Šesťkoalícia alebo nič! Hrozí povolebná kríza? Blok zmeny nebol reálny, súčasná koalícia vládu nevytvorí

Vytvorenie predvolebnej opozičnej koalície viselo vo vzduchu už niekoľko týždňov. Napriek desiatkam rokovaní sa nepodarilo vytvoriť žiadnu z navrhovaných alternatív. Strana Za ľudí pôjde do volieb samostatne, rovnako ako KDH. Voľby 2020 sa však napriek tomu nesú v duhu spájania sa a veľkého boja. Kiskov krok však kritizovala SaS, PS/SPOLU aj OĽaNO.

Za ľudí pôjde do volieb samostatne

Kiska zopakoval, že na to, aby porazili vládnu stranu s extrémistami, potrebujú ukázať, že je tu vytvorená jasná alternatíva demokratických opozičných strán. Napriek tomu pôjdu do volieb samostatne. „Dnes chcem oznámiť, že po všetkých rozhovoroch, ktoré sme viedli, strana Za ľudí pôjde do volieb samostatne. Nebude vytvárať žiadnu koalíciu so žiadnou inou politickou stranou,“ povedal na tlačovke po zrejme poslednom rokovaní mimoparlamentnej opozície. 

Krok zdôvodnil tým, že sa nezrealizovala predstava jeho strany o veľkej koalícii, v ktorej by sa spojili všetky opozičné demokratické subjekty, s ktorými by si strana Za ľudí vedela predstaviť zostavenie vlády. Zopakoval, že vytváranie predvolebnej koalície má zmysel len vtedy, ak jej percentá prevyšujú jednoduchý súčet percent jednotlivých strán. 

Šesťkoalícia alebo nič

O nejakej forme koalície sa hovorilo už pred pár mesiami. Prvou z nich bola možnosť, že sa Kiska spojí s PS/SPOLU. Programový líder Miroslav Beblavý vyzval na vytvorenie trojkoalície na prvom sneme strany Za ľudí. Napriek tomu plány na trojkoalíciu stroskotali. Neskôr Andrej Kiska navrhol vznik tzv. Bloku zmeny - šesťkoalície, v ktorej mali by okrem nich strany SaS, OĽaNO a KDH. Strana Alojza Hlinu však pred vyše týždňom oznámila, že do volieb pôjde samostatne. 

„Koalícia stroskotala na tom, že nevieme vytvoriť takýto Blok zmeny, kde by boli všetky tieto strany,“ uviedol Kiska. Poukázal pritom na to, že KDH pri rokovaniach o tomto bloku zopakovala úmysel ísť do volieb samostatne. Kiska napriek tomu včera navrhoval túto možnosť. Akékoľvek iné varianty vylúčil. „Andrej Kiska odmietol štvor- aj päťkoalíciu,“ potvrdila pre Topky krátko po skončení rokovania strán hovorkyňa PS/SPOLU Silvia Hudáčková. Kiska je však presvedčený, že po voľbách dôjde k zásadnej zmene na Slovensku.

Aj SaS pôjde do volieb sama

Pár minút po Kiskovi mal tlačovku Richard Sulík. „Za stranu SaS chcem vyhlásiť, že sme spravili všetko preto, aby sa demokratická opozícia spojila už pred voľbami,“ začal Sulík. Strana SaS má za sebou turbulentné obdobie. Niekoľko desiatok odídencov na čele s Ľubomírom Galkom, Jozefom Rajtárom, Janou Kiššovou a Natáliou Blahovou sa po mimoriadnom sneme oddelilo a vytvorilo Demokratické jadro. Po tom, čo Sulíka opäť zvolili za lídra strany, Demokratické jadro zo strany vystúpilo. Odídenci vstúpili do Demokratickej strany. 

Preferencie SaS-ky začali klesať a momentálne sa nachádzajú na hranici zvoliteľnosti. Práve preto sa podľa našich informácií objavila možnosť, že členovia SaS sa spoja s koalíciou PS/Spolu a do volieb pôjdu na jednotnej kandidátke. Sulík však na tlačovke uviedol, že strana nemá najmenšie obavy z toho, že by sa do parlamentu nedostala. „Týmto potvrdzujem, že SaS pôjde do volieb samostatne. Sme na to pripravení,“ povedal Sulík s tým, že prieskumy neodzrkadľujú skutočnosť a strana nepotrebuje zachraňovať. „Do koalície sme chceli vstúpiť preto, lebo chápeme spoločenskú objednávku a cítime zodpovednosť za našu krajinu. Ak je silný dopyt po tom, aby sme sa spojili do spoločného bloku, tak tomu nechceme stáť v ceste. Tento pokus nevyšiel, berieme to na vedomie.“ 

Komu sa ujde Čierny Peter viny?

