BRATISLAVA - Jej politická budúcnosť je nejasná, no nateraz mimoriadne búrlivá. Reč je o strane Za ľudí, ktorá si v týchto dňoch prechádza prelomovým obdobím. Po odchode krídla ministerky Márie Kolíkovej a jej skupinky ostali v parlamentnom klube Za ľudí len štyria poslanci. Medzi nimi aj regionálna poslankyňa a členka predsedníctva strany Miriam Šuteková. Tá v našom rozhovore prezradila, že ešte žiadna strana si vraj neprešla takým mediálnym lynčom a v nepríjemnom šoku ostala aj po zverejnenom audite strany.
Aké sú vaše pocity po tom, čo sa tento týždeň v súvislosti so stranou Za ľudí odohralo? Dá sa to chápať ako definitívne ukončenie politickej agónie?
Ja to vnímam ako uvoľnenie pre seba a pre nás. V hádkach sa nedá neustále fungovať. Možno to znie ako klišé, ale stotožňujem sa s tým, čo povedala pani predsedníčka, a síce to, že chceme pracovať v pokoji, v parlamente a v mojom prípade to prepájať aj s regionálnou činnosťou. Skutočne nikomu neprospieva byť neustále v nejakých psychických napätiach. Na druhej strane je to už aj úľava z toho, že sa to ako keby rozseklo alebo vytriaslo a môžeme ísť nejakým spôsobom ďalej.
Je to taká pomyselná hranica, že keď budú kolíkovci v klube SaS, napätie medzi vami opadne?
Áno, pre mňa určite, pretože stále chodiť do práce s myšlienkami typu „čo sa zase dnes udeje?“ je ťažké.
Klub Za ľudí sa rozpadol: Čo bude s KOALÍCIOU? Zmluva sa musí otvoriť, no je to ako pandorina skrinka
Vráťme sa k zárodku. Ako podľa vás vznikol základ pre konflikt medzi predsedníčkou Veronikou Remišovou a bývalou podpredsedníčkou strany a ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou?
Vnímam to v kontexte marcovej vládnej krízy. Bola som súčasťou toho celého a mávali sme na dennej báze aj predsedníctva strany Za ľudí. Sledovali sme to ako keby v priamom prenose. Zrejme sa pani Kolíkovej zdalo, že vládnu krízu je potrebné korigovať iným spôsobom ako našej predsedníčke Veronike Remišovej. Kým Veronika Remišová chcela mať umiernenú rétoriku a nechcela eskalovať napätie a celú krízu chcela riešiť za zatvorenými dverami, pani Kolíková začala viesť samostatnú vyjednávaciu politiku s rôznymi partnermi, napríklad aj s pani prezidentkou. Mne to ako podpredsedníčke tiež veľmi prekážalo. Všetko sa to pritom dialo bez toho, aby sme to my, ako zvyšok predsedníctva, vedeli. To je ten bod, kde to podľa mňa celé začalo.
Ďalší postup prišiel po vládnej kríze, keď prišlo ticho a keď sme si všetci mysleli, že sa opäť pustíme do práce. Odrazu začali prichádzať na stôl otázky o nedôvere a o tom, že pani predsedníčka stratila legitimitu, z čoho sme boli prekvapení. Podľa mňa aj v tomto bode nastal záujem pani Kolíkovej a jej úzkej skupinky o prevzatie moci v strane.
Počas stredajšej tlačovej konferencie predsedníčka Remišová vysvetľovala rozdiely medzi ňou a pani Kolíkovou práve aj v kontexte riešenia a východiska z vládnej krízy, pričom Kolíková to podľa nej viedla skôr smerom k predčasným voľbám. Aké šance v prípadných predčasných voľbách by mala strana, keď vieme, že na Slovensku ešte žiadny subjekt neprežil odchod svojho „otca zakladateľa“, ktorým je v tomto prípade Andrej Kiska. Čo si od toho kolíkovci sľubovali?
V tých rozdieloch je to určite pravda. Ja viem, že pani predsedníčke sa dovtedy vyčítalo, že ma vajatavé postoje a nechce odpovedať na otázky, lenže situácia bola do takej miery napätá, že my, ako väčšina členov predsedníctva, sme jej prístup ocenili a to, že celú situáciu nehrotila. Prichádzalo aj veľa podporných mailov od členov aj o tom, že vládnu koalíciu treba udržať.
