BRATISLAVA - Voľba šéfa generálneho prokurátora rozvírila politické vody. Ide o najväčšiu výzvu súčasnej vlády, ktorej bude predchádzať aj novela zákona. Na tú však nie sú rovnaké názory ani v koalícii. Doteraz sa skloňovalo niekoľko mien. Najväčší problém spôsobilo meno Daniela Lipšica. Mnohí sa domnievali, že sa zákon ide meniť práve kvôli nemu. Vláda totiž chce v novele presadiť, aby sa šéfom GP mohol stať aj neprokurátor. Vládni predstavitelia to odmietajú, novelou zákona chcú priniesť zmenu fungovania justície.
Predstavitelia vládnej koalície už niekoľkokrát zopakovali, že v koalícii dohoda na menách potenciálnych kandidátov nie je a ani nebude. Podľa predsedu parlamentu je kvalitným kandidátom Daniel Lipšic. V súvislosti s funkciou generálneho prokurátora ho spomínal aj minister hospodárstva Richard Sulík. Kto ďalší sa ešte spomínal?
Voľba generálneho prokurátora je na stole! Prebehne verejná diskusia: Politické zneužitie nehrozí
V koalícii dohoda nie je
Podpredseda parlamentu a jeden z predkladateľov zákona Juraj Šeliga uviedol, že v koalícii debatovali o kandidátoch dávno. „Padalo šesť alebo osem mien,“ priznal. „Koaličná rada prišla k záveru, že sa o menách nebavíme, dohoda nie je a poďme sa baviť o systéme zmeny voľby šéfa generálneho prokurátora,“ uviedol. Podľa Kollára sa však v súvislosti s funkciou šéfa GP už spomínali viaceré mená. „Hovorilo sa o prokurátoroch, ktorí bojovali proti tej hydre, proti tej korupcii, proti tomu unesenému štátu,“ povedal pred pár týždňami Kollár, pričom spomenul mená prokurátorov Jána Šantu, Maroša Žilinku, Jána Hrivnáka, Jozefa Čentéša alebo Vasiľa Špirka.
Daniel Lipšic
Menom, ktoré vyvolalo najväčšie vášne je Daniel Lipšic. Dôvodom je fakt, že bývalý minister spravodlivosti nie je prokurátor a pre jeho nomináciu do funkcie by sa musel meniť zákon. Keďže v súčasnom návrhu novely zákona je zahrnutá aj táto podmienka, pochybnosti to vyvolalo v opozícii, ale aj u prezidentky. Vládni poslanci však odmietajú fakt, že by sa zákon menil kvôli Lipšicovi. „V tomto momente vôbec nad zákulisnými ťahmi a hrami nepremýšľam,“ uviedol. Či by mal o tento post záujem, nepovedal. „Bol som vo verejnom živote a naučil som sa, že nie je rozumné odpovedať na otázku keby.“
V septembri 2016 sa stal účastníkom dopravnej nehody, na následky ktorej zomrel chodec. Lipšic sa rozhodol vzdať sa svojho mandátu v parlamente, pretože by svoj mandát nemohol vykonávať naplno. Chcel sa venovať právnej praxi. O niekoľko mesiacov sa vzdal aj funkcie predsedyu strany NOVA, nahradil ho Gábor Grendel. Bývalý minister spravodlivosti a vnútra v súčasnosti pôsobí ako právny obhajca rodiny Kuciakovcov a aj ako obhajca mladistvej Judity, ktorá je obvinená z vraždy kamaráta.
Ján Šanta
Šanta uviedol, že ho zatiaľ nikto formálne s ponukou kandidovať na šéfa GP zatiaľ neoslovil a nemá oficiálnu vedomosť o tom, že by bol medzi možnými kandidátmi koalície na post generálneho prokurátora. Kandidatúru by za správnych okolností neodmietol. „Pokiaľ by to bol naozaj subjekt relevantný, ktorý naozaj chce bojovať proti korupcii a ďalšej trestnej činnosti a chce budovať právny štát so všetkým nasadením, potom by som asi nemal dôvod povedať nie,“ uviedol. Šanta dodal, že prípadnú ponuku by dôsledne zvažoval, jeho rozhodnutie by záviselo aj od toho, ktorý subjekt a za akých okolností by ho oslovil. Tento post by bol podľa Šantu vrcholom kariéry.
