VARŠAVA/PRAHA - Kanibalizmus má nepriaznivé dôsledky na ľudské zdravie, čo môže byť hlavným dôvodom, prečo sa v ľudských spoločnostiach dlhodobo neuchytil. Tvrdí to dvojica vedcov z Poľska a Česka, ktorí pomocou matematického modelu dospeli k záveru, že dlhodobá konzumácia ľudského mäsa šíri v komunitách choroby a môže viesť k ich rozpadu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Michal Misiak z Vroclavskej univerzity a Petr Tureček z Univerzity Karlovej skúmali ľudské telo ako zdroj potravy. Analyzovali jeho energetickú hodnotu aj zdravotné riziká, ktoré môže jeho konzumácia priniesť.
Najväčším problémom je riziko infekcie
„Z kalorického hľadiska je ľudský jedinec priemernou potravou. Kľúčový problém však spočíva inde – v riziku infekcie. Patogény majú ľahšiu úlohu, pretože sa dostanú do organizmu s takmer identickou fyziológiou,“ uviedol Misiak v správe, ktorú zverejnila poľská univerzita.
Model použitý vedcami ukázal, že zdravotné riziká rastú exponenciálne, keď kanibali konzumujú iných kanibalov. Ani tepelná úprava pritom nedokáže zničiť všetky infekčné bielkoviny, ktoré môžu vyvolávať neurologické ochorenia.
Kuru postihovalo kanibalov na Papue-Novej Guinei
Jedným z takýchto ochorení je kuru, ktorým v minulosti trpeli príslušníci komunít na Papue-Novej Guinei. Tí konzumovali svojich zosnulých príbuzných vo viere, že tým oslobodia ich ducha. Petr Tureček pre ČTK vysvetlil, že s každým ďalším článkom potravinového reťazca dostávajú patogény z koristi príležitosť uchytiť sa v predátorovi. Ako príklad uviedol situáciu, keď krava skonzumuje trávu a následne ju zožerie vlk.
Keďže potenciálnych patogénov je veľa a každý z nich dostáva príležitosť preniesť sa ďalej, s dĺžkou potravinového reťazca rastie pravdepodobnosť, že sa aspoň jeden z nich prispôsobí ďalším hostiteľom. Aj preto musia mať podľa Turečka mäsožravce odolnejší imunitný systém než bylinožravce, ktoré sa živia iba rastlinnou potravou. Čím menšia je fylogenetická vzdialenosť medzi korisťou a predátorom, teda čím kratší čas uplynul od ich posledného spoločného predka, tým väčší podiel patogénov môže preskočiť z koristi na predátora.
Kanibalizmus vytvára nekonečný potravinový reťazec
„Kanibalizmus je v tomto kontexte najnebezpečnejšou stratégiou, pretože korisť aj predátor patria k rovnakému druhu. Podiel patogénov, ktoré sa môžu uchytiť v jednom aj druhom organizme, je preto najvyšší,“ uviedol Tureček. „Zároveň môžu vznikať veľmi dlhé, potenciálne nekonečné potravinové reťazce, ak kanibal zje kanibala, ktorý predtým zjedol iného kanibala, a tak ďalej,“ dodal.
Podľa dvojice vedcov prispeli zdravotné riziká spojené s konzumáciou ľudí k vzniku spoločenského tabu zakazujúceho kanibalizmus. „Tabu funguje ako evolučná poistka. Naše výsledky naznačujú, že išlo o biologicky opodstatnenú reakciu na epidemiologické riziko. Komunity, ktoré sa kanibalizmu nezbavili, jednoducho neprežili,“ uzavrel Misiak.