Pre Máriu Kolíkovú a pár ľudí okolo nej to spomínané riziko bolo únosné. Vedeli sa zmieriť aj s myšlienkou predčasných volieb, či s termínmi ako úradnícka vláda a tak podobne.
Neviem však povedať, čo od toho ľudia okolo Márie Kolíkovej čakali, to sa, zrejme, musíte spýtať ich. Pre mňa to, čo sa následne začalo diať v strane bol jednoducho puč a snaha o prevzatie moci. Asi by som to v tomto prípade oddeľovala od témy odchodu otca zakladateľa, no máte pravdu, že takýto subjekt, ktorý by niečo také zažill, tu ešte nebol. Na druhú stranu si myslím, že je možné stranu zrevitalizovať. Skôr sa tu natíska otázka, ako sa strana vysporiada s takým mediálnym lynčom, ako sa spustil voči nám počas tých posledných mesiacov.
Ako ste vnímali Máriu Kolíkovú, keď sa objavila na kandidátke, ktorú ešte kreoval aj Andrej Kiska? Poznali ste ju z minulosti?
Nepoznala som ju. Veľa ľudí sa dokonca na kandidátnej listine vzájomne nepoznalo, pretože pán Kiska to skladal nejakým svojim kľúčom osobností, ktoré si vyberal. Spoznala som ju, až keď sme nastúpili do parlamentu.
Bolo podľa vás od Remišovej fér že sa ešte na prahu leta „porátala“ s Kiskovou pravou rukou Romanom Krpelanom a ďalšími? Celá situácia totiž v tom čase vytvárala obraz, že aj z predsedníctva strany postupne „mizli“ Remišovej kritici, až kým nebola Remišová v početnej výhode.
Uznávam, že navonok sa to tak mohlo javiť. Aj novinári tomu pripísali túto rétoriku „porátania sa“. Bohužiaľ, to nešťastne padlo na čas vládnej krízy, no pre korektnosť treba povedať dve veci. Prvou je, že my sme o viacerých spomínaných veciach diskutovali už dlhodobo vo vnútri strany. Už dávno sa pritom hovorilo aj o tom, že v strane treba urobiť isté kroky k zmene.
Po kríze sa tiež začali otvárať otázky o tom, či sme s niečím v strane nespokojní. Pani predsedníčka neskôr zisťovala vlastne základné dôvody, čo sa jej chce v jej pozícii vyčítať. Nakoniec sa prišlo na to, že sa jej, aj zo strany frakcie Márie Kolíkovej, vyčítajú veci, ktoré sú v kompetencii generálneho manažéra, čo bola vlastne komunikácia strany a bola to práca s členskou základňou, že členovia boli v chaose, nevedeli čo sa deje, neboli koordinovaní a jednoducho ani nevedeli, kto je generálny manažér.
Keď sa začal tento problém riešiť, tak je úplne samozrejmé a logické, že predseda strany vymení generálneho manažéra. A to, že to padlo práve na ten kritický čas a že to tak vyzeralo, za to už my nemôžeme. Výmena v prípade pána Krpelana by sa totiž určite aj tak udiala. Už tak alebo onak.
Jedna strana mince je však aj tá, že pani predsedníčka sa ešte predtým snažila udržiavať isté dohody s pánom Kiskom. To isté je ale aj prípad riaditeľa kancelárie strany. Aj keď to niektoré médiá uchopili ako „ďalšiu účelovú zmenu v strane“, jednoducho to tak nie je. Pán Lehotský (Tomáš Lehotský, bývalý riaditeľ kancelárie Za ľudí, pozn. red.), ktorý bol vedúcim kancelárie a bol zároveň aj poslancom NR SR. Už vtedy tú funkciu ako keby ťažko zvládal, pretože mal toho na sebe príliš veľa a naozaj sa to zvládať nedá.
Potom však nastala situácia, kedy sa mal stať podpredsedom parlamentu, čo sme nevedeli ako dopadne, a v zásade už vtedy sa hovorilo o tom, že toho bude mať na starosti veľa, čiže sa začal hľadať nový riaditeľ kancelárie, no zase to, bohužiaľ, padlo na ten istý čas tohto procesu.
