LONDÝN – Miesto, kde človek žije, môže zásadne ovplyvniť nielen dĺžku jeho života, ale aj počet rokov, ktoré prežije v dobrom zdraví. Vyplýva to z najnovších údajov Office for National Statistics, podľa ktorých existujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Spojeného kráľovstva.
Kým dĺžka života vyjadruje, koľko rokov sa človek pravdepodobne dožije, takzvaná zdravá dĺžka života ukazuje, koľko z týchto rokov prežije bez chronických ochorení, zdravotného postihnutia či kognitívneho úpadku. Práve tento ukazovateľ sa podľa odborníkov výrazne líši v závislosti od miesta bydliska – často už na úrovni poštového smerovacieho čísla.
Chudobnejší vs. bohatší región
Údaje ukazujú, že ľudia žijúci v najchudobnejších oblastiach zomierajú v priemere takmer o desať rokov skôr než obyvatelia najbohatších regiónov. Ako píše Daily Mail, dievčatá narodené v londýnskej štvrti Kensington and Chelsea v rokoch 2022 až 2024 majú podľa odhadov šancu dožiť sa 87 rokov, pričom až 80 percent života prežijú v dobrom zdraví. Naopak, ženy v najviac znevýhodnených oblastiach majú pred sebou v priemere len približne 48 zdravých rokov.
Podobné rozdiely sa ukazujú aj u mužov. Najvyššiu očakávanú dĺžku života majú chlapci v oblasti Hart, kde sa môžu dožiť takmer 84 rokov. Na opačnom konci rebríčka je Blackpool, kde sa muži v priemere dožívajú len okolo 73 rokov. Ženy v Glasgow majú očakávanú dĺžku života približne 78 rokov.
Výrazné rozdiely sa prejavujú aj v počte rokov prežitých v zdraví. V najchudobnejších častiach Anglicka, napríklad v niektorých oblastiach Liverpool či Manchester, majú muži pred sebou približne 50 zdravých rokov, čo je o takmer dve desaťročia menej než v bohatších regiónoch. Vo Walese sú rozdiely ešte výraznejšie – ženy v najviac znevýhodnených oblastiach prežijú v dobrom zdraví až o 23 rokov menej než ich rovesníčky v lepšie situovaných lokalitách.
Podľa odborníkov sú tieto rozdiely dôsledkom kombinácie viacerých faktorov. Medzi hlavné patrí rastúca životná kríza, vyššie náklady na energie, nezdravý životný štýl či obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Významnú úlohu zohráva aj tlak na zdravotný systém NHS, ktorý sa v posledných rokoch potýka s nedostatkom kapacít. Experti upozorňujú, že rastúce ceny energií a obmedzenie podpory na vykurovanie nútia mnohých ľudí voliť medzi základnými potrebami, čo môže mať dlhodobý negatívny vplyv na zdravie. Tieto podmienky zvyšujú riziko ochorení, ako sú kardiovaskulárne choroby, demencia, respiračné ochorenia či infekcie.
Do roku 2050 sa priemerná dĺžka života zvýši
Hoci prognózy naznačujú, že do roku 2050 sa priemerná dĺžka života zvýši – muži by sa mohli dožívať približne 76 rokov a ženy viac než 80 – odborníci varujú, že počet rokov prežitých v zlom zdravotnom stave bude narastať. Podľa analýz publikovaných v The Lancet by globálna zdravá dĺžka života mohla dosiahnuť 67,4 roka, čo znamená, že ľudia síce budú žiť dlhšie, no väčšiu časť života strávia so zdravotnými problémami.
Za zhoršujúcim sa zdravotným stavom stoja najmä metabolické rizikové faktory, ako vysoký krvný tlak, hladina cukru, cholesterol či nadváha. Svoju úlohu zohráva aj znečistenie ovzdušia, fajčenie či konzumácia ultraprocesovaných potravín. Najnovšie dáta tak poukazujú na pretrvávajúcu nerovnosť v zdraví populácie, ktorá sa neodvíja len od individuálnych návykov, ale aj od sociálnych a ekonomických podmienok. Miesto, kde človek žije, tak môže rozhodovať nielen o tom, ako dlho bude žiť, ale aj o kvalite jeho života.