Rokovanie o zjednotení šiestich subjektov do Bloku zmeny je možné považovať skôr za politickú hru o to, komu ostane 'Čierny Peter' viny za neúspech pri spájaní opozície. V diskusii na Tablet TV to v stredu povedal publicista Juraj Hrabko. Upozornil, že už v čase, keď strana Za ľudí ponúkala tento Blok zmeny, už nebol reálny, keďže na stole ležalo rozhodnutie KDH ísť do volieb samostatne. „Zo strany Za ľudí je to iba vyviňovanie sa, aby jej nezostal v rukách 'Čierny Peter',“ povedal Hrabko na margo možnosti vzniku spoločného zoskupenia šiestich strán. 

„Strany nemajú nijako vyárendované, že im nevznikne konkurencia. Existuje tu pluralita strán. SaS a OĽaNO mali štyri roky na to, aby budovali a rozširovali svoju voličskú základňu. Nemali žiadnu zodpovednosť za vládnutie, mali priestor na robenie vlastnej politiky,“ povedal Hrabko.

Naše vzťahy neochladnú

Kiska na tlačovke uviedol, že SaS mala záujem len o vytvorenie menšej koalície s PS/SPOLU a Za ľudí. Nevidí sa však na rovnakej hodnotovej úrovni s ostatnými dvoma mimoparlamentnými subjektmi, no ich spojenie by vítal. Sulík aj Kiska potvrdili, že to neznamená, že ich vzťahy ochladli. Kiska oznámil, že medzi odborníkmi z jednotlivých strán pokračuje spolupráca. Verí, že všetky strany dokážu relevantne osloviť voličov vo voľbách a po voľbách sa podarí koalíciu zostaviť.

Mačkopsa by nevolili

Veľká koalícia zo strán demokratickej opozície bol podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča hlúpy nápad. „Kopa ľudí by tak širokého mačkopsa nevolila,“ reagoval na sociálnej sieti na nedohodu opozičných lídrov na predvolebnej spolupráci. Ako poznamenal, navrhovať niečo, čo nemá šancu vzniknúť, nie je prejavom úprimnej snahy zabrániť prepadu demokratických hlasov vo voľbách. Zdôvodnil to postojom mimoparlamentného KDH ísť do parlamentných volieb samostatne. „Mrzí ma, že niekto takto úmyselne sabotoval návrh na rozumnú koalíciu, ktorá mohla vzniknúť,“ doplnil.

OĽANO zároveň podalo ruku trom menším hnutiam - Kresťanskej úniii (KÚ) Anny Záborskej, hnutiu NOVA Gábora Grendela a hnutiu Zmena Zdola Jána Budaja.

Spájanie nespojiteľného

Na situáciu reagoval na sociálnej sieti aj líder KDH Alojz Hlina. Podľa neho dnešná doba očakáva spájanie spojiteľného. „Kiska sa však nechce spájať s nikým, a už vôbec nie s ďalšími piatimi stranami, ako to navrhuje v "bloku zmeny". Na dôvody sa treba spýtať jeho. Dnes odôvodňoval svoje rozhodnutie rovnakým spôsobom, ako Harabin v jednom svojom bláznivom videu pred pár dňami odôvodňoval jeho nespájanie sa s Kotlebom,“ myslí si Hlina. Podľa neho je pre Slovensko škoda, že nedôjde k spojeniu časti opozície.

V strane Za ľudí to podľa neho vedia tiež a keďže nechcú niesť zodpovednosť za to, že kvôli nim nedošlo k spojeniu časti opozície a vytvoreniu potenciálneho víťaza volieb, hľadajú vinníka. „Prosil som pána Kisku, aby KDH do týchto procesov nevťahoval. Škoda, že sa mu to nedarí,“ dodal. 

Konflikt kvôli podpisovaniu dohody s PS/SPOLU

Už predtým sa medzi Kiskom a predstaviteľmi mimoparalmentnej opozície vyskytol menší konflikt. Týkal sa podpisovania tzv. „paktu o neútočení“. Ten medzi sebou najprv podpísali PS/SPOLU a KDH. Keď sa k nim mal pridať Kiska, vznikol konflikt. Mali to oznámiť na tlačovej konferencii, no tá sa zrušila a Kiska mal dostať dokument kuriérom. To však odmietol. Všetko sa vyriešilo o týždeň. Lídri pakt podpísali a neskôr sa k nim pridala aj strana SaS. 