Avšak druhá strana mince je tiež tá, že predseda strany si môže vymeniť dvoch z 25 ľudí v predsedníctve, všetci ostatní sú členovia volení na sneme, ktorých môže odvolať iba snem. Čiže je tiež veľmi zjednodušené hovoriť, že výmenou jednej postavičky mohla pani predsedníčka ovplyvniť celé dianie. Za zmienku už stojí aj to, že keď vtedy chcela celá frakcia prebrať moc a začali skloňovať otázku mimoriadneho snemu, tak už vtedy nedokázali prejsť ani len cez pôvodné Kiskovo zloženie predsedníctva. Keby to dokázali, už by to bolo dávno schválené a nemuselo sa to ťahať celé mesiace.
Skrátka, výmena pána Krpelana bola z môjho hľadiska nevyhnutná. Bola to len otázka času. Ja absolútne súhlasím s tým, že to pani predsedníčka spravila.
VIDEO Stredajšia tlačová konferencia strany Za ľudí:
Aký je teda vzťah medzi pani Remišovou a pánom Kiskom? Na poslednej tlačovej konferencii totiž predsedníčka najskôr povedala, že on ako zakladateľ má v strane dvere stále otvorené a jedným dychom tiež dodala, že nemá právo kritizovať aktuálne dianie v strane, keďže odmietol Remišovej pozvanie na návrat do strany v rámci jej celkovej záchrany po vládnej kríze. Pýtam sa to aj v kontexte toho, kam sa strana uberá v rámci reštartu.
Vzťah medzi nimi neviem posúdiť, to je opäť zrejme otázka skôr na nich dvoch. Ja si ale nemyslím, že tým jeho odchodom sa zmenilo zameranie strany, hodnotová orientácia, či program. Tam zmena v programe jednoducho nie je. Na prípadné zmeny v budúcnosti je tu snem. Je tu momentálne program, ktorý bol dohodnutý na začiatku ešte ním samotným. Ja mám pocit, že stále ideme v pôvodnej ceste.
Zmenu vidím hlavne v krídle Márie Kolíkovej a v jej frakcii. Dali najavo to, čo sa ukazovalo celý rok. Aj keď sme si robili prieskum medzi členmi, ukázalo sa to, že máme mierne konzervatívnych a mierne liberálnych ľudí v členskej základni. Akonáhle sa už išlo do užších a extrémnejších pólov, tam sa tí členovia búrili. Ukázalo sa to aj v niektorých hodnotových otázkach počas roka, ale predovšetkým počas vládnej krízy. My sme už vtedy dávali do pozornosti, že táto časť členov, ktorá aj teraz odišla s pani Kolíkovou, má bližšie k tomu liberálnemu pólu a teraz to už len potvrdili tým, že stáli na tlačovej konferencii s poslancami SaS. Keď si navyše pozriete náš program a program SaS, tak sú absolútne rozdielne.
To je možno dôvod, prečo ste ich v jednom z posledných vyhlásení nepriamo nazvali „neoliberálmi“?
Nie je to môj výraz, ale je cítiť, že orientácia odídencov je viac liberálnym smerom. Naši členovia sa totiž necítia stotožnení s až takým liberálnym nastavením, aké majú oni.
Veríte, že strana, z ktorej odišlo už nemalé množstvo ľudí, ešte dokáže osloviť nejakých voličov? Narážam teraz hlavne na odchod kolíkovcov do klubu SaS. (posledný prieskum pre agentúru Median SK nameral strane Za ľudí 3,9 percent)
My sme vstupovali do parlamentu s percentami na úrovni tesne nad 5 percent. Tie potom, samozrejme, klesli s odchodom pána Kisku, no keď Veronika Remišová prebrala stranu, tak išli opäť hore až do zimy, až do vládnej krízy, keď boli na rovnakej úrovni ako dosiahla strana s Andrejom Kiskom, predbehli sme aj jedného z koaličných partnerov. Vždy sa treba pozerať aj na percentá, s ktorými tá strana vstupuje do parlamentu. Ja som to videla tak, že sa začíname pod vedením Veroniky Remišovej pomaličky dvíhať. Ľudia nás dokonca začali aj vnímať ako rozumnú, stredovú stranu, ktorá nevyvoláva hádky a má odborníkov. Tých 3,9 %, o ktorých sa teraz rozprávame, to všetko nastúpilo po neskutočnom mediálnom lynči, ktorý tu ešte historicky nebol a ktorý vyvolali naši vlastní teraz už bývalí kolegovia. Na toto ja mam veľmi ťažké srdce. Dotklo sa to aj mojich kolegov a je mi trochu ťažko aj z toho, že sme doplatili na vnútrostranícky boj o moc. Tie percentá vlastne klesli až po tomto celom. Nikto z toho nie je samozrejme šťastný a ani nadšený, ale ak sa pýtate, či z toho vieme „ísť ďalej“, tak ja verím tomu, že ak budeme naďalej pokračovať a ľudia uvidia našu úprimnú snahu a poctivú prácu pre ľudí, tak tie preferencie vieme vytiahnuť a dosiahnuť v budúcnosti lepší výsledok.
