďalej vyvoláva obavy z možnej invázie.

Od krízy na Kryme po pripojení k Rusku začali totiž volať aj oblasti hraničiace s Ruskom – Charkovská, Luhanská a Donecká oblasť. Kým v Charkove sa situácia pomerne rýchlo upokojila, vo zvyšných dvoch oblastiach separatisti vyhlásili nezávislé republiky a ich štatút si dali potvrdiť 11. mája v referendách. Podľa organizátorov sa voliči v oboch oblastiach vyslovili za nezávislosť svojich "republík", kyjevská  vláda, ako aj vlády západných štátov považujú tieto plebiscity za nelegitímne, keďže protirečia ukrajinskej ústave, ktorá nepozná "miestne referendá", a ich výsledky odmietajú uznať.

Na postoj Ruska, ktoré Kyjev i Západ obviňujú z podpory separatistických hnutí na východe Ukrajiny, reagovali EÚ, USA i ďalšie štáty uvalením sankcií proti fyzickým i právnickým osobám. 

Pokusom o urovnanie krízy diplomatickou cestou boli v druhej polovici apríla rokovania v Ženeve, ktoré sa konali za účasti zástupcov EÚ, USA, Ruska a Ukrajiny. Rokovania sa skončili prijatím tzv. ženevskej dohody, ktorá formuluje kroky nevyhnutné pre stabilizáciu situácie, ale jej realizácia je veľmi pomalá - aj kvôli radikalizácii separatistov na juhu a východe Ukrajiny. 

Tieto nepokoje sa vláda snaží potlačiť prostredníctvom protiteroristickej operácie, do ktorej okrem polície a armády nasadila aj novovytvorenú Národnú gardu. Na oboch stranách došlo k obetiam na životoch.

Túto krízu, ktorá na Ukrajine vznikla vlani na jeseň v dôsledku nepodpísania asociačnej zmluvy s EÚ a orientácii vtedajšej vlády na Rusko, sa zatiaľ bez väčšieho úspechu snažia riešiť účastníci rokovaní za okrúhlym stolom za sprostredkovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. 

Predmetom diskusie okrúhlych stolov "národnej jednoty", ktoré sa konajú v mestách rôznych regiónov Ukrajiny, je ústavná reforma, posilnenie právomocí regiónov, ako aj postavenie ruštiny, ktorou hovorí väčšina obyvateľstva na nepokojmi zachvátenej južnej a východnej Ukrajine. Jedným z problémov však je, že vláda na ne stále odmieta pozvať aj zástupcov východoukrajinských "separatistov". Rusko, ktoré za jeden z predpokladov urovnania krízy na Ukrajine považuje celoštátny dialóg, pritom presadzuje účasť všetkých relevantných politických síl.


Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články