Patálie Bélu Bugára

Opozícia však nie je jediná, ktorá sa snaží spojiť. Rokovania prebiehali aj medzi stranami, ktoré na Slovensku zastupujú maďarskú menšinu. Najprv sa mal Most-Híd spojiť so stranou SMK. Medzitým však vyšla na povrch informácia o Bugárovom stretnutí s Kočnerom a líder SMK József Menyhárt začal svoj postoj prehodnocovať. Nastali rokovania viacerých strán a mala vznikúť Strana regiónov Most MK, ktorej súčasťou mali byť strany Most-Híd, MKDSZ-MKDA a SMK.

To sa však nestalo. Nakoniec sa Most-Híd spojil so stranou Šanca a do volieb pôjdu na jednej kandidátke. SMK zavŕšila rokovania o vytvorení spoločnej maďarskej kandidátky s Maďarským fórom a hnutím Spolupatričnosť. Strany do volieb vytvoria novú stranu Maďarská komunitná spolupatričnosť. Béla Bugár nebude jednotkou kandidátky novej koalície Mosta a okrem toho prezradil, že prebiehali rokovali aj s novou stranou Tomáša Druckera Dobrá voľba, kam prešli až traja poslanci Mosta. Úspešné neboli. 

Hrabko považuje postavenie Bugára na druhé miesto na kandidátke za chybu. „Bol by som opatrný a počkal by som na rozhodnutie republikovej rady, ktorá má definitívne uzatvoriť kandidátnu listinu. Či to naozaj skončí tak, že Béla Bugár bude dvojkou a pán minister Érsek jednotkou. Ak to tak bude, Most-Híd sa podľa mňa do parlamentu už neprebojuje, lebo ide o negatívny signál voličom,“ odhaduje Hrabko.

Spojenie Harabina a Kotlebu nevyšlo

Na scéne sa objavila aj strana Štefana Harabina Vlasť, ktorá vyvolala kontroverzné reakcie u mnohých. Líder ĽSNS Marian Kotleba mal s Harabinom rokovať o možnom spojení. Po dlhých dohadovaniach a odkazoch na sociálnych sieťach sa konečne stretli. Harabin sa však prepočítal a ešte pred koncom rokovaní rozposlal zo svojho tlačového oddelenia mail s tým, že rokovania stroskotali.

Mail následne popieral. Kotlebovi sa tento krok nepáčil a z tlačovky demonštratívne odišiel. Toto spojenie sa teda takisto neuskutočnilo. Líder ĽSNS však podpísal spoločné memorandum o spolupráci so štyrmi mimoparlamentnými stranami - KDŽP, Národná koalícia, Doma dobre a Priama demokracia. „Hodnotím to iba tak, že sa nedohodli a pôjdu samostatne. Tým myslím ĽSNS, ktorá nabrala aj pár ministrán, ale nepôjde spolu so stranou Vlasť Štefana Harabina,“ povedal Hrabko. V prípade Harabina podľa Hrabka stále existuje možnosť, že nakoniec kandidovať nebude, aby neprišiel o sudcovský talár. 

Vo vzduchu visia Kotleba a Kollár

Vo vzduchu teda stále visia strany ĽSNS a Sme rodina. Koalíciu s Kotlebom vylúčili oficiálne všetky strany, no s približne jedenástimi percentami je treťou najsilnejšou stranou. V kuloároch však silnejú hlasy, že by bol Smer napriek všetkému ochotný ísť do koalície s ĽSNS, či už priamej, alebo s ich tichou podporou. „Prvé riziko je, že vládna strana Smer je pripravená vládnuť s fašistami,“ povedal Kiska na včerajšej tlačovke. 

Hnutie Sme rodina Borisa Kollára sa zatiaľ nevyjadrilo, s kým by šlo, prípadne nešlo do možnej budúcej koalície. Nevylúčilo tak žiadnu stranu. Podľa posledných prieskumov by však vládu nezostavila ani jedna strana politického spektra. Smer a SNS by koalíciu nevytvorili, chýbala by im minimálne jedna strana za predpokladu, že sa Most do parlamentu nedostane. Ani opozícia by to nemala ľahké. Ak by SaS nedosiahla päť percent, takisto by im chýbala minimálne jedna strana. Do volieb ostáva niečo vyše troch mesiacov, konajú sa 29. februára.