USA - Tridsaťštyriročná Brianna Laffertyová bola osem minút vyhlásená za mŕtvu. Teraz opisuje skúsenosť, ktorá jej úplne zmenila pohľad na život a smrť. Tvrdí, že jej vedomie existovalo mimo tela, stretla neznáme bytosti a pochopila, že to nie je koniec, ale transformácia. Dnes preto hovorí, že sa smrti nebojí a svoj život vníma ako poslanie.
Brianna Laffertyová upadla na osem minút do klinickej smrti. Hovorí, že jej duša levitovala nad telom a prešla do sféry, kde prestal existovať čas. K udalosti došlo v období, kedy táto tridsaťštyriročná žena bojovala so zriedkavým, život ohrozujúcim neurologickým ochorením a jej telo už vzdalo boj. Počula hlas, ktorý sa jej pýtal, či je pripravená, a ona súhlasila, aby vstúpila do úplnej tmy. Ako informuje The Mirror, počas tohto zážitku zistila, že náš pozemský život nie je konečný. „Smrť je ilúzia, pretože naša duša nikdy nezomiera,“ povedala.
„Naše vedomie zostáva nažive. A naša samotná existencia sa len transformuje. Moje myšlienky sa okamžite prejavili v posmrtnom živote. Všimla som si, že naše myšlienky tam vytvárajú realitu, len to trvá určitý čas, čo je vlastne požehnanie. Sme schopní zmeniť našu negativitu na pozitivitu a premeniť ju na realitu. Cítim sa posilnená a dôverujem udalostiam v živote, najmä tým ťažkým. Keď sa obzriem späť, je úplne jasné, prečo som trpela chorobou a ďalšími ťažkými skúškami. Existuje poznanie, že všetko sa skutočne deje z nejakého dôvodu, preto idem s prúdom, nehnevám sa a ani nesmútim, keď sa stanú zlé veci. A vedomie, že moje myšlienky a pocity majú takú silu, mi pomáha žiť život naplnený vďačnosťou.“
Hlboké a život meniace ponaučenie
Brianna trpela myoklonickou dystóniou, ktorá spôsobuje náhle, krátke svalové zášklby a kontrakcie. Keďže vyskúšala všetky dostupné lieky, nemala predstavu, ako vážne sa jej stav môže zhoršiť a ani či by to mohlo byť napokon smrteľné. Po epizóde extrémnej nespavosti, počas ktorej nedokázala spať viac ako minútu počas štyroch dní, nadobudla presvedčenie, že sa jej život blíži ku koncu. Po tom ako bola osem minút vyhlásená za mŕtvu, tvrdí, že zážitok mimo tela jej priniesol hlboké a život meniace ponaučenie.
„Zrazu som sa oddelila od svojho fyzického tela. Nevidela som a ani som si nepamätala svoje ľudské ja. Bola som úplne nehybná, no cítila som sa úplne živá, uvedomelá a viac sama sebou ako kedykoľvek predtým. Nebola tam žiadna bolesť, len hlboký pocit pokoja a jasnosti. Toto oddelenie od fyzickej podoby mi ukázalo, aká dočasná a krehká je naša ľudská skúsenosť. Existuje prítomnosť alebo inteligencia vyššia ako my, ktorá nás vedie a dohliada na nás bezpodmienečnou láskou. Všetko sa tam deje naraz, ako keby čas neexistoval, a pritom tam panoval dokonalý poriadok. Zažila som začiatok všetkého a dozvedela som sa, že náš vesmír je tvorený množstvom čísel. Stretla som aj iné bytosti a nie som istá, či boli ľudské, ale pôsobili mi povedome. Zmenilo to smer môjho života. To, čoho som sa bála, už nado mnou nemalo moc, a to, za čím som sa kedysi hnala, sa už nezdalo dôležité. Vrátila som sa s pocitom poslania a hlbokou úctou k životu aj smrti.“
Snažila sa pochopiť, čo prežila
Brianna si spomína, že po návrate do tela mala pocit, ako keby bola preč celé mesiace. Štyri dni strávila v nemocnici, kde sa snažila pochopiť, čo prežila a musela sa znovu prispôsobiť nielen fyzicky, ale aj duchovne. Dnes sa už smrti nebojí a za túto skúsenosť je vďačná. „Musela som sa znovu naučiť chodiť a rozprávať. Mám aj trvalé vedľajšie účinky a poškodenie hypofýzy, kvôli ktorému som podstúpila experimentálnu operáciu mozgu a zatiaľ bola úspešná. Trochu sa bojím ďalšieho zážitku blízkeho smrti, len preto, že zotavovanie je náročné. Neviem však, či sa tomu dá vyhnúť, ak sa to má stať znova. Ale vďaka tomu mám namiesto hnevu v srdci vďačnosť. A dokážem pomáhať ľuďom, ktorí prechádzajú chronickým ochorením, umieraním alebo duchovným prebudením pomocou vlastnej skúsenosti. Verím, že som prežila, pretože tu na Zemi mám svoje poslanie. Bolo veľa situácií, keď som mala zomrieť a nestalo sa tak. Uvedomujem si, že si v ľudskej skúsenosti vyberáme ťažké, bolestivé momenty, pretože naša duša chce spoznať to, čo v duchovnej sfére nie je dostupné. Je to kvôli učeniu a rastu, ale niekedy aj preto, že nás vzrušuje pocit niečoho nového.“
