BRATISLAVA - Oslavy 1163. výročia príchodu vierozvestcov Cyrila (Konštantína) a Metoda na územie Veľkej Moravy chce premiér Robert Fico (Smer-SD) využiť na pripomenutie si významu nadnárodného dialógu. Povedal to v TASR TV.
Diplomacia a schopnosť dohodnúť sa boli podľa predsedu vlády kľúčovými predpokladmi, aby sa misia oboch bratov pred 1163 rokmi vôbec mohla realizovať. „Môžeme sa pozerať na svätého Cyrila a Metoda z rôznych strán a môžeme vybrať ktorýkoľvek aspekt, ale nepochybne by som vybral aspekt nadnárodný, a to je aspekt dialógu. Preto dialóg bude pomerne silné kľúčové slovo v mojom prejave,“ povedal Fico.
archívne video
Dodal, že nechce suplovať historikov a v prejave na nedeľných celonárodných oslavách Sviatku svätého Cyrila a Metoda na hrade Devín v Bratislave chce hovoriť o budúcnosti, o hodnotovom zakotvení Slovenska aj o pripravovanej vízii Slovenska do roku 2040. Premiér pripomenul, že práve hodnotové otázky sú súčasťou preambuly Ústavy SR, ale aj slovenských tradícií. „Musíme robiť oslavy svätého Cyrila a Metoda, musíme sa pravidelne vracať 17. júla k Deklarácii zvrchovanosti, musíme sa vracať k Slovenskému národnému povstaniu,“ vyhlásil.
Celonárodné oslavy sviatku
Celonárodné oslavy Sviatku sv. Cyrila a Metoda na hrade Devín sa začnú v nedeľu večer. Na slávnostnom programe sa zúčastnia najvyšší ústavní a štátni predstavitelia SR, ako aj ďalší pozvaní hostia. Súčasťou programu budú ich príhovory, ktoré doplní kultúrny program. Verejnosť môže galavečer sledovať od 21.00 h v priamom prenose v televíziách STVR, Joj 24, TA3, ako aj na kontách Úradu vlády SR na sociálnych sieťach.
Veriaci si pripomínajú slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda
Slováci si počas nedeľného štátneho sviatku pripomínajú kresťanských vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda. Príchod Slovanov na súčasné územie Slovenska sa datuje minimálne začiatkom 6. storočia. Kresťanstvo začalo výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine 9. storočia. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav chápal náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Knieža Rastislav sa neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s prosbou, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Posolstvo nenašlo u pápeža odozvu, kladne však reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestcov Konštantína a Metoda.
Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril hlaholiku - písmo prispôsobené slovanskej reči, a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou. Išlo o výber evanjeliových čítaní Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo.
V roku 867 sa vybrali na cestu do Ríma, aby získali súhlas pápeža na používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Konštantín sa už na územie Veľkej Moravy nevrátil. V Ríme ochorel a vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára 869 zomrel. Pápež začiatkom roka 870 Metoda vymenoval za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu. V roku 873 sa ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval veľkomoravské učilište, na ktorom sa vychovával klérus.
So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov. Spory medzi Metodom a Svätoplukom sa vyhrotili v roku 885, keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza Gorazda. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod 6. apríla 885 zomrel. Duchovný odkaz vierozvestov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti. Konštantín (Cyril) a Metod sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Čechov, Bulharov i Macedóncov.
Posolstvo presahuje hranice minulosti
Posolstvo svätých Cyrila a Metoda presahuje hranice minulosti, pripomína nám hodnotu vzdelania, porozumenia, vzájomného rešpektu a úcty k vlastným koreňom. Pri príležitosti nedeľného sviatku vierozvestcov to uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik s tým, že ovplyvnili duchovné, kultúrne i vzdelanostné dejiny našej krajiny.
„Tradície nie sú len spomienkou na minulosť. Sú pevným základom, na ktorom budujeme modernú, kultivovanú a sebavedomú spoločnosť,“ povedal predseda ZMOS-u. Úcta k histórii, kultúrnemu dedičstvu a hodnotám, ktoré formovali generácie pred nami, je podľa jeho slov zároveň prejavom zodpovednosti voči budúcim generáciám. ZMOS pri tejto príležitosti vyjadruje úctu všetkým, ktorí vo svojich mestách a obciach zachovávajú tradície, rozvíjajú kultúrny život a posilňujú komunitného ducha. „Práve samosprávy zohrávajú nenahraditeľnú úlohu pri ochrane hodnôt, ktoré z nás robia moderný, kultúrny a demokratický národ,“ doplnil Božik. Zároveň si praje, nech je sviatok svätých Cyrila a Metoda pre všetkých príležitosťou pripomenúť si, že skutočný pokrok vyrastá z poznania vlastných koreňov, z úcty k druhým a zo schopnosti spájať tradície s víziou budúcnosti.