Ján Šanta je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry od roku 2004. V prípade kauzy zmeniek TV Markíza podal žalobu a prípad dozoroval. V prípade boli obžalovaní a na 19 rokov neprávoplatne odsúdení Pavol Rusko a Marian Kočner. Ján Šanta dlhé roky bojuje proti najväčším kriminálnym živlom na Slovensku. Obžalobu podával aj v prípade daňového podvodníka Mikuláša Varehu alebo Jozefa Majského z kauzy nebankoviek.
Maroš Žilinka
Žilinka pôsobí v súčasnosti ako prokurátor ÚŠP. Takisto sa nevyjadril, či sa o post šéfa generálny prokuratúry bude uchádzať. „Nateraz pokladám za predčasné sa v tejto veci vyjadriť,“ uviedol. Maroš Žilinka pôsobil v minulosti ako zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP. V minulosti dozoroval závažné kauzy ako podvod na nebankový subjekt Drukos, kde Najvyšší súd SR právoplatne odsúdil majiteľa Františka Mojžiša v roku 2012 na 8,5-ročný trest odňatia slobody. Ďalej dozoroval kauzu Transpetrolu, kde v marci 2018 Najvyšší súd odsúdil hlavného obžalovaného Ignáca Ilčišina na 11 rokov väzenia, ale aj prípad exsiskára Ľubomíra Kosíka. Dozoroval aj kauzu Technopol Servis, kde je obvinený podnikateľ Marian Kočner.
Žilinka spoločne s prokurátorom GP Petrom Šufliarskym a Danielom Lipšicom mali byť terčom vražedného útoku. Z príprav vrážd obvinil koncom augusta 2019 vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a Zoltána Andruskóa. Objednávka vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť na jeseň 2017. Objednávku prijala Zsuzsová, ktorá stále čelí procesu na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Žilinku mali zlikvidovať za 70-tisíc eur. Žilinka uviedol, že motívom pripravovaných vrážd bola ich práca.
Vasiľ Špirko
Špirko nepovažuje za vhodné vyjadrovať sa k možnej kandidatúre. „Napriek medializovaným informáciám o možnej kandidatúre som doposiaľ nebol oslovený s takouto ponukou a preto v tejto chvíli nepovažujem za vhodné sa k nej vyjadrovať,“ uviedol Špirko. Na odbore ekonomickej kriminality ÚŠP pôsobí od roku 2013. Predtým pôsobil vo vojenskej prokuratúre v Bratislave a Okresnej prokuratúre v Pezinku. Špirko pracoval na trestných činoch riaditeľov rôznych daňových úradov, napríklad podnikateľov Salmanovcov. Je známy z kauzy daňových podvodov, konkrétne neoprávnených vratiek DPH za desiatky miliónov eur na východe Slovenska, keď podal trestné oznámenie na niekdajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a exministra financií či dopravy Jána Počiatka.
Prokurátor uzatvoril dohodu o vine a treste s odsúdeným daňovým podvodníkom Ľubošom Vargom a ako súčasť dohody Špirko s Vargom spísali na Kaliňáka trestné oznámenie. Varga to neskôr poprel a tvrdil, že trestné oznámenie spísal pod nátlakom a jeho podpis na ňom je sfalšovaný. Voči Špirkovi sa viedlo disciplinárne konanie a zároveň ho NAKA obvinila z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Generálna prokuratúra zrušila v auguste 2016 uznesenie v časti o vznesení obvinenia voči nemu. Podľa názoru GP SR toto uznesenie nebolo dostatočne odôvodnené v tom smere, že skutok sa stal a že ho mal spáchať práve Špirko.