PRIESKUM Situácia sa dramatizuje: Pellegriniho Hlas stále slabne, druhé miesto si upevňuje Smer
Myslíte si, že ak by Andrej Kiska zo strany ešte po voľbách neodišiel, fungujete dodnes bez personálnych zmien?
To neviem. To sa dá ťažko povedať. Politika je taká, že veci sa veľmi rýchlo vyvíjajú, ľudia sa nejako rozhodujú... Neviem na to jednoducho odpovedať. My sa hlavne teraz chceme nastaviť na vlnu, že neuhýbame. Možno sme z toho celého trochu unavení, znechutení, ale nechceme uhnúť. Aj reštart strany vnímam ako spôsob, ako pokračovať v našej protikorupčnej agende, ktorú máme, ako dodržiavať hodnoty a program, ktorý máme a zostáva len veriť, že aj tí voliči to potom ocenia.
Na koaličnej rade teraz zrejme začne debata o tom, či si ministerka Kolíková bude môcť aj napriek odchodu zo strany ponechať svoju funkciu. Čo si osobne myslíte vy? Mala by Kolíková z funkcie odísť, keďže vaša predsedníčka spomenula aj výraz „zrada“ či „odchod k neoliberálom“?
Keď dá volič strane svoj hlas, tak zásadne sa rozhoduje podľa nejakých hodnotových nastavení strany. Ľudia nás tiež volili z tohto dôvodu a teraz tým, že pani Kolíková sa vyhranila ,iným smerom a smeruje aj k inému nastaveniu v SaS, tak v tejto chvíli je možno polemizujúcou otázkou, či to správne je, alebo nie je. To, či jej bude nechané ministerské kreslo, to je skutočne v rukách koaličných partnerov a k tomuto sa nechcem vyjadrovať, pretože to si musia medzi sebou povedať predsedovia strán.
Vnímam to skôr v rovine tej, že koaličná zmluva je už podpísaná, v tomto momente v nejakom znení platí a bola to strana Za ľudí, ktorá túto zmluvu podpísala. Ja teda vnímam legitimitu v zmysle koaličnej zmluvy v strane Za ľudí, lebo to vždy nie je len o počte žetónov, ale je to aj o tom, ako sa dohromady skladajú hodnoty a program v rámci koalície. Toto bude podľa mňa dosť dôležité aj pri tom rozhodovaní a určite by sa na to mal brať zreteľ. Veď nakoniec aj v parlamente sa už neraz stalo, že sa takéto situácie vyskytli a niektorí poslanci sa premiestňovali rôznym spôsobom.
Ani na jednej z tlačových konferencií (SaS a Za ľudí) sa neobjavila dvojica poslancov Jana Žitňanská a Juraj Šeliga. Aké bude ich ďalšie pôsobenie? Vyzerá to takmer, ako keby sa odštiepili na nejaké tretie krídlo.
Možno je to tiež otázka na nich. Ja môžem len povedať, že ja by som s nimi dvoma osobne veľmi rada naďalej spolupracovala. Viem si predstaviť naše ďalšie spoločné fungovanie. Možno je to aj v tom, čo pani predsedníčka povedala na tlačovej konferencii, že toto sú momentálne veľmi ťažké chvíle pre nás všetkých a každý sa s tým vyrovnáva inak. Každý sa snaží teraz nerobiť unáhlené rozhodnutia a možno aj preto tam neboli. Rozhovory s nimi budú pokračovať aj naďalej a v tejto chvíli nemám vedomosť o tom, že by vystupovali zo strany Za ľudí. Ide len o pracovný mód.
Viete si predstaviť alternatívu, že Za ľudí do svojich radov v rámci záchrany klubu priberie ostatných poslancov? Napríklad z klubu OĽaNO? Alebo naopak, že by poslanci Za ľudí prešli do OĽaNO?
