BRATISLAVA - Riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavol Gašpar prijme osobnú zodpovednosť a odstúpi, keď budú existovať zákonné dôvody na jeho odvolanie. Za zákonné dôvody nepovažuje škodovú udalosť, bežnú nehodu. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii Politika 24 v televízii Joj 24. Gašpara zároveň nehoda v Nitre, ktorej bol účastníkom, mrzí. Pokiaľ by si bol vedomý svojej viny na mieste činu, priznal by ju a zaplatil pokutu.
„Keďže sme sa s ďalšími účastníkmi nedohodli na tom, kto je vinník, tak sa dnes tá nehoda objasňuje. Pokiaľ bude konštatované na konci tohto objasňovania, že som vinníkom ja, tak zaplatím tú pokutu tak, ako by som ju zaplatil na tom mieste,“ priblížil Gašpar s tým, že nehoda sa stala v čase jeho osobného voľna. Deklaroval, že nebol opitý ani pod vplyvom iných látok, ani nešiel rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu.
archívne video
Vyjadril sa tiež k tomu, že na mieste nehody sa vyskytol aj riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Branislav Hajnovič. Gašpar tvrdí, že ho pozná, ale nie osobne. „Poznám ho pracovne. Ja som predtým pôsobil v Policajnom zbore, dnes úzko komunikujeme s príslušníkmi Policajného zboru, čiže viem, kto je pán Hajnovič,“ povedal. Dodal, že na mieste nehody strávil 4,5 hodiny a Hajnovič sa tam zastavil asi po 2,5 hodinách, keď prechádzal okolo s manželkou v civilnom aute.
Gašpar zároveň považuje svoje tetovania za súkromnú a osobnú záležitosť. Má ich podľa vlastných slov viacero a všetky si ich dal vytetovať ešte predtým, než sa stal šéfom informačnej služby. „Chodím oblečený v obleku. Neprezentujem tieto tetovania ani na pracovných stretnutiach, ani nikde na verejnosti, takže nemyslím si, že toto by mala byť téma, pre ktorú by mal byť dopytovaný riaditeľ SIS,“ povedal.
Gašpar o protestoch
V reakcii na protesty, ktoré sa udiali proti jeho pôsobeniu v informačnej službe, uviedol, že ich považuje za normálne. Je to podľa Gašpara základ demokratickej spoločnosti a ľudia môžu vyjadriť svoj názor v uliciach. V deň konania protestu vyvesil na budovu SIS len slovenské vlajky, aby poukázal na to, že ochraňuje slovenské záujmy, vysvetlil.
Správa o prevrate, ktorý sa mal konať na Slovensku, nebola podľa riaditeľa postavená len na násilnej činnosti, ale rozoberala aj ekonomický aspekt a ďalšie iné veci. „SIS, keď zistí nejaké skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť vnútornú bezpečnosť, vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu, zvrchovanosť SR, má povinnosť konať,“ tvrdí Gašpar. Doplnil, že služba sa potom môže rozhodnúť, či informácie posunie orgánom činným v trestnom konaní, informuje zákonných príjemcov alebo vykoná preventívne opatrenia. „Dnes s odstupom času môžem potvrdiť, že všetky informácie, ktoré tam boli uvedené, máme už overené aj formou zahraničnej spolupráce s partnermi. Je vedených niekoľko konaní na úrovni orgánov činných v trestnom konaní,“ uviedol Gašpar.
SR sa podľa Gašpara nachádza v zložitom období, čelí vážnym bezpečnostným hrozbám
Slovensko sa nachádza v zložitom období, čelí vážnym bezpečnostným hrozbám, ktoré sú bezprecedentné a s akými sa v ére samostatnosti nestretlo. Uviedol to riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavol Gašpar v novej Stratégii rozvoja SIS na roky 2025 až 2032. Ide o dlhodobú víziu toho, ako by mala spravodajská služba napredovať a v ktorých oblastiach je kľúčový jej rozvoj.
„Uvedomujúc si vážnosť bezpečnostných hrozieb, ako aj potrebu nastavenia efektívnejšieho fungovania SIS tak, aby mohla vzhľadom na jej apolitickosť vykonávať svoje poslanie bez ohľadu na politickú moc v krajine, predkladám túto stratégiu Slovenskej informačnej služby na obdobie nasledujúcich siedmich rokov,“ priblížil Gašpar.
Za jednu z priorít považuje rozvoj v nových, moderných technologických oblastiach s dôrazom na kybernetický priestor. Šéf SIS poukázal na to, že hranice pôsobenia protivníka sa vďaka novým informačným technológiám presunuli do virtuálneho priestoru. V stratégii sú definované krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele so zreteľom na rozvoj personálnej politiky, vnútorného a technického spravodajstva, zahraničnej spravodajskej spolupráce a zlepšenie materiálno-technického zabezpečenia. „Pre dosiahnutie stanovených cieľov a za účelom efektívneho plnenia úloh SIS je potrebné sa adaptovať na nové prostredie, využiť kvalitný ľudský kapitál, investovať do vybavenia, vzdelania a výcviku príslušníkov. Za jednu z priorít považujem rozvoj v oblasti využívania umelej inteligencie a IT technológiách s dôrazom na kybernetický priestor,“ poznamenal Gašpar.
Stratégiu tvorí 27 tematicky súvisiacich cieľov a k nim prislúchajúcich merateľných úloh sledovaných v troch časových pásmach, a to do konca roka 2027, 2030 a 2032. Niektoré krátkodobé ciele sa zo stratégie podarilo podľa SIS presadiť tento rok. V rámci rozvoja vnútorného spravodajstva posilnili analytické nástroje a zároveň implementovali nové postupy zefektívnenia spravodajskej činnosti v kybernetickom priestore. Za nevyhnutné považuje spravodajská služba promptnú reakciu v kybernetickom priestore, ktorá vychádza najmä z rastúceho počtu kybernetických útokov.
