LONDÝN - Rastúce napätie na Blízkom východe a obavy z eskalácie globálneho konfliktu vyvolali otázku, kde by bolo v prípade tretej svetovej vojny najbezpečnejšie žiť. Medzinárodné analýzy a mierové indexy poukazujú na niekoľko krajín, ktoré by mohli predstavovať relatívne bezpečné útočisko.
Zhoršujúca sa geopolitická situácia a napätie medzi veľmocami opäť otvorili diskusiu o tom, ako by vyzeral prípadný globálny konflikt – a najmä, kde by bolo možné nájsť bezpečie. Hoci odborníci upozorňujú, že v prípade svetovej vojny by neexistovalo úplne bezpečné miesto, niektoré krajiny sa v analýzach opakovane objavujú ako relatívne stabilné a menej ohrozené.
Kto kraľuje rebríčku?
Za jednu z najbezpečnejších krajín sveta je dlhodobo považovaný Island, informuje Unilad. Ostrovný štát v severnom Atlantiku je známy politickou stabilitou, nízkou kriminalitou a absenciou vlastnej armády. Vďaka svojej geografickej izolácii a minimálnemu strategickému významu by sa mohol vyhnúť priamemu zapojeniu do rozsiahleho konfliktu.
Podobne sa spomína aj Nový Zéland či Austrália. Obe krajiny sa nachádzajú mimo hlavných geopolitických ohnísk a disponujú dostatočnými prírodnými zdrojmi vrátane poľnohospodárskej produkcie, čo by mohlo byť kľúčové v prípade globálneho narušenia dodávateľských reťazcov.
Za tradične neutrálne útočisko je považované aj Švajčiarsko, ktoré si dlhodobo udržiava politiku neutrality a disponuje rozsiahlym systémom civilnej ochrany vrátane krytov pre obyvateľstvo. Historicky sa vyhýbalo priamemu zapojeniu do svetových vojen, čo z neho robí symbol stability.
Moderné konflikty už dávno nezávisia iba od geografickej vzdialenosti
V rebríčkoch sa objavuje aj Bhután, malá himalájska krajina s dôrazom na vnútornú stabilitu a obmedzené zapojenie do globálnej politiky. Jej horský terén by navyše predstavoval prirodzenú geografickú bariéru. Niektoré analýzy spomínajú aj vzdialené alebo menej strategicky významné lokality, vrátane ostrovných štátov v Tichom oceáne či rozsiahlych území Južnej Ameriky. Teoreticky by bezpečie mohla ponúknuť aj izolovaná Antarktída, hoci extrémne klimatické podmienky robia z tejto možnosti skôr hypotetickú úvahu než reálne riešenie.
Odborníci však upozorňujú, že moderné konflikty už dávno nezávisia iba od geografickej vzdialenosti. Kybernetické útoky, ekonomické sankcie či globálne prepojené trhy znamenajú, že dopady rozsiahlej vojny by pocítil prakticky celý svet. Diskusia o „najbezpečnejších krajinách“ tak zostáva skôr teoretickou úvahou než konkrétnym návodom na riešenie krízovej situácie. Jedno je však isté – v ére globalizácie by bol dosah prípadného svetového konfliktu bezprecedentný a skutočne bezpečné miesto by sa hľadalo len veľmi ťažko.