To sú len špekulácie. O mne osobne už tiež išli nejaké reči o prestupovaní do iného klubu, pričom som nič také nepovedala. Len som sa vyjadrila, že poslancovi sa lepšie pracuje, ak je v nejakom klube. Lebo tá práca sa potom lepšie koordinuje, ale to rozhodne neznamená, že ideme robiť nejaké prestupy. To, že by nejakí poslanci prišli k nám, to som tuším ešte ani nepočula, v tejto rovine je to len hypotetický scenár. Keď bude reálny, aspoň teoreticky ...
Boli by ste tomu otvorená?
Nemám na to odpoveď. Nedávali sme si zatiaľ takéto otázky.
Aká bola atmosféra v strane, keď sa začali proti sebe stavať tábory Kolíkovej a Remišovej? Prišlo vám to ako masová vzbura niektorých členov alebo len umelo vyvolaný konflikt?
Neprišlo mi to prirodzené. Pre mňa, ako členku predsedníctva, to bolo absolútne nepochopiteľné. My sme normálne fungovali, pracovali. Po vládnej kríze sme opäť naštartovali ďalšiu činnosť, mali sme odborné tímy a zrazu prišla otázka nejakej nedôvery a znovunadobudnutia legitimity. Krútili sme nad tým hlavami. Išlo len o jediné – vymeniť predsedníčku strany, možno vymeniť niektorých členov predsedníctva a možno vymeniť pozície na ministerstvách a zachovať si funkcie, či dosiahnuť nové. Či to bola vládna kríza alebo prechod skupinky Márie Kolíkovej do SaS, vždy boli pre nich životne dôležité funkcie, na tlačovej besede tento týždeň skoro o inom ani nehovorili. Iba, že priorita je funkcia ministerky, funkcia podpredsedu parlamentu, funkcie predsedov výborov.
Paradoxne išlo len o „hŕstku“ ľudí, ktorí boli aj poslanci NR SR. Tým pádom majú hlasnejší mandát, ale nie silnejší. Bola to nespokojnosť malej skupinky ľudí, ktorá bola motivovaná spomínanými ambíciami a až následne sa to prenieslo aj na regionálnu úroveň, kam sa začali uberať. Paradoxné na tom je tiež aj to, že keby ste sa na to pozreli teraz, tak členská základňa je zase v pôvodnej verzii. Na začiatku o ničom nevedeli, potom sa v tom trošku strácali a chvíľu im trvalo pochopiť, čo sa deje. Teraz naša členská základňa chce pokračovať a je pripravená pracovať. Chcú, aby strana fungovala.
Ekonomický expert Za ľudí sa pustil do kolíkovcov: Šafárenie, luxus a megaplat pre Kiskovu pravú ruku
Ako sa pozeráte na jeden z posledných statusov vášho ekonomického experta Tomáša Meravého, ktorý hovorí, že niektorí členovia si urobili zo straníckych peňazí „zlatú baňu“? Spomenul aj priamo pána Krpelana a jeho vysokú výplatu či pani Marcinkovú a jej drahý mobil. Ako sa na to dívate vy?
Pre mňa to bol šok. Tomáša poznám rok. On veľmi zvažuje, čo povie. Veľakrát sa kriticky vyjadril k rôznym témam, no na druhej strane zvažoval všetky argumenty – on je jednoducho ekonóm. On je proste človek faktu a akonáhle sa dostal k číslam, tak popísal len fakty. Je na to urobený audit, sú na to urobené tabuľky. Ja to vnímam ako fakt, ktorý ale mňa veľmi prekvapil ,že niektorí moji kolegovia mali benefity a iní ich nemali. Rovnako aj tie čísla, ktoré tam lietali v kontexte odmien a platov.
Na záver možno osobná otázka. Vyčítate si možno niečo z politického hľadiska? Napríklad, ak by ste niečo pred rokom alebo niekoľkými mesiacmi niečo urobili inak, nemuselo to celé so stranou Za ľudí dopadnúť práve takto?
Osobne by som neurobila nič inak. Ja som sa snažila v každej chvíli postaviť korektne ku všetkým veciam. Je to istá politická skúsenosť. Viem aj to, že niektoré podobné veci sa na „politickom nebi“ objavujú bežne. Asi je to aj časť vývoja, no ja by som nič nemenila.
Máte aj nejaké politické ambície v prípade, že by strana Za ľudí z rôznych príčin skončila svoju činnosť?
Zatiaľ chceme pokračovať ďalej a presvedčiť ľudí o tom, že máme pevne zakotvené hodnoty v programe a že vieme Slovensku poskytnúť nepopulistickú, stredovú, rozumnú politiku a verím, že budeme môcť ďalej pracovať.
