USA - Už dlhšie sa hovorí o hrozbe nedostatku pitnej vody a niektoré krajiny už tento problém pociťujú na vlastnej koži. Odborníci však teraz varujú, že sme prekročili bod, po ktorom sa následky nedajú vrátiť späť.
CNN upozorňuje, že svet vstúpil do obdobia, ktoré odborníci označujú za „globálny vodný bankrot“. Problémy s vodou sa už netýkajú len niekoľkých regiónov – postihujú krajiny na viacerých kontinentoch. V Afganistane sa dokonca hovorí o tom, že Kábul by mohol byť prvým moderným mestom, ktorému úplne dôjde voda. V Spojených štátoch sa naopak na juhozápade stále častejšie vedú spory o to, ako rozdeliť ubúdajúcu vodu z rieky Colorado, ktorá je sužovaná čoraz dlhšími obdobiam sucha.
Podľa vedcov už nie je vhodné hovoriť o „kríze“, pretože tá by sa dala vnímať ako niečo dočasné. Vodný bankrot však znamená, že sme sa dostali do bodu, z ktorého sa následky nedajú jednoducho vrátiť späť. To však neznamená, že by sa malo prestať konať – práve naopak. Je to výzva, aby sme sa začali prispôsobovať novej realite a hľadať riešenia, ktoré by znížili spotrebu vody a ochránili jej zdroje.
Čo presne znamená vodný bankrot?
Príroda nám poskytuje vodu v podobe dažďa a snehu, no my spotrebúvame viac, než sa stihne doplniť. Rieky, jazerá, mokrade a zásoby podzemných vôd sa vysušujú rýchlejšie, než sa obnovujú, takže sa doslova zadlžujeme. K tomu sa pridáva aj klimatická zmena: vyššie teploty a častejšie suchá znižujú dostupné množstvo vody ešte viac. Výsledkom sú vysychajúce toky, klesajúce hladiny jazier, zmenšovanie mokradí, prepadliny, topenie ľadovcov a postupné rozširovanie púští.
Štatistiky pritom vyznievajú mimoriadne varovne. Viac ako polovica veľkých jazier na svete stratila od roku 1990 časť vody. Až 70 % hlavných zdrojov vody sa dlhodobo zmenšuje. Za posledných 50 rokov zmizla plocha mokradí takmer rovnajúca sa rozlohe Európskej únie. Ľadovce sa od roku 1970 zmenšili o približne 30 %. Aj tam, kde voda ešte tečie, ju znižuje znečistenie, ktoré znižuje množstvo vody vhodnej na pitie.
Mestá sa naďalej rozrastajú
Mnohé krajiny už dnes žijú na tzv. hydrologický dlh, čo nie je stav, ktorý sa dá ľahko zvrátiť. Dôsledky sú tvrdé: takmer štyri miliardy ľudí čelia nedostatku vody aspoň jeden mesiac v roku. Napriek tomu sa správa mnoho spoločností, akoby voda bola stále samozrejmosťou. Mnohé mestá, napríklad Las Vegas, Los Angeles či Teherán, sa naďalej rozrastajú, hoci sú postavené v oblastiach, kde vody ubúda.
Odborníci preto navrhujú zásadné zmeny. Najväčším spotrebiteľom vody je poľnohospodárstvo, a preto je potrebné zefektívniť zavlažovanie, znížiť znečistenie a chrániť mokrade a podzemné zásoby. Vedci zároveň varujú, že čím dlhšie budeme otáľať, tým väčší bude deficit a tým ťažšie bude situáciu zvládnuť. A to nie je všetko. Vedci upozorňujú aj na ďalšiu hrozbu — kolaps koralových útesov. Rok 2026 má byť zlomový, pretože zvyšujúce sa teploty oceánov im spôsobujú stále väčšie škody. Rok 2025 bol pritom už tretím najteplejším v histórii meraní a očakáva sa, že nasledujúce roky budú ešte horúcejšie.
