MARYLAND - Vedcom sa podarilo získať vzorku DNA z viac než 500 rokov starej kresby Leonarda da Vinciho. Ak sa potvrdí, že genetický materiál patrí renesančnému géniovi, môže to priniesť prelomové odpovede na otázku, čím sa líšil jeho mozog a zmyslové vnímanie od bežných ľudí.
Vedci zapojení do projektu Leonardo da Vinci DNA Project oznámili prelomový objav. Z červenokriedovej kresby s názvom Sväté dieťa sa im podarilo izolovať ľudskú DNA, ktorá by mohla patriť samotnému Leonardovi da Vincimu. Vzorky odobrali už v apríli 2024 jemným sterom podobným covidovému testu. Ako informuje Daily Mail, v novej štúdii teraz tvrdia, že analyzovaná DNA mohla zostať na papieri ešte z čias, keď sa kresby dotýkal samotný renesančný polymath.
Vedci porovnali DNA
Kľúčom k objavu je analýza Y chromozómu, ktorý sa dedí výlučne po mužskej línii. Vedci porovnali genetický materiál z kresby s DNA získanou z listu, ktorý napísal Leonardov bratranec. Obe vzorky patria do rovnakej genetickej skupiny, pochádzajúcej z oblasti Toskánska – Leonardovho rodného kraja. Hoci odborníci zatiaľ nemôžu s istotou potvrdiť, že DNA patrí priamo Leonardovi, ide o doteraz najnádejnejší krok k rozlúšteniu jeho genetického „kódu“. Slávne obrazy ako Mona Lisa už DNA neobsahujú – za stáročia ich čistenia a reštaurovania sa genetické stopy stratili. Kresby a zápisníky však zostali relatívne nedotknuté.
„Papier je pórovitý. Absorbuje pot, kožné bunky, baktérie aj DNA. A všetko tam zostáva,“ vysvetlil spoluautor štúdie, biológ Dr. Norberto Gonzalez-Juarbe z Univerzity v Marylande. Okrem ľudskej DNA vedci identifikovali aj genetické stopy sladkých pomarančovníkov, ktoré v tom čase rástli vo Florencii. Práve ľudská DNA však môže pomôcť pochopiť, prečo Leonardo vnímal svet inak než ostatní.
Okamihy, ktoré ľudské oko za normálnych okolností nedokáže postrehnúť
Jeho kresby totiž zachytávajú okamihy, ktoré ľudské oko za normálnych okolností nedokáže postrehnúť. Napríklad presný pohyb krídel vážky počas letu. Podľa genetika Dr. Davida Thalera Leonardove oči „vzorkovali realitu rýchlejšie“, než je bežné. Modely prúdenia vody podľa Leonardových náčrtov ukázali, že dokázal zaznamenať detaily, ktoré by si vyžadovali videnie podobné spomalenej kamere so 100 snímkami za sekundu. Bežný človek pritom vníma približne 30 až 60 snímok za sekundu.
Vedci nevylučujú, že táto výnimočná schopnosť mohla byť zapísaná priamo v jeho DNA – konkrétne v génoch KCNB1 a KCNV2, ktoré ovplyvňujú fungovanie sietnice. Najväčšou výzvou však ostáva potvrdenie pravosti DNA. „Bez spoľahlivých referenčných vzoriek je to mimoriadne náročné,“ uviedol Dr. David Caramelli z Univerzity vo Florencii. Vedci preto plánujú analyzovať DNA 14 žijúcich potomkov Leonardovho otca.
Ak sa genetické profily zhodnú so vzorkami z Leonardových zápisníkov, môže ísť o historický dôkaz, ktorý priblíži génia renesancie viac než kedykoľvek predtým. Leonardo da Vinci – autor Mony Lisy, Poslednej večere či Vitruviánskeho muža – bol jednou z najvýznamnejších osobností dejín. Okrem umenia sa venoval vede, anatómii, inžinierstvu, architektúre či vynálezom, ktoré predbehli svoju dobu o stáročia.