Prokurátor dozoroval aj vyšetrovanie exministra Kaliňáka vo veci kúpy podielu vo firme B. A. Haus od Ladislava Bašternáka. Začiatkom marca 2018 pred novinármi povedal, že Počiatek a Kaliňák mali počas ich pôsobenia v politike prostredníctvom podozrivých aktivít pri rôznych zákazkách v ich pôsobnosti nadobudnúť prostriedky vo výške 200 miliónov eur, ktoré sa snažili zlegalizovať. Informoval tiež, že na Kaliňáka podáva trestné oznámenie za pokus o diskreditáciu jeho osoby. V novembri 2019 sa objavili mediálne informácie, že advokát Marek Para mal s Marianom Kočnerom komunikovať cez aplikáciu Threema práve aj o jeho diskreditácii.
Jozef Čentéš
Jedným z oslovených ľudí bol aj Jozef Čentéš. Je pripravený kandidovať, ak bude cítiť podporu. V súčasnosti je zástupcom riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry SR a vysokoškolský pedagóg Právnickej fakulty Univerzity Komenského „Kandidatúru prijmem, keď budem cítiť podporu politického spektra,“ povedal. V súvislosti s kandidatúrou ho už podľa jeho slov oslovili. „Nebudem konkretizovať kým, nebolo by to korektné,“ uviedol Čentéš. Národná rada ho za vlády Ivety Radičovej v roku 2011 zvolila za šéfa prokuratúry. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať, zdôvodnil to pochybnosťami, ktoré sprevádzali voľbu v parlamente, ako aj to, že ako prokurátor skartoval výpoveď vtedajšieho poslanca Igora Matoviča o korupcii v politike.
Čentéš sa obhajoval, že išlo o omyl. Parlament s väčšinou poslancov Smeru napokon zvolil v júni 2013 za generálneho prokurátora Čižnára, ktorého Gašparovič vymenoval. Ústavný súd SR v Košiciach v decembri 2014 však zrušil rozhodnutie Gašparoviča nevymenovať Čentéša. Zároveň ÚS SR konštatoval, že nevymenovaním za generálneho prokurátora došlo k porušeniu základných práv Čentéša na prístup k voleným a iným verejným funkciám, ako aj na vstup do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok. Návrh sťažovateľa vrátiť vec prezidentovi na ďalšie konanie, súd zamietol. Čentéšovi priznal súd finančné odškodnenie v sume 60-tisíc eur, väčšinu daroval detskému hospicu. „Mne išlo len o dokázanie, že postupom bývalého prezidenta SR bolo porušené moje právo k verejnej funkcii - stať sa generálnym prokurátorom SR,“ zdôraznil.
Ján Hrivnák
Dlhoročný prokurátor ÚŠP SR Ján Hrivnák nevylúčil svoju kandidatúru v nadchádzajúcich voľbách na post budúceho generálneho prokurátora. „Ako dlhoročný prokurátor s primeranými skúsenosťami som ochotný v prípade potreby Slovensku kedykoľvek pomôcť,“ uviedol Hrivnák, ktorý na ÚŠP pôsobí od jej vzniku, teda od roku 2004. Hrivnák aktuálne zastáva vedúcu pozíciu na odbore všeobecnej kriminality. Hlavným zameraním jeho činnosti je riešenie korupčných káuz a ekonomickej kriminality, pričom štatisticky ide o stovky prípadov.
Okrem iných dozoroval kauzu exstarostu bratislavskej Rače Pavla Bielika v prípade úplatku vo výške päť miliónov korún, kauzy podozrivého financovania SDKÚ-DS a Smeru-SD a zastupoval štát v procese s expolicajtom Milanom Juhászom z Hurbanova v prípade trojnásobnej úkladnej vraždy. Hrivnák zároveň prednášal na seminároch zameraných na protikorupčné vzdelávanie pedagogických pracovníkov. Na funkciu generálneho prokurátora kandidoval Hrivnák už v roku 2010, keď bol medzi trojicou kandidátov spoločne s Evou Mišíkovou a Dobroslavom Trnkom.